Zelenskyj s Kelloggom hovorili o dodávkach zbraní či sankciách voči Rusku

V podmienkach, keď bolo voči Rusku prijatých viac ako 30-tisíc reštriktívnych opatrení, si prípadný vznik nového prvku v podobe zavedenia 500-percentného cla voči obchodným partnerom Ruska vyžiada dodatočnú analýzu, situáciu to však radikálne nezmení, povedal Rjabkov.

„Vieme, ako pracovať v týchto podmienkach, budeme pokračovať v našej nezávislej, suverénnej a dopredu smerujúcej ceste,“ dodal.

Rjabkov poznamenal, že aktivity niektorých amerických senátorov vyvolávajú znepokojenie, pretože sú zamerané na narušenie základov normálnej interakcie, čo znamená, že škodia samotným USA. (TASR)

Šéfka eurokomisie počas vystúpenia na konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme spresnila, že Investičný rámec pre Ukrajinu zahŕňa 1,8 miliardy eur v zárukách na úvery a 580 miliónov eur v grantoch. Očakáva sa, že tento plán zmobilizuje ďalšie investície pre Ukrajinu až do výšky 10 miliárd eur.

Von der Leyenová okrem toho oznámila vytvorenie najväčšieho akciového fondu na Ukrajine, fondu zameraného na obnovu Ukrajiny, pri ktorom EK bude podporovať Európska investičná banka, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko. S počiatočným kapitálom 220 miliónov eur má tento fond za cieľ zmobilizovať 500 miliónov eur do roku 2026.

„EÚ dnes potvrdzuje svoju úlohu najsilnejšieho partnera Ukrajiny. Nielen ako jej hlavného darcu, ale aj kľúčového investora do jej budúcnosti. S podpísanými dohodami v hodnote 2,3 miliardy eur sa snažíme uvoľniť investície až do výšky 10 miliárd eur na obnovu domov, opätovné otvorenie nemocníc, oživenie podnikov a dodávok energie,“ uviedla Von der Leyenová vo svojom prejave, v ktorom ocenila, že Ukrajina „sa každý deň približuje k EÚ“ a to najmä v oblasti energetiky, vzdelávania, roamingu a kultúry.

Podpísané dohody pomôžu ukrajinským malým a stredným podnikom, ktoré získajú 500 miliónov eur v zárukách a grantoch určených aj na zamestnávanie vojnových veteránov a vysídlených osôb.

Ďalších 600 miliónov eur pôjde na projekty súkromného sektora v kľúčových odvetviach, ako je energetika, doprava a výroba. Na obnovu miest a obcí, mestskej mobility, bývania a infraštruktúry vo vojnou postihnutých oblastiach je vyčlenených 520 miliónov eur.

V oblasti energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie Ukrajina dostane 265 miliónov eur na stabilizáciu ukrajinskej energetickej siete, obnovu kapacity obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej účinnosti. Ďalších 310 miliónov eur pôjde na opravu a obnovu kritickej infraštruktúry vrátane bývania, nemocníc a zdravotníckych zariadení.

Európska komisia oznámila aj svoj návrh na štvrtú platbu v rámci prvého piliera Nástroja pre Ukrajinu, ktorá sa očakáva v auguste. Štvrtá platba by mala byť v hodnote až 3,05 miliardy eur.

Súbežne EK vo štvrtok vyplatila jednu miliardu eur v rámci šiestej splátky balíka makrofinančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu vo výške 18,1 miliardy eur, ktorá má byť v plnej výške vyplatená do konca roka 2025. Od začiatku roka celková suma poskytnutých pôžičiek EK pre Ukrajinu, aj s touto platbou, dosahuje osem miliárd eur. (TASR)

Upozornila na to Organizácia Spojených národov.

V júni 2025 podľa OSN pri ruských útokoch zahynulo 232 civilistov a ďalších 1343 sa zranilo. Viac obetí zomrelo v apríli 2022 v úvodných fázach ruskej agresie.

„Civilisti na celej Ukrajine sú vystavení takému utrpeniu, aké sme nezažili už viac ako tri roky,“ povedala Danielle Bellová, vedúca misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. „Nárast počtu úderov raketami dlhého doletu a bezpilotnými lietadlami v celej krajine priniesol civilistom ešte viac smrti a deštrukcie, a to ďaleko od frontovej línie,“ upozornila.

AFP pripomína, že spoľahlivé údaje o počte mŕtvych civilistov od začiatku vojny na Ukrajine neexistujú. OSN sa doteraz podarilo potvrdiť viac ako 13.500 mŕtvych civilistov. Upozorňuje však, že skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, keďže mnohé prípady nie je možné overiť a do oblastí ruskej okupácie nemá prístup.

Medzi tieto miesta patrí napríklad prístavné mesto Mariupol, kde podľa odhadov zahynuli tisíce ľudí počas niekoľkotýždňového obliehania ruskými silami na začiatku vojny a mesto bolo prakticky úplne zničené. (TASR)

Svoje ciele chce stále dosiahnuť politickými a diplomatickými prostriedkami. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva ani Kyjev zatiaľ neoznámili dátum možného tretieho kola priamych rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcich dvoch mesiacoch v Istanbule.

"Nie, to si nemyslím. V tejto chvíli to nemožno povedať," povedal Peskov na pravidelnom brífingu na otázku novinára, či je mierový proces na mŕtvom bode kvôli komentárom amerického prezidenta Donalda Trumpa a obnoveniu dodávok amerických zbraní na Ukrajinu.

Peskov novinárom povedal, že Moskva čaká na signál z Kyjeva, či je Ukrajina na tretie kolo rokovaní pripravená. "Opakovane hovoríme, že by bolo pre nás lepšie dosiahnuť naše ciele mierovými politickými a diplomatickými prostriedkami, ale kým sa tak nestane, pokračuje špeciálna vojenská operácia a realita na mieste sa mení každým dňom," povedal Putinov hovorca s odvolaním sa na ruskú inváziu na Ukrajine.

Zelenskyj dnes na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme povedal, že mierové signály, ktoré Moskva vysiela, sú len súčasťou jej propagandy a snahy tvrdiť, že Ukrajina o mier nestojí. Putin pritom podľa neho všetky mierové návrhy odmietol a len stupňuje násilie. (ČTK)

Stalo sa tak po tom, čo ukrajinskí vojenskí náborári v Zakarpatskej oblasti zbili tam žijúceho Maďara, ktorý odmietol nastúpiť na povinnú vojenskú službu. Muž neskôr v nemocnici podľahol zraneniam.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar na Facebooku uviedol, že „je nehorázne a neprijateľné ubiť niekoho na smrť, a navyše Maďara, len preto, že nechcel ísť do vojny a nechcel sa zúčastniť na nezmyselnom zabíjaní.“

Podľa Magyara ukrajinskí náborári muža po zajatí zbili železnou tyčou, dali ho do dodávky a odviezli do náborového centra. Rodinným príslušníkom povedali, že všetko je v poriadku, ale zajatý muž nakoniec na následky zranení zomrel.

„Úprimnú sústrasť rodine maďarského muža, ktorý zomrel v dôsledku núteného odvodu na Ukrajine. V týchto ťažkých hodinách stojíme pri vás,“ reagoval na Facebooku maďarský premiér Viktor Orbán.

Správu o smrti 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na svojej stránke na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii došlo niekoľko týždňov po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata, ktorého pochovali 6. júla. (TASR)

Terčom sa stala aj železnica pri obci Uvarovo na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý okupujú Rusi. Uviedlo to hnutie na komunikačnej platforme Telegram, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Partizáni vyradili z prevádzky reléovú skriňu v depe vo Volgograde, ktorá slúžila na komunikáciu a riadenie vlakovej dopravy. Tento uzol podľa hnutia Ateš zohráva kľúčovú úlohu pri presune vojenského vybavenia, paliva, personálu a zbraní na Ukrajinu. Hnutie tvrdí, že sabotáž sťažila vojenskú logistiku, zdržala presun vojakov a prerušila dodávky munície na front.

Partizáni na Kryme vyradili z prevádzky reléovú skriňu pri obci Uvarovo a poškodili úsek železnice napojený na Krymský most. Hnutie Ateš uviedlo, že útok narušil dodávky dôležitých vojenských zásob. (SITA)

Zdôraznila pritom význam pokračujúcej pomoci napadnutej krajiny ako aj pomoci pri jej obnove.

Podľa Meloniovej je dôležité posilňovať obranyschopnosť Ukrajiny, budovať jej pozíciu pre vyjednávanie o mieri, ale tiež zamerať sa na to, čo bude po vojne. "Musíme znovu vybudovať to, čo bolo zničené - školy, cesty, nemocnice," povedala.

Rusko sa podľa nej snaží na Ukrajinu priniesť temnotu, hlad a strach. Tento ruský plán ale nebol úspešný, pretože ukrajinskí ľudia sú silnejší, ako si sami mysleli, a tiež preto, že medzinárodná komunita sa proti takémuto plánu spojila, myslí si talianska premiérka.

Meloniová tiež poznamenala, že s Ukrajinou je potrebné spolupracovať na tom, aby tí, ktorí pomáhali ruskej vojnovej mašinérii, nemali prospech z rekonštrukcie napadnutej krajiny.

Za zásadné považuje premiérka vytvorenie nových finančných mechanizmov na podporu obnovy Ukrajiny.

Spomenula tiež, že Taliansko sa zapojí do nového európskeho kapitálového fondu. Vyzvala firmy, aby sa nebáli na Ukrajine investovať, ide podľa nej o investíciu aj do bezpečnosti Európy ako celku. (ČTK)

"Pred rokom si mnoho ľudí myslelo, že Rusko chce skutočný mier, skutočné rozhovory, prímerie, Moskva vysielala tieto signály. Bola to len súčasť jej propagandy, snažiť sa tvrdiť, že Ukrajina mier nechce, "poznamenal.

"Vtedy sme hovorili, že musí byť na Rusko vytvorený tlak, pretože sa nepripravuje na mier. Teraz každý vidí, že Putin odmietol všetky mierové návrhy a stupňuje násilie," dodal.

"Ukrajina čelí stovkám dronov každú noc. Je to čistý terorizmus," poznamenal. Vyzval všetkých partnerov na zvýšenie investícií a podpory z hľadiska produkcie dronov či protivzdušnej obrany.

Ukrajina má podľa neho jednu z najpokročilejších dronových technológií na svete. Potrebuje investície, zároveň je potrebné zdieľať svoju expertízu a svoje technológie s partnermi. "Všetko, čo teraz budujeme pre ochranu Ukrajiny, bude tiež chrániť vás," povedal.

Poďakoval spojencom za podporu, či už čo sa týka vojenského materiálu, tak napríklad za úsilie o návrat ukrajinských detí unesených Ruskom.

Zelenskyj tiež vyzval na utvorenie koalície pre obnovu Ukrajiny v štýle Marshallovho plánu, ktorý slúžil na obnovu zničenej Európy po druhej svetovej vojne. Mali by sa vytvoriť konkrétne finančné mechanizmy. Využiť by sa podľa prezidenta mali nielen zisky zo zhabaného ruského majetku, ale aj samotné zablokované aktíva.