Záporožská jadrová elektráreň prišla o vonkajšie zdroje energie, hlásia úrady

Podľa vyhlásenia, ktoré správa elektrárne zverejnila, je vonkajšie vysokonapäťové vedenie k elektrárni, ktoré bolo predtým počas dňa prerušené, teraz opäť funkčné. V elektrárni nedošlo k žiadnemu narušeniu prevádzky.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS napísala, že potreby elektrárne počas výpadku zabezpečovali záložné generátory.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko podľa serveru RBK-Ukrajina vyhlásil, že ruská armáda zasiahla elektrické vedenie spájajúce atómové zariadenie s ukrajinskou energetickou sieťou.

Rusko sa Záporožskej jadrovej elektrárne zmocnilo za dramatických okolností krátko po tom, ako vo februári 2022 začalo celoplošnú inváziu na Ukrajinu.

Ukrajinskí činitelia vtedy upozorňovali, že ruské vojská elektráreň ostreľovali a v areáli vypukol požiar. Obe strany sa odvtedy navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne. (ČTK)

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie Meloniovej. Stanica CNN s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedla, že Trump o Ukrajine hovoril tiež s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Meloniová podľa Reuters uviedla, že s Trumpom hovorila aj o prebiehajúcich rokovaniach o obchodnej dohode medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Reuters dnes s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že vyjednávači EÚ zatiaľ nedosiahli v týchto rokovaniach prelom.

Trump stanovil za termín na dokončenie rozhovorov 9. júl. Biely dom dnes však podľa Reuters uviedol, že vidí optimisticky možnosť, že dohoda s EÚ bude uzavretá v dohľadnej dobe. (ČTK)

Potvrdil to komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Slovenská vláda pod vedením premiéra Roberta Fica už viackrát avizovala, že nepodporí pripravovaný sankčný balík, pokiaľ nedostane od Európskej komisie (EK) dostatočné garancie v súvislosti s iniciatívou RePowerEU.

Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, čo by podľa Fica mohlo mať výrazne negatívny hospodársky vplyv pre Slovensko.

„Slovenská republika ocenila pracovné rokovania so zástupcami Európskej komisie k téme energetiky a RePowerEU, ktorých cieľom bolo prispieť k lepšiemu porozumeniu výhrad a požiadaviek Slovenskej republiky ako najviac dotknutého členského štátu,“ uviedlo ministerstvo zahraničia.

Skupina odborníkov EK z pracovnej skupiny na vysokej úrovni v snahe zaoberať sa problematikou pricestovala tento týždeň na Slovensko.

Ako podľa ministerstva zdôraznili zástupcovia Ministerstva hospodárstva, energetické spoločnosti a slovenský priemysel, návrh RePowerEU predstavuje „veľkú výzvu pre konkurencieschopnosť hospodárstva, a to najmä z pohľadu cien energií i energetickej bezpečnosti Slovenska“.

Slovensko podľa ministerstva zotrváva na svojej súčasnej pozícii, pokiaľ ide o osemnásty sankčný balík.

„Slovenská republika je pripravená pokračovať v konštruktívnej komunikácii s Európskou komisiou a aj na základe jej iniciatívy v spoločnom dialógu ďalej hľadať možné riešenia v prospech občanov a podnikov,“ uviedol rezort diplomacie s tým, že rokovania zatiaľ neodstránili zásadné obavy a výhrady, ktoré v súvislosti s návrhom RePowerEU na strane Slovenska naďalej pretrvávajú. (TASR)

V hliadkovacej pohotovosti bola HMS Mersey a vrtuľníky Wildcat a Merlin Mk2.

Informoval o tom britský web Navy Lookout.

Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) môžu ponorky uplatňovať právo pokojného prechodu cez teritoriálne vody, ako sú časti Lamanšského prielivu, iba na hladine.

Ponorku RFS Novorossijsk sprevádzal remorkér Jakov Grebeľskij.

Rusko po strate svojej sýrskej základne v Tartúse využíva na námornú logistickú podporu v Stredozemnom mori líbyjské prístavy Benghází a Tobruk. Koncom roka 2024 tam zo Sýrie ruské nákladné lietadlá prepravili zariadenia protivzdušnej obrany vrátane radarov pre protiraketové systémy S-400 a S-300.

Hoci po odchode zo Sýrie ide o značné zníženie technickej úrovne, Líbya je v Stredozemnom mori pre Moskvu najlepšou alternatívou, hoci závisí od podpory miestneho vojenského veliteľa Chalífu Haftara.

Ruské námorníctvo využíva ako zastávku pre svoje vojnové lode operujúce v Stredozemnom mori aj alžírske prístavy Oran a Alžír. Tento vzťah je starostlivo riadený, aby sa predišlo porušeniu ústavného zákazu Alžírska pre zahraničné vojenské základne.

Rusko udržiava priateľské vzťahy aj s Egyptom, hoci vláda v Káhire vyhlasuje, že už nie je v ruskej sfére vplyvu. Ruské lode využívajú Alexandriu na dočasnú logistickú podporu vrátane paliva, zásob a spoločného výcviku.

Udržiavanie ruských ponoriek v Stredozemnom mori Moskve umožňuje tajné monitorovanie prostriedkov štátov NATO a do mája tam pôsobila ponorka RFS Krasnodar. Ponorka RFS Novorossijsk bola spustená na vodu v roku 2010. Bola súčasťou Čiernomorskej flotily, od roku 2022 pôsobila v Baltskom mori. (TASR)

Na druhom najvyššom poste v Severoatlantickej aliancii vystriedal po troch rokoch svojho krajana Christophera Cavoliho, informuje agentúra DPA.

Generál amerických vzdušných síl a niekdajší bojový pilot Grynkewich bol dosiaľ riaditeľom pre operácie Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA. Okrem funkcie v NATO prevzal aj vedenie Európskeho veliteľstva Spojených štátov (EUCOM).

„Viem, že NATO sa môže spoľahnúť, že budete slúžiť s rovnakým pevným odhodlaním ako vaši predchodcovia,“ povedal generálny tajomník Aliancie Mark Rutte na ceremónii v belgickom Monse. Armádnemu generálovi Cavolimu sa zároveň poďakoval za posilnenie prítomnosti NATO v Baltickom mori, ochranu podmorskej infraštruktúry a zriadenie nového veliteľstva v Nemecku na zvýšenie podpory pre Ukrajinu.

Post vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR), ktorý od vzniku tejto pozície po druhej svetovej vojne obsadzujú americkí generáli, je považovaný za druhý najdôležitejší v NATO po generálnom tajomníkovi. Tým je tradične Európan.

„Sú to dôležité časy,“ povedal Grynkewich na slávnostnom odovzdávaní funkcie. „Hrozby, ktorým čelíme, sa čoraz viac prelínajú, no nemôžu sa vyrovnať jednote, odhodlaniu a spoločnému cieľu, ktoré tu dnes vidím,“ vyhlásil. „Sme pripravení brániť naše krajiny a budeme sa len zlepšovať," citovala ho agentúra Reuters. (TASR)

Je to o rok skôr, ako navrhla Európska komisia. Pre portál Politico to uviedol fínsky europoslanec Ville Niinistö ako hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu pre túto legislatívu.

Cieľom návrhu EK je prerušiť energetické väzby s Ruskom. Niinistö poukazuje na možnosť skoršieho termínu, konkrétne v roku 2026.

„Úlohou EP je preskúmať návrh a zabezpečiť, aby bol čo najprísnejší,“ pripomenul. „Z právneho hľadiska budeme kontrolovať, či sú tieto harmonogramy dostatočne prísne, alebo sa dajú urýchliť,“ dodal.

Návrh legislatívy prichádza viac než tri roky po začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu s cieľom ukončiť dovoz ruských energetických surovín. Objem ruského plynu dovážaného do EÚ klesol zo 150 miliárd kubických metrov v roku 2021 na 52 miliárd v roku 2024, jeho podiel na celkovom dovoze sa tým znížil zo 45 na 19 percent. Únia napriek tomu stále nakupuje skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska a vzdoruje aj tlaku na návrat k lacnejšej ruskej energii pre oslabenú ekonomiku, poznamenalo Politico.

Navrhovaná legislatíva by mala energetické spoločnosti v EÚ prinútiť postupne ukončiť dlhodobé kontrakty s ruskými partnermi. Proces by sa mal začať ešte tento rok a skončiť v roku 2027. Návrh zahŕňa posilnenie kontroly nad dovozom ruského plynu a požaduje od členských štátov konkrétne plány na ukončenie závislosti od ruskej energie.

Niinistö považuje súčasný návrh za nedostatočný aj pre absenciu prísnejšieho prístupu k rope. „Zaujímame sa aj o (...) potenciálnu možnosť zahrnúť ropu prísnejšie do právneho jazyka,“ povedal bývalý fínsky minister životného prostredia.

Pred schválením legislatívy musí dosiahnuť kompromis medzi politickými skupinami v EP. Verí, že sa mu to podarí už začiatkom jesene, pričom rokovať chce so všetkými frakciami vrátane krajne pravicových a krajne ľavicových europoslancov.

Nasledovať bude dohoda s členskými štátmi EÚ. S návrhom výrazne nesúhlasia Maďarsko a Slovensko. Hoci ich súhlas na schválenie nie je nevyhnutný, mohlo by to ohroziť schválenie ďalších legislatívnych návrhov, pri ktorých majú právo veta.

Slovensko žiada garancie, no aktuálna verzia návrhu žiadne požadované kompenzácie neobsahuje. Táto otázka preto bude predmetom ďalších rokovaní, pripúšťa Niinistö. (TASR)

Počas ruských útokov na Ukrajinu v období od marca do mája tohto roka zomrelo alebo utrpelo zranenia 222 ukrajinských detí.

Ide o nárast v porovnaní so 73 detskými obeťami zaznamenanými v období od decembra do februára.

Vyplýva to z najnovších údajov Detského fondu OSN (UNICEF).

„Pokračujúce používanie výbušných zbraní v husto obývaných oblastiach je mimoriadne smrteľné a ničivé," uviedol UNICEF. Len v apríli bolo zabitých alebo zmrzačených 97 detí, čo je najvyšší počet od júna 2022.

Jedným z aprílových útokov bol aj raketový úder na mesto Kryvyi Rih, pri ktorom balistická strela zasiahla detské ihrisko a pripravila o život deväť detí. (SITA, Kyiv Independent)