Duda: Ak sa podarí Rusko zastavť, veľká vojenská pomoc Ukrajine už nebude nutná

Informovala o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva s rozvoja vidieka SR Lukáš Januv.

Návrh bol zverejnený 4. júla a bude hlavnou témou nadchádzajúceho rokovania ministrov poľnohospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky a ich partnerov z Bulharska a Rumunska (V4+2), ktoré sa uskutoční v Budapešti.

„Sme znepokojení návrhom, ktorý predložila Európska komisia. Navrhované navýšenie kvót na dovoz agrokomodít z Ukrajiny - najmä u citlivých produktov, ako je med, cukor či vajcia - ide ďaleko nad rámec pôvodného režimu. V niektorých prípadoch ide o zvýšenie až o 400 až 500 %, čo je pre našich poľnohospodárov neudržateľné a vážne to ohrozuje ich konkurencieschopnosť,“ uviedol Takáč.

Komisia tvrdí, že cieľom navrhovanej revízie je dlhodobá predvídateľnosť a stabilita pre obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa ministra ale ide o jednostranné zvýhodnenie ukrajinského vývozu na úkor domácich producentov.

„Tieto čísla nie sú mierne, ale dramatické. Revidované kvóty sa šplhajú do extrémnych hodnôt - pri mede až 35-tisíc ton, pri cukre 100-tisíc ton, pri vajciach trojnásobok pôvodného objemu. Takéto zvýšenia priamo ohrozujú našich pestovateľov, včelárov, chovateľov a producentov potravín. Pokles cien na domácom trhu, strata odbytísk a ekonomický tlak môžu spôsobiť ich zánik,“ zdôraznil minister.

Slovenská republika bude tieto výhrady tlmočiť aj na stretnutí ministrov V4+2 v Budapešti. Očakáva sa, že spoločným výstupom rokovania bude deklarácia adresovaná Európskej komisii, v ktorej budú krajiny žiadať prehodnotenie navrhovaných zmien, zavedenie ochranných mechanizmov, cenových prahov a spravodlivého režimu pre prihraničné štáty. (TASR)

Uviedla to rozhlasová stanica Sloboda.

„Zrušených bolo približne 500 letov, 88 letov bolo presmerovaných na náhradné letiská. Obmedzenia sa dotkli predovšetkým letiska Šeremetievo v Moskve, letiska Pulkovo v Petrohrade a letiska Čkalov v Nižnom Novgorode,“ konštatovala rozhlasová stanica.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu vyhlásil, že v pondelok dopoludnia sa letiská vrátili do normálnej prevádzky a že ruský systém leteckej dopravy „preukázal odolnosť voči vonkajšiemu zasahovaniu do svojej práce“.

„Napriek vyhláseniu o stabilizácii meškania pokračovali,“ uviedla však rozhlasová stanica Sloboda.

https://www.pravda.com.ua/eng/news/2025/07/7/7520548/ (SITA, Ukrajinská pravda)

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

Znamená to, že holandské stíhačky F-35 sa pripoja k Nórsku, ktoré už skôr oznámilo nasadenie svojich stíhačiek v Poľsku.

„Od septembra budú holandské stíhačky F-35 hliadkovať vo vzdušnom priestore NATO v Poľsku spolu s Nórskom. Týmto spôsobom budeme držať Rusko na uzde a chrániť zásobovacie trasy na Ukrajinu," uviedol Brekelmans.

Od decembra 2024 sú nórske systémy protivzdušnej obrany NASAMS nasadené na ochranu letiska v poľskom Rzešove. (SITA)

Vyrábať sa v nej mali najmä termobarické hlavice pre útočné drony typu Šáhid, ale aj munícia a výbušniny pre ruské ozbrojené sily. Následky útoku sa podľa armády momentálne objasňujú.

Generálny štáb ukrajinskej armády na sieti Telegram uviedol, že v oblasti mesta Krasnozavodsk bolo zaznamenaných niekoľko výbuchov a taktiež pohyb hasičských vozidiel. Útok vykonali ukrajinské armádne jednotky bezpilotných systémov.

Ako doplnil server britskej stanice BBC, ruské kanály na Telegrame s odvolaním sa na miestnych obyvateľov v noci informovali o zvukoch pripomínajúcich výbuchy v oblasti Krasnozavodska.

Agentúra Reuters upozornila, že informácie ukrajinskej armády nedokázala nezávisle overiť. Ruské úrady sa k útoku na závod podľa BBC zatiaľ nevyjadrili.

Ruské ministerstvo obrany predtým počas dňa informovalo, že protivzdušná obrana zostrelila osem ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Ruské sily podľa vyhlásenia zničili celkovo 90 bezpilotných lietadiel. Útoky hlásili najmä z regiónov pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj v Leningradskej oblasti pri Petrohrade. Škody ani zranených miestne úrady nehlásili. (TASR)

Druhé najväčšie ukrajinské mesto zasiahlo desať dronov, ktoré zranili minimálne 66 ľudí, vrátane šiestich detí. Útoky si vyžiadali aj jednu obeť, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov s tým, že tieto čísla sa ustavične menia, pretože ľudia naďalej vyhľadávajú lekársku pomoc.

Ďalšie dve desiatky zranených si vyžiadal útok v Záporoží na juhovýchode Ukrajiny, uviedol server BBC News s odvolaním sa na záchranárov. Nočný útok na Odesu zasiahol civilné objekty civilné objekty a zabil jedného človeka.

V Sumskej oblasti v dôsledku útoku už v nedeľu popoludní zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Asi 20 domov bolo zničených. Na Sumskú oblasť Rusko v posledných mesiacoch zosilnelo tlak a dobylo niekoľko dedín v pohraničí.

Dopoludnia Rusko zaútočilo na Záporoží. Šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov zverejnil video následkov úderu, po ktorom sa ľudia zbiehali k zasiahnutému miestu. Niektoré rodinné domy horeli, iné boli rôzne poškodené, na ulici ležali kusy suti. Postihnutá bola tiež budova univerzity, z jej strechy sa valil čierny dym.

Ukrajinské pozemné sily podľa médií informovali, že v Charkovovom drone zasiahol budovu, v ktorej sa nachádza armádne náborové stredisko, a zasiahnuté bolo aj okolie tohto strediska v Záporoží. Medzi zranenými sú podľa médií aj vojaci zo strážnej jednotky.

Armáda ozrejmila, že pri útoku na náborové centrum v Charkove boli zranení traja ľudia. Pri samostatnom útoku bezpilotného lietadla na stredisko v Záporoží hlásili jedného zraneného.

„Tieto údery sú súčasťou komplexnej nepriateľskej operácie zameranej na narušenie mobilizácie na Ukrajine,“ napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu. Dodalo, že Rusko minulý týždeň zaútočilo aj na náborové strediská v mestách Kremenčuk, Kryvyj Rih a Poltava.

Mobilizačné centrá na Ukrajine zasiahla Moskva od začiatku invázie vo februári 2022 už viackrát. Dochádzalo k tomu však najmä prostredníctvom sabotáži, ktoré sa odohrali priamo na mieste.

Nábor do armády je na Ukrajine zložitou témou, desiatky mužov už zomreli pri útekoch z krajiny v snahe vyhnúť sa odvodu, pripomína AFP. (TASR)

Informáciu priniesla agentúra Bloomberg News.

Potenciálnym náhradníkom Markarovovej je podľa Bloomberg News aj súčasný premiér Denys Šmyhaľ alebo podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová, minister obrany Rustem Umerov či minister energetiky Herman Haluščenko.

Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že jeho minulotýždňový rozhovor s Trumpom bol dosiaľ najlepším a najproduktívnejším. Ukrajinský líder dodal, že so svojim americkým náprotivkom diskutovali o „niekoľkých dôležitých témach“.

Biely dom sa bezprostredne k tvrdeniam Bloomberg News nevyjadril. Agentúra neuvádza možné dôvody pre výmenu Markarovovej. (TASR)