Trumpova administratíva obnovila dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu, píše agentúra AP

Vyplýva to z prieskumu výskumnej organizácie Rating Sociological Group, ktorého výsledky zverejnili v stredu.

Zalužnému, ktorý v súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec Ukrajiny vo Veľkej Británii, dôveruje 73 % Ukrajincov. Dôveru Zelenskému vyjadrilo 67 % oslovených a Budanovovi 56 %. Súčasnému hlavnému veliteľovi ukrajinskej armády Oleksandrovi Syrskému dôveruje iba 41 % obyvateľov krajiny.

Prieskum uskutočnili na reprezentatívnej vzorke tisíc dospelých respondentov z celej Ukrajiny okrem okupovaných území. (SITA, Kyiv Independent)

Maďarský premiér dodal, že nie je jeho úlohou dávať rady „veľkým chlapcom“, avšak on ako „starý lišiak“ situáciu vidí takto.

Orbán vyjadril názor, že v ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa na politickej scéne objavil nový druh politika, a to „politik-influencer, politik-herec alebo komik“. Ukrajinský prezident podľa maďarského premiéra prezidentskú rolu v podstate iba hrá.

„Keď som sa s ním pokúsil hovoriť o hlbších veciach, videl som, že toto fungovať nebude, pretože sa rozprávam s komikom,“ podčiarkol.

Podľa Orbána vojna na Ukrajine nie je len problémom ukrajinského prezidenta, ale celej Európy, pretože z tohto konfliktu pramenia všetky jej ťažkosti. (TASR)

Vyhlásil to po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý Nemecko navštívil pri príležitosti 70. výročia vstupu krajiny do Aliancie.

„Rozhoduje sa najmä o ďalších systémoch protivzdušnej obrany a predložím aj vhodné ponuky, ktoré by sme z Nemecka mohli zrealizovať,“ povedal.

Rokovať o tejto veci chce Merz na zajtrajšom virtuálnom summite tzv. „koalície ochotných“, ktorá združuje štáty ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade nastolenia prímeria.

Šéf nemeckej vlády tiež privítal signály prichádzajúce zo Spojených štátov, ktoré podľa neho prehodnocujú svoj postoj k podpore ukrajinskej protivzdušnej obrany. Merz ozrejmil, že o tom vedie „dobré rozhovory“ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. (TASR)

Česká štátna spoločnosť LOM Praha poskytne do konca roka 2026 až 150 hodín leteckého výcviku ôsmim ukrajinským pilotom.

Lietadlá F-16 nie sú síce v službe českej armády, ale ukrajinská strana prejavila záujem aj o výcvik na simulátoroch a podzvukových lietadlách L-39, konštatoval to český rezort obrany.

Všetky výdavky súvisiace s výcvikom v celkovej sume 32 miliónov českých korún budú hradené zo schváleného rozpočtu českého ministerstva obrany.

„Bez pechoty a bez strát. 3. útočná brigáda vykonala bezprecedentnú operáciu, vojaci zaútočili na nepriateľské pozície v Charkovskej oblasti, vykonali čistenie a zajali okupantov iba s použitím dronov a pozemných robotických systémov," konštatovala ukrajinská 3. samostatná útočná brigáda.

Dodala, že na ruské opevnenia udreli drony FPV a pozemné robotické systémy. Keď sa k zničenému zemnému krytu blížil ďalší robot, ruskí vojaci, ktorí sa snažili vyhnúť detonácii, signalizovali kapituláciu. Preživších Rusov eskortovali na ukrajinské pozície drony.

Jeho diplomatické zdroje podľa svojich vyjadrení naďalej dúfajú, že kompromis s Európskou komisiou bude možné dosiahnuť v najbližších dňoch.

Slovenská vláda pod vedením Fica viackrát avizovala, že nepodporí pripravovaný sankčný balík, pokiaľ nedostane od EK dostatočné garancie v súvislosti s iniciatívou RePowerEU. Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, čo by podľa Fica malo výrazne negatívny hospodársky vplyv na Slovensko.

Bilaterálne rozhovory medzi Bruselom a Bratislavou podľa Euronews zatiaľ nepriniesli prelom potrebný na zrušenie veta zo strany SR, ktorá ho v stredu uplatnila počas zasadnutia veľvyslancov v Bruseli. Sankčný balík tam bol opäť predložený na schválenie a opäť bol zablokovaný, uviedli zdroje. Ďalšie zasadnutie stálych predstaviteľov je na pláne v piatok. Na budúci utorok sa potom v Bruseli stretnú ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ.

SR podľa informácií magazínu Politico žiada od EK uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska. Ak Brusel zohľadní tieto obavy a poskytne žiadané záruky, je SR podľa predstaviteľov vlády pripravená sankčný balík podporiť.

V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Euronews píše, že z dôvodu neochoty USA nie je isté, či sa podarí znížiť cenový strop na ruskú ropu.

Proti prijatiu balíka sa momentálne okrem Slovenska stavia aj Maďarsko. SR ale voči uvaleniu sankcií ako takých výhrady nemá, na rozdiel od Maďarska. Maďarský premiér Viktor Orbán sankcie opakovane kritizuje, rovnako aj vojenskú pomoc Ukrajine.

V hlavnom meste SR sa minulý týždeň konali rokovania delegácie EK zloženej z odborníkov a zástupcami slovenskej vlády. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková stretnutie označila za dôležitý krok k hľadaniu riešení a vyjadrila pripravenosť naďalej konštruktívne pristupovať k navrhovaným opatreniam. Ani jedna zo strán však nenaznačila, že by sa dosiahol prelom.

Podľa Euronews nie je jasné, či požiadavka Fica na finančnú kompenzáciu je stále predmetom rozhovorov, prípadne do akej miery je relevantná. Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jörgensen minulý týždeň povedal, že so SR Brusel nevyjednáva o „konkrétnych nových dotáciách ani o ničom podobnom, ale pomáhame zabezpečiť, aby dodávky ropy aj plynu pre Slovensko... boli stabilné“.

„Chápem, prečo má Slovensko obavy, a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli. Sme presvedčení, že aj v spolupráci so susednými krajinami dokážeme nájsť také riešenia, aby určite nevznikli problémy s bezpečnosťou dodávok, ale aby sme dokázali udržať aj nízke ceny,“ dodal Jörgensen. (TASR)

Európska komisia by mala do finálneho znenia obchodnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou zahrnúť automatické ochranné mechanizmy, individuálne objemové kvóty a cenové prahy, ktoré by zabránili destabilizácii vnútorného trhu v členských štátoch najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít z Ukrajiny.

Vyzvali ju k tomu ministri poľnohospodárstva Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska v spoločnej deklarácii, ktorú podpísali v Budapešti. V najbližších dňoch by sa k nej malo pripojiť aj Rumunsko.

Informoval o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Lukáš Januv.

„Slovensko podporuje vyvážené a férové obchodné vzťahy s Ukrajinou, ale nie na úkor našich poľnohospodárov. Následky nekontrolovaného dovozu pociťujeme v celom sektore, od pestovateľov až po spracovateľov. Navrhované zvýšenie kvót pri citlivých komoditách, ako je cukor, vajcia či med je neakceptovateľné. Nezodpovedá pôvodným avízam ani možnostiam našich producentov konkurovať cenovo deformovaným dovozom,“ konštatoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer).

Je podľa neho zásadné, aby sa návrh dohody s Ukrajinou doplnil o regionálne ochranné opatrenia pre krajiny prvej línie, akými sú Slovensko či Maďarsko. „Ak EÚ myslí potravinovú sebestačnosť vážne, musí chrániť svoje vnútorné trhy. V opačnom prípade hrozí, že naši poľnohospodári stratia motiváciu produkovať, a to je cesta, ktorou ísť nemôžeme,“ zdôraznil Takáč.

Slovensko spoločne s ďalšími krajinami poukázalo na to, že viaceré zverejnené parametre pripravovanej dohody boli komunikované bez konzultácie s dotknutými členskými štátmi. Súčasťou deklarácie je preto aj výzva na vyššiu transparentnosť zo strany EK pri ďalších rokovaniach s Ukrajinou, ako aj návrh na zriadenie kompenzačného fondu pre prípadné straty poľnohospodárskych producentov.

Vyzýva aj na zavedenie minimálnych dovozných cien, zachovanie colných kvót v rozsahu pred vojnou a na dôsledný dohľad nad plnením noriem EÚ na strane ukrajinskej produkcie.

Rokovanie ministrov poľnohospodárstva krajín prvej línie iniciovalo Maďarsko v rámci svojho predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. Spoločná deklarácia, ktorú ministri prijali, predstavuje podľa MPRV jasný signál Komisii, že finálna dohoda s Ukrajinou musí rešpektovať citlivosť vnútorného trhu a oprávnené záujmy členských štátov najviac zasiahnutých dovozom agrokomodít. (TASR)

Letisko Gelendžik na juhu európskej časti Ruska čoskoro obnoví svoju vnútroštátnu letovú prevádzku.

Uzavreté bolo od februára 2022, keď ruská armáda zaútočila na susednú Ukrajinu.

S odvolaním sa na ruské ministerstvo dopravy o tom informovala agentúra AFP.

Letisko v Gelendžiku, ležiacom na ruskom pobreží Čierneho mora približne 100 kilometrov od anektovaného ukrajinského polostrova Krym, je jedným z 11 letísk v južnom Rusku, ktoré z bezpečnostných dôvodov neprijímali od jari 2022 žiadne lietadlá.

Podľa ministerstva dopravy by sa letisko Gelendžik v blízkej budúcnosti malo otvoriť pre vnútroštátne lety.

Ministerstvo síce presný dátum otvorenia letiska neoznámilo, ale zdroj agentúry Interfax z odvetvia v stredu uviedol, že prvý let by sa mohol uskutočniť 18. júla.

Gelendžik a niekoľko ďalších letísk v južnej a strednej časti Ruskej federácie boli z bezpečnostných dôvodov uzavreté vo februári 2022. Letisko Elista obnovilo prevádzku v máji 2024. Letecké terminály v Simferopole, Rostove nad Donom, Krasnodare, Anape, Belgorode, Briansku, Kursku a Voroneži zostávajú zatvorené.

Úplne zatvorený je od februára 2022, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, aj ukrajinský vzdušný priestor.

Letovisko Gelendžik sa spomína aj ako lokalita, kde sa podľa zistení medzičasom už nebohého ruského opozičného politika Alexeja Navaľného nachádza luxusné sídlo spájané s Putinom. (TASR)