Leyenová: Po obmedzení amerických dodávok na Ukrajinu musí Európa zvýšiť podporu

Zelenskyj dúfa tiež, že v piatok alebo v nasledujúcich dňoch sa mu podarí hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Chce s ním hovoriť o rozhodnutí USA obmedziť dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine pre obavy o nedostatok vlastných zásob.

„Teraz, keď existujú pochybnosti o pokračujúcej podpore USA voči Európe, je ešte dôležitejšie posilniť našu spoluprácu a koordináciu prostredníctvom EÚ, NATO a tiež v našich priamych vzťahoch,“ vyhlásil ukrajinský prezident v dánskom Aarhuse na stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi Dánska a EÚ.

Stále má ale záujem o urovnanie konfliktu prostredníctvom diplomacie. O podrobnostiach telefonátu informoval poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Politici počas takmer hodinového rozhovoru rokovali o viacerých aktuálnych témach vrátane vojny na Ukrajine, Trumpovom balíku daňových škrtov či bezpečnostnej situácii na Blízkom východe.

Tému prípadného osobného stretnutia dvoch prezidentov podľa Putinovho poradcu lídri nerozoberali, ale zhodli sa na pokračovaní telefonických rokovaní.

Ušakov uviedol, že Trump sa počas rozhovoru snažil nadhodiť tému rýchleho ukončenia vojny na Ukrajine. Lídri však údajne nehovorili o možnej organizácii ďalšieho kola rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. „O obsahu prípadného tretieho kola sa nehovorilo,“ konštatoval poradca. Putin je však podľa neho na nové kolo rokovaní o prímerí s Ukrajinou v tureckom Istanbule pripravený.

V prípade ich uskutočnenia by mali byť organizované v bilaterálnom formáte medzi Moskvou a Kyjevom, tvrdí Ušakov. „Predpokladáme a myslím si, že to americká strana dobre vie, že rokovania budú mať bilaterálny charakter medzi zástupcami Ruska a Ukrajiny,“ uviedol.

Putin a Trump sa zhovárali aj o konfliktoch na Blízkom východe. Tie by sa podľa Putina mali riešiť diplomatickou cestou. „Ruská strana zdôraznila význam riešenia všetkých sporov, nezhôd a konfliktných situácií výlučne politicko-diplomatickými prostriedkami,“ povedal Ušakov novinárom. (TASR)

„Od 22:00 sa v sklade ozývali výbuchy, po ktorých nasledovala silná sekundárna detonácia munície a požiar,“ uviedla služba.

Sklad, ktorý bol terčom útoku, mal podľa služby pre Rusov „dôležitý strategický význam, pretože ho využívali ako tylovú základňu“.

Kyjev zároveň uviedol, že ukrajinskí vojaci zaútočili aj na závod Energia v ruskej Lipeckej oblasti, ktorý vyrába komponenty pre rakety a drony vrátane batérií pre raketový systém Iskander a strely s plochou dráhou letu.

Slovensko a Ukrajina pokračujú v konštruktívnom dialógu zameranom na rozvoj humanitárnej pomoci, otázky energetickej bezpečnosti, ako aj podporu mierového riešenia vojnového konfliktu na Ukrajine.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR po utorkovom rokovaní v Kyjeve.

Stretli sa na ňom generálny riaditeľ politickej sekcie rezortu slovenskej diplomacie Martin Kačo i veľvyslanec SR na Ukrajine Pavol Vizdal a námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Oleksandr Miščenko spolu so zástupcom riaditeľa kancelárie ukrajinského prezidenta Ihorom Brusylom.

Témami boli bilaterálne vzťahy a príprava tretieho spoločného rokovania vlád oboch krajín.

Po vládnych rokovaniach v Michalovciach a Užhorode, ktoré sa uskutočnili v apríli a októbri minulého roka, by sa mali delegácie pod vedením premiérov stretnúť opäť na Slovensku.

„Spoločne sme potvrdili záujem pokračovať v pragmatickej bilaterálnej spolupráci a nadviazať na doterajšie výsledky, ktoré vyplývajú aj z realizácie strategických projektov v rámci takzvanej Cestovnej mapy či ďalších energetických a infraštruktúrnych iniciatív,“ uviedol Kačo s tým, že pomoc Slovenska je zameraná na rozvojové a humanitárne projekty vrátane poskytnutia silnej slovenskej odmínovacej expertízy. Slovenská republika sa rovnako zapája do obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny prostredníctvom programu Ukraine Investment Framework.

Slovenská delegácia ocenila snahu Ukrajiny dospieť k prímeriu v súvislosti s vojnou a podporila pokračovanie diplomatických rokovaní s cieľom čo najskoršieho mierového ukončenia vojny na Ukrajine. Operatívne tiež potvrdila podporu Ukrajine na jej ceste do Európskej únie.

Slovensko na rokovaniach apelovalo na dôležité otázky energetickej bezpečnosti súvisiace s jednostranným pozastavením tranzitu plynu cez ukrajinské územie.

Zástupcovia rezortu slovenskej diplomacie podľa ministerstva jasne a otvorene priblížili konzistentné pozície SR, ktoré na prvom mieste zohľadňujú kľúčové národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, a to aj v otázke sankčného režimu Európskej únie.

„Principiálnou snahou vlády SR je zaistiť, aby rozhodnutia súvisiace so sankciami nepoškodili hospodárske záujmy našej vlasti. Túto tému prednostne spájame s návrhom Európskej komisie REPowerEU. Navrhované odpojenie sa od strategických surovín z Ruskej federácie môže mať mimoriadne negatívne dopady nielen na slovenskú, ale tiež európsku ekonomiku, preto vláda SR žiada konkrétne garancie,“ informoval Kačo.

Veľvyslanec SR na Ukrajine Pavel Vizdal ocenil konštruktívny slovensko-ukrajinský dialóg a spoluprácu.

„Je mimoriadne dôležité, že diplomacia umožňuje otvorene komunikovať aj citlivé otázky v tomto zložitom období. Slovenská republika presadzuje za každých okolností dialóg, diplomatické rokovania a hľadanie riešení založených na vzájomnom rešpekte a dodržiavaní medzinárodného práva,“ poznamenal. Tvrdí, že Slovensko ostáva spoľahlivým partnerom v úsilí o dosiahnutie mieru, zabezpečenie stability a prosperity východného suseda. (SITA)

Pôjde o šiesty verejne známy rozhovor medzi oboma lídrami od Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu, napísala agentúra Reuters.

Telefonát dala do súvislosti s doteraz bezvýsledným Trumpovym úsilím dosiahnuť prímerie na Ukrajine, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. Obaja prezidenti spolu naposledy hovorili 14. júna, keď sa sústredili hlavne na Irán.

"Dnes budem hovoriť s prezidentom USA," vyhlásil Putin podľa štátnej tlačovej agentúry TASS. "Určite mu navrhnem, aby využil tento materiál na americkom trhu," dodal počas prehliadky výstavy o ruských firmách, nazvanej Silné nápady pre nové časy.

Noviny Kommersant spájajú plánovaný Putinov rozhovor s Trumpom so správami, že Washington pozastavil časť dodávok amerických zbraní Ukrajine, a to v čase, keď už boli v Európe pripravené na odoslanie.

Ukrajina mala od USA dostať desiatky rakiet Patriot pre protivzdušnú obranu, 250 vysoko presných striel do raketometov HIMARS a M270 MLRS, rakety Hellfire, Stinger, AIM a granátomety.

V Kremli tieto správy ocenili pozitívne s tým, že zastavenie dodávok zbraní by malo urýchliť dokončenie ruského ťaženia proti Ukrajine. (ČTK)

Ďalší traja ľudia utrpeli zranenia, uviedol podľa médií šéf oblastnej správy Oleh Kiper.

Pri najnovšom ruskom útoku bola poškodená infraštruktúra prístavného mesta na juhu Ukrajiny, nad ktorým sa podľa očitých svedkov vznášal hustý dym.

Úrady už ráno informovali o zásahu obytného domu, v ktorom utrpelo zranenia šesť ľudí, vrátane šesťročného chlapca a deväťročného dievčaťa..

Disidenti v otvorenom liste svetových lídrov žiadajú, aby sa pri uzavretí mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou zasadili o hromadné prepustenie politických väzňov a uväznených Ukrajincov v Rusku.

Celkovo by podľa nich malo ísť o približne 10-tisíc ľudí, napísala agentúra Reuters, ktorá list uväznených disidentov zverejnila.

V liste sa tvrdí, že okrem vojnových zajatcov sú v Rusku zadržiavané aj tisíce ukrajinských civilistov, ktorí prevažne zohrávajú úlohu "rukojemníkov" na okupovaných ukrajinských územiach.

Priame rusko-ukrajinské rozhovory, vedené v máji a v júni v Istanbule, nijako nepostúpili k uzavretiu prímeria a nastoleniu mieru, napriek sľubom Trumpa, že vojnu ukončia, ale obe strany sa aspoň dohodli na výmenách zajatcov.

"Vyzývame obe strany, aby okamžite vykonali výmenu vojnových zajatcov a civilistov podľa vzorca 'všetci za všetkých', vrátane ukrajinských civilných rukojemníkov," uvádza sa v liste.

Medzi signatármi je aj 63-ročný Alexej Gorinov, ktorý sa v roku 2022 stal po ruskej invázii prvým odsúdeným a uväzneným Rusom podľa novoprijatých zákonov postihujúcich šírenie "falošných informácií" o ozbrojených silách. Za "nepravdivé"  sa v Rusku považujú všetky informácie, ktoré sú v rozpore s oficiálnou verziou Moskvy.

Najmladšou signatárkou listu je devätnásťročná Darja Kozyrevová, ktorá bola v apríli odsúdená na dva roky a osem mesiacov väzenia za použitie graffiti a poézie z 19. storočia na protest proti vojne. (Reuters, ČTK)