Hlavný veliteľ presadzuje novú ofenzívu v Kurskej a Belgorodskej oblasti

Vyjadril sa tak po tom, čo prezident Trump oznámil, že USA pošlú Ukrajine ďalšie zbrane.

„Dnes som poveril ministra obrany (Rustema Umerova) a veliteľa ukrajinských ozbrojených síl (Olexandra Syrského), aby zintenzívnili kontakty s americkou stranou,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

AFP konštatuje, že akékoľvek pozastavenie dodávok zbraní predstavuje pre Kyjev vážnu výzvu, keďže Ukrajina je v poslednom období terčom najväčších ruských dronových a raketových útokov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Zelenskyj v júni po stretnutí s Trumpom, ktoré sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, uviedol, že s prezidentom USA diskutoval o kúpe amerických systémov protivzdušnej obrany. (TASR)

Tej sa údajne dopustil prijímaním peňazí od zahraničných spravodajských služieb

Andrejev mal vraj „kontakty s agentmi krajín NATO a organizáciami, ktoré zahraničné tajné služby využívajú na krytie svojich spravodajských a podvratných aktivít v Rusku“, cituje agentúra TASS z vyhlásenia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

Tridsaťšesťročný Andrejev bol približne desať rokov - do roku 2022 - šéfom nezávislého spravodajského portálu 7x7, keď bol jeho tím nútený odísť do zahraničia. On sám v Rusku zostal, aby mohol vo svojom rodnom meste Syktyvkar riadiť kultúrne Centrum Revoľt pomenované po sovietskom disidentovi Revoľtovi Pimenovovi.

Pred utorkovým zadržaním Andrejeva vykonala FSB razie v Centre Revoľt a na viac ako 12 miestach po celej krajine, pričom jej príslušníci vypočúvali aj novinárov a aktivistov.

Agentúra TASS zverejnila video zhotovené FSB, na ktorom vidno, ako maskovaní ozbrojení muži vtrhnú do priestorov kultúrneho centra. Obsahuje aj zábery zaistenej hotovosti, americkej a kanadskej vlajky a vizitky poľského predstaviteľa, ktorých pravosť podľa AFP nebolo možné overiť.

Ruské ministerstvo spravodlivosti 21. júla 2023 zaradilo portál 7x7 na zoznam tzv. zahraničných agentov. Andrejevovi hrozí v prípade uznania za vinného trest odňatia slobody od 12 rokov až po doživotie. (TASR)

Podľa britskej prokuratúry za útokom z 20. marca 2024 stáli agenti ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny konajúci na pokyn ruskej vojenskej rozviedky. Rozsudok v prípade bude vynesený na jeseň. 

V sklade vo štvrti Leyton vo východnom Londýne boli uskladnené generátory a družicové zariadenia Starlink, ktoré mali byť odoslané na Ukrajinu. Práve Starlink zohráva kľúčovú úlohu v ukrajinskej obrane proti ruskej invázii, poznamenala agentúra AP.

Podľa obžaloby Vagnerova skupina využila svojich britských sprostredkovateľov na nábor páchateľov medzi miestnymi obyvateľmi. Britské úrady uviedli, že útok bol súčasťou širšej kampane, za ktorou podľa západných predstaviteľov stojí Moskva a jej spriaznené subjekty.

Porota na londýnskom Centrálnom trestnom súde v utorok uznala troch mužov vo veku 23 a 20 rokov za vinných z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami. Štvrtý, 61-ročný, muž bol porotou oslobodený. Požiar, ktorý založili, spôsobil škody vo výške približne milióna libier (1,16 milióna eur).

Prokuratúra uviedla, že podpaľačský útok zorganizovali 21-ročný Dylan Earl a 23-ročný Jake Reeves. Prokurátor Duncan Penny pred porotou zdôraznil, že Earl „vedome konal na príkaz Vagnerovej skupiny“, ktorá je v Británii zakázaná ako teroristická organizácia, pričom „vedel, že koná proti Ukrajine a v prospech ruských záujmov“.

Súd bol zároveň informovaný, že táto dvojica plánovala ďalšie útoky – vrátane podpálenia reštaurácie a vinotéky v londýnskej štvrti Mayfair a únosu ich majiteľa, podnikateľa ruského pôvodu Jevgenija Čičvarkina, ktorý žije v Británii v exile.

V tejto kauze boli stíhaní ešte ďalší dvaja muži: jeden bol v utorok uznaný za vinného pre neposkytnutie informácií o pláne útoku v Mayfair, ale zbavený obvinenia v prípade neposkytnutia informácií o príprave podpaľačstva skladu. Druhý bol oslobodený vo všetkých bodoch obžaloby. (TASR)

Obviňuje ju zo snahy destabilizovať Rusko prostredníctvom školení ruských aktivistov, aby sa postavili na odpor Kremľu. Na univerzite absolvoval stáž aj zosnulý líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj.

Aktivity americkej univerzity sú podľa vyhlásenia prokuratúry „zamerané na podkopanie územnej celistvosti Ruska, podporu medzinárodnej blokády krajiny, destabilizáciu jej ekonomických základov a prispievajú k zhoršeniu sociálno-ekonomickej a politickej situácie“.

Prokuratúra tiež tvrdí, že univerzita „pracuje na vytvorení právneho základu pre zabavenie ruských aktív, ktoré sú nezákonne držané západnými krajinami s cieľom použiť ich neskôr na financovanie ukrajinských ozbrojených síl“.

Rusko osobitne poukázalo na Jacksonovu fakultu globálnych záležitostí a obvinilo ju z prípravy opozičných aktivistov na organizovanie protestov v krajine. Podľa prokuratúry boli medzi jej ruskými absolventami lídri a aktivisti Navaľného Fondu boja proti korupcii, ktorý je v Rusku zakázaný ako extrémistická organizácia.

Jedným zo štipendistov bol v roku 2010 na vtedajšom Jacksonovom inštitúte globálnych záležitostí aj Navaľnyj, ktorý tam na odporúčanie niekoľkonásobného majstra sveta v šachu a opozičného politika Garriho Kasparova absolvoval polročnú stáž. Navaľnyj zomrel za nejasných okolností 16. februára 2024 ako 47-ročný v ruskom väzenskom tábore za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest odňatia slobody.

Moskva dosiaľ označila za nežiaduce už desiatky organizácií podporovaných Západom, okrem iných aj Amnesty International, Britskú radu a Nadáciu Eltona Johna pre ochorenie AIDS. V praxi to znamená zákaz ich činnosti v Rusku, pričom každému, kto pre tieto organizácie pracuje, hrozí dlhoročný trest odňatia slobody, doplnila AFP. (TASR)

Putin je podľa Trumpa v rozhovoroch s ním o konflikte na Ukrajine „celý čas veľmi milý“, ale doteraz to k ničomu neviedlo. Americký prezident zároveň priznal, že ukončiť vojnu na Ukrajine sa ukázalo byť náročnejšie, než pôvodne očakával, a že zvažuje uvalenie ďalších sankcií na Rusko. 

Trump dal po nedávnom telefonáte s Putinom verejne najavo, že je z prístupu ruského prezidenta sklamaný. Spresnil, že ich rozhovor nepriblížil prímerie na Ukrajine, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil.

Putin v telefonáte vyhlásil, že Rusko neupustí od svojich cieľov na Ukrajine. Rusko prímerie opakovane odmieta s tým, že by Ukrajine iba poskytlo príležitosť skonsolidovať svoje sily, a namiesto toho požaduje trvalé zmluvné riešenie konfliktu so zohľadnením svojich požiadaviek.

„Ak chcete poznať pravdu, Putin nám predhadzuje veľa somarín. Celý čas je veľmi milý, ale ukazuje sa, že to nemá žiaden význam,“ povedal americký prezident novinárom počas zasadnutia vlády v Bielom dome. V súvislosti s návrhom Kongresu zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku dodal, že to „intenzívne“ skúma. (TASR)

Doterajšia ruská legislatíva oficiálne povoľovala, aby cudzinci slúžili v armáde len počas výnimočného stavu alebo stanného práva.

Napriek rozsiahlej invázii na Ukrajinu sa Rusko formálnemu vyhláseniu stanného práva vyhýba. Putinov dekrét o čiastočnej mobilizácii zo septembra 2022 pritom zostáva v platnosti a formálne nebol zrušený.

Cieľom Putinovho dekrétu je posilniť nábor do armády, keďže Moskva sa snaží udržať tempo dopĺňania vojakov bez toho, aby siahla po ďalšej vlnu nepopulárnych povolávacích rozkazov. (SITA)

Vrt s denným objemom produkcie 383-tisíc kubických metrov začala realizovať spoločnosť Ukrgasvydobuvannya, ktorá je dcérskou spoločnosťou Naftogazu. Ten produkuje najväčší objem plynu na Ukrajine, ťažobné zariadenia firmy však poškodila séria ruských raketových útokov na začiatku roka. V dôsledku toho klesla produkcia Naftogazu približne o 40 percent.

Naftogaz okrem toho podpísal kontrakty o nákupe skvapalneného plynu z USA, ktorý bude pre Ukrajinu dovážať poľský PKN Orlen.

Ukrajina potrebuje výrazne zvýšiť dovoz suroviny pre nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu 2025/2026 po tom, ako v dôsledku ruských útokov a obmedzenia produkcie musela krajina čerpať veľký objem plynu zo zásobníkov a ich naplnenosť sa tak dostala na kritickú úroveň. „Krok za krokom našu produkciu zvyšujeme a posilňujeme tak energetickú odolnosť Ukrajiny,“ povedal šéf Naftogazu Serhij Koretskij.

V tejto súvislosti spoločnosť začiatkom júna oznámila, že od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) získa úver za 36,4 milióna eur na modernizáciu ťažobných zariadení. Koretskij vtedy uviedol, že pôžičku plánuje firma využiť najmä na nákup nových mobilných vrtných zariadení.

„Modernizácia nám umožní prevádzkovať hlbšie a technicky náročnejšie vrty a zároveň prispeje k urýchleniu obnovy produkcie z existujúcich ložísk,“ povedal Koretskij. (TASR)