Rusko a Ukrajina pokračovali v útokoch

Novinárom povedal, že s ruským prezidentom rokoval o možných ďalších sankciách a že ten sa ich obáva. Ohľadom telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že spolu hovorili o možnosti poskytnutia ďalších striel do systému protivzdušnej obrany Patriot.

"Je to veľmi ťažká situácia. Povedal som vám, že som veľmi nespokojný z rozhovoru s prezidentom Putinom. Chce ísť až do konca, len ďalej zabíjať ľudí, nie je to dobré," povedal Trump.

Naznačil tiež, že by mohol byť pripravený sprísniť sankcie proti Rusku, čo posledných šesť mesiacov odkladal, zatiaľ čo sa snažil Putina presvedčiť k ukončeniu vojny, píše AFP. "Veľa hovoríme o sankciách. Chápe, že k nim môže dôjsť," povedal šéf Bieleho domu.

Trump s Putinom hovoril vo štvrtok a následne vyhlásil, že ho telefonát s jeho ruským náprotivkom sklamal, pretože nepriniesol žiadny pokrok.

Putin podľa poradcu Kremľa Jurija Ušakova Trumpovi povedal, že sa Moskva nevzdá svojich cieľov na Ukrajine, medzi ktoré počíta odstránenie takzvaných základných príčin konfliktu. Tento termín Moskva používa na označenie kombinácie rozsiahlych požiadaviek, medzi ktoré patrí zamedzenie vstupu Ukrajiny do NATO alebo masívne územné ústupky Kyjeva.

USA tento týždeň oznámili, že pozastavili niektoré zbrojné dodávky Ukrajine vrátane striel protivzdušnej obrany, čo Trump zdôvodnil tým, že jeho predchodca Joe Biden dal Ukrajine v minulosti príliš veľa zbraní a treba zabezpečiť, aby ich mali dostatok USA.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte 

Niekoľko hodín po telefonáte Trumpa s Putinom potom Rusko podniklo najväčší dronový útok na Ukrajinu od začiatku invázie vo februári 2022, pri ktorom zahynul najmenej jeden človek a ďalší utrpeli zranenia.

Trump potom v piatok hovoril so Zelenským, ktorý hovor označil za dôležitý a produktívny. So svojím americkým náprotivkom podľa svojho vyjadrenia hovoril najmä o ruských vzdušných útokoch a ukrajinskej protivzdušnej obrane. Obaja štátnici sa podľa neho v telefonáte dohodli na spolupráci pri posilnení ochrany ukrajinského neba, hovorili tiež o možnostiach spoločnej výroby v obrannom priemysle a o spoločných nákupoch a investíciách.

"Myslím, že sme mali veľmi dobrý telefonát," povedal Trump podľa denníka The Washington Post. Podľa Reuters šéf Bieleho domu uviedol, že so Zelenským rokoval o možnosti vyslania ďalších dodávok striel Patriot Ukrajincom.

Na otázku ohľadom spôsobu, ako ukončiť boje, Trump podľa The Washington Post odpovedal: "Ja neviem. Nemôžem vám povedať, či sa to stane." Trump v predvolebnej kampani vyhlasoval, že po návrate do Bieleho domu konflikt ukončí do 24 hodín. Od januárového nástupu do úradu sa mu to však nepodarilo.

Ukrajina pristúpila na návrh bezpodmienečného prímeria, Rusko nie. (ČTK)

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko na platforme Telegram oznámil, že došlo k zneškodneniu dvoch dronov neďaleko Petrohradu. Upresnil, že neboli hlásené žiadne zranenia či škody. Prevádzka na petrohradskom letisku Pulkovo sa však na istý čas pozastavila.

Zostrelenie troch dronov hlásili tiež v Smolenskej oblasti a niekoľko bezpilotných lietadiel zlikvidovali aj vo Voronežskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v priebehu troch hodín zneškodnilo celkovo približne 42 dronov, z toho 37 z nich v Belgorodskej, Brianskej a Kurskej oblasti neďaleko Ukrajiny. Reuters pripomína, že Kyjev čoraz častejšie nasadzuje drony pri útokoch na vzdialené ciele na ruskom území.

Moskva tiež zintenzívnila dronové útoky na ukrajinské mestá, pričom v noci na štvrtok použila proti Kyjevu rekordných 539 dronov a 11 rakiet, uviedli ukrajinské ozbrojené sily podľa Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda Kyjeva pri útoku úspešne nasadila drony zamerané na zostrelenie ruských bezpilotných lietadiel.

V piatok vydal Zelenskyj pokyny na výrobu väčšieho počtu týchto dronov a na výcvik pilotov potrebných na ich obsluhu, píše DPA. (TASR)

Výpadok trval približne tri a pol hodiny a generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi na platforme X skonštatoval, že „jadrová bezpečnosť na Ukrajine zostáva naďalej mimoriadne neistá“.

Podľa agentúry išlo o deviaty výpadok od začiatku vojny na Ukrajine, no prvý od konca roka 2023. Ukrajina najnovší výpadok pripísala ruskému ostreľovaniu.

Podľa vyhlásenia, ktoré správa elektrárne zverejnila, je vonkajšie vysokonapäťové vedenie k elektrárni, ktoré bolo predtým počas dňa prerušené, teraz opäť funkčné. V elektrárni nedošlo k žiadnemu narušeniu prevádzky.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS napísala, že potreby elektrárne počas výpadku zabezpečovali záložné generátory.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko podľa serveru RBK-Ukrajina vyhlásil, že ruská armáda zasiahla elektrické vedenie spájajúce atómové zariadenie s ukrajinskou energetickou sieťou.

Rusko sa Záporožskej jadrovej elektrárne zmocnilo za dramatických okolností krátko po tom, ako vo februári 2022 začalo celoplošnú inváziu na Ukrajinu.

Ukrajinskí činitelia vtedy upozorňovali, že ruské vojská elektráreň ostreľovali a v areáli vypukol požiar. Obe strany sa odvtedy navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne. (ČTK)

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie Meloniovej. Stanica CNN s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedla, že Trump o Ukrajine hovoril tiež s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Meloniová podľa Reuters uviedla, že s Trumpom hovorila aj o prebiehajúcich rokovaniach o obchodnej dohode medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Reuters dnes s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že vyjednávači EÚ zatiaľ nedosiahli v týchto rokovaniach prelom.

Trump stanovil za termín na dokončenie rozhovorov 9. júl. Biely dom dnes však podľa Reuters uviedol, že vidí optimisticky možnosť, že dohoda s EÚ bude uzavretá v dohľadnej dobe. (ČTK)

Potvrdil to komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Slovenská vláda pod vedením premiéra Roberta Fica už viackrát avizovala, že nepodporí pripravovaný sankčný balík, pokiaľ nedostane od Európskej komisie (EK) dostatočné garancie v súvislosti s iniciatívou RePowerEU.

Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, čo by podľa Fica mohlo mať výrazne negatívny hospodársky vplyv pre Slovensko.

„Slovenská republika ocenila pracovné rokovania so zástupcami Európskej komisie k téme energetiky a RePowerEU, ktorých cieľom bolo prispieť k lepšiemu porozumeniu výhrad a požiadaviek Slovenskej republiky ako najviac dotknutého členského štátu,“ uviedlo ministerstvo zahraničia.

Skupina odborníkov EK z pracovnej skupiny na vysokej úrovni v snahe zaoberať sa problematikou pricestovala tento týždeň na Slovensko.

Ako podľa ministerstva zdôraznili zástupcovia Ministerstva hospodárstva, energetické spoločnosti a slovenský priemysel, návrh RePowerEU predstavuje „veľkú výzvu pre konkurencieschopnosť hospodárstva, a to najmä z pohľadu cien energií i energetickej bezpečnosti Slovenska“.

Slovensko podľa ministerstva zotrváva na svojej súčasnej pozícii, pokiaľ ide o osemnásty sankčný balík.

„Slovenská republika je pripravená pokračovať v konštruktívnej komunikácii s Európskou komisiou a aj na základe jej iniciatívy v spoločnom dialógu ďalej hľadať možné riešenia v prospech občanov a podnikov,“ uviedol rezort diplomacie s tým, že rokovania zatiaľ neodstránili zásadné obavy a výhrady, ktoré v súvislosti s návrhom RePowerEU na strane Slovenska naďalej pretrvávajú. (TASR)

V hliadkovacej pohotovosti bola HMS Mersey a vrtuľníky Wildcat a Merlin Mk2.

Informoval o tom britský web Navy Lookout.

Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) môžu ponorky uplatňovať právo pokojného prechodu cez teritoriálne vody, ako sú časti Lamanšského prielivu, iba na hladine.

Ponorku RFS Novorossijsk sprevádzal remorkér Jakov Grebeľskij.

Rusko po strate svojej sýrskej základne v Tartúse využíva na námornú logistickú podporu v Stredozemnom mori líbyjské prístavy Benghází a Tobruk. Koncom roka 2024 tam zo Sýrie ruské nákladné lietadlá prepravili zariadenia protivzdušnej obrany vrátane radarov pre protiraketové systémy S-400 a S-300.

Hoci po odchode zo Sýrie ide o značné zníženie technickej úrovne, Líbya je v Stredozemnom mori pre Moskvu najlepšou alternatívou, hoci závisí od podpory miestneho vojenského veliteľa Chalífu Haftara.

Ruské námorníctvo využíva ako zastávku pre svoje vojnové lode operujúce v Stredozemnom mori aj alžírske prístavy Oran a Alžír. Tento vzťah je starostlivo riadený, aby sa predišlo porušeniu ústavného zákazu Alžírska pre zahraničné vojenské základne.

Rusko udržiava priateľské vzťahy aj s Egyptom, hoci vláda v Káhire vyhlasuje, že už nie je v ruskej sfére vplyvu. Ruské lode využívajú Alexandriu na dočasnú logistickú podporu vrátane paliva, zásob a spoločného výcviku.

Udržiavanie ruských ponoriek v Stredozemnom mori Moskve umožňuje tajné monitorovanie prostriedkov štátov NATO a do mája tam pôsobila ponorka RFS Krasnodar. Ponorka RFS Novorossijsk bola spustená na vodu v roku 2010. Bola súčasťou Čiernomorskej flotily, od roku 2022 pôsobila v Baltskom mori. (TASR)