Ukrajina a Rusko informujú o mŕtvych a zranených po nepriateľských útokoch

Na pravidelnej tlačovej konferencii to povedal hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius. Dodal, že podľa jeho informácií sa podarilo výhrady Slovenska voči balíku vyriešiť.

Premiér Robert Fico v júni povedal, že Bratislava 18. balík sankcií nepodporí. V pondelok uviedol, že si kvôli tomu telefonoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

"Existovali tu výhrady na slovenskej strane, ktoré podľa mojich informácií boli vyriešené pri rokovaniach v posledných dňoch," uviedol Kornelius. Očakáva, že Slovensko teraz nový sankčný balík rýchlo schváli.

Nie všetci v administratíve prezidenta Donalda Trumpa súhlasia s Witkoffovým názorom. Proti je najmä minister vnútra Doug Burgum, ktorý si želá, aby Moskva na trhu s energiami uvoľnila miesto producentom z USA, napísal Politico.

„Využitie slzotvorného plynu a chlórpikrínu ruskými jednotkami sa aktuálne stalo bežnou a rozšírenou praxou," uvádza sa v spoločnej, v piatok zverejnenej správe BND, holandskej Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby a holandskej Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby.

Chlórpikrín, dusivá látka, ktorá má vlastnosti podobné slzotvornému plynu, je tiež známy ako trichlórnitrometán a jeho použitie je zakázané Dohovorom o chemických zbraniach. Počas prvej svetovej vojny sa označoval aj ako „zelený kríž“, pretože týmto spôsobom boli vtedy označované náboje naplnené takýmito látkami. Používali ho vtedy nemecké jednotky.

Chlórpikrín môže byť vo vysokých koncentráciách v uzavretých priestoroch smrteľný, uvádza sa v správe. Spravodajské služby zdôraznili, že používanie chlórpikrínu predstavuje vážne porušenie dohovoru, ktorá zakazuje jeho používanie za každých okolností. Môže spôsobiť vážne podráždenie pokožky, očí a dýchacích ciest. Po požití môže spôsobiť popáleniny v ústach a žalúdku, nevoľnosť a vracanie, ako aj ťažkosti s dýchaním alebo dýchavičnosť.

Holandské vojenské a všeobecné spravodajské služby v spolupráci so zahraničnými partnermi tvrdia, že našli konkrétne dôkazy o zintenzívnení ruskej výroby chemických zbraní.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v tejto súvislosti vyzval na prísnejšie sankcie voči Moskve, píše Reuters. Zo správy tajných služieb vyplýva, že dusivý plyn Rusko zhadzuje z dronov s cieľom vyhnať vojakov zo zákopov a následne ich postrieľať.

Šéf holandskej vojenskej rozviedky Peter Reesink uviedol, že závery správy vychádzajú z „našich vlastných nezávislých spravodajských informácií, takže sme ich sami pozorovali na základe vlastného vyšetrovania“. Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť použitie zakázaných chemických látok ktoroukoľvek zo strán vo vojne na Ukrajine.

Spojené štáty však prvýkrát obvinili Rusko z používania chlórpikrínu v máji minulého roka. Ruské ministerstvo obrany teraz nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie. Predtým však poprelo použitie nelegálnej munície a, naopak, obvinilo z neho Ukrajinu. Kyjev tieto obvinenia opakovane popiera.

Najmenej tri úmrtia na Ukrajine súvisia s použitím chemických zbraní, uviedol Brekelmans, zatiaľ čo viac než 2500 ľudí zranených na bojisku nahlásilo ukrajinským zdravotníckym orgánom príznaky súvisiace s chemickými zbraňami. Zvýšené používanie chemických zbraní Ruskom predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny, dodal Brekelmans.

Reesink hovoril o „tisícoch prípadov“ použitia chemických zbraní Ruskom a zároveň citoval ukrajinský údaj s 9000 takýmito prípadmi, píše Reuters.

Dohovor o chemických zbraniach bol prvýkrát podpísaný v Paríži v roku 1993. Podľa Organizácie pre zákaz chemických zbraní podpísali túto dohodu Rusko aj Ukrajina a nadobudla platnosť v roku 1997. (TASR)

Oznámil to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý zároveň potvrdil, že nikto z personálu neutrpel zranenia.

„Práve som hovoril s veľvyslancom Lukasiewiczom, všetci sú v poriadku,“ napísal Sikorski. V súvislosti s incidentom vyzval na urýchlené poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

„Ukrajina naliehavo potrebuje prostriedky protivzdušnej obrany,“ uviedol.

Podľa Zelenského Rusko vyslalo na Ukrajinu 550 dronov z toho minimálne 300 útočných rusko-iránskych dronov typu Šahíd.

„Zvlášť pozoruhodné je, že prvé letecké poplachy v našich mestách a oblastiach sa včera začali ozývať takmer súčasne so správami médií o telefonáte medzi prezidentom Trumpom a Putinom,“ uviedol prezident.

Útoky sa podľa Zelenského dotkli Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Sumskej, Charkovskej, Černihivskej oblasti.

„Toto všetko je jasným dôkazom toho, že bez skutočne rozsiahleho tlaku Rusko nezmení svoje hlúpe a deštruktívne správanie. Za každý takýto útok proti ľuďom a ľudskému životu musia pocítiť náležité sankcie a ďalšie údery na svoju ekonomiku, príjmy a infraštruktúru,“ uviedol Zelenskyj.

Dodal, že len to môže rýchlo zmeniť situáciu k lepšiemu. A závisí to od partnerov Ukrajiny, predovšetkým od Spojených štátov, konštatoval. (TASR)

Pripomenul, že Rusko útočilo hneď po telefonáte Trumpa s Putinom. Trump bude dnes hovoriť aj so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským.

"Úplne strašná a bezsenná noc v Kyjeve. Zatiaľ jedna z najhorších. Na ukrajinské hlavné mesto sa zniesli stovky ruských dronov a balistických rakiet," napísal Sybiha. Putin podľa neho úmyselne tento útok nariadil krátko po telefonáte s Trumpom, a ukazuje tak, že absolútne ignoruje Spojené štáty a všetkých, ktorí volajú po konci vojny.

Vyzval, aby na Rusko boli bez otáľania uvalené tie najtvrdšie sankcie a aby Ukrajina získala všetky prostriedky potrebné na to, aby sa mohla brániť.

"Zlé rozhodnutia len môžu povzbudiť agresora, aby teror stupňoval. Všetky zločinné režimy vo svete teraz sledujú Putinovo konanie a reakcie naň. Ak mu všetko toto prejde, budú mať všetci jasno," varoval. (ČTK)

Ruské sily odpálili proti susednej krajine aj 11 balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu. Informuje o tom ukrajinské letectvo.

Jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany zostrelili 270 dronov, ďalších 208 sa ich stratilo v dôsledku nasadenia elektronického boja alebo išlo o atrapy, ktoré neniesli hlavice.

Ukrajinské letectvo tiež uvádza, že zostrelilo dve strely s plochou dráhou letu. Rusko podľa neho útočilo aj hypersonickou raketou Kinžal, hlavným cieľom útoku bol Kyjev, uvádza letectvo.

"V tejto chvíli na základe informácií od zdravotníkov vieme o 24 zranených, 14 z nich je v nemocnici," informoval starosta Kličko.

Podľa telegramového kanála RBK Ukrajina boli pri poslednom útoku poškodené obytné domy, vzdelávacie a zdravotnícke inštitúcie a dopravná infraštruktúra. V päťpodlažnom panelovom dome sú zničené byty na druhom a treťom podlaží. Veci, ktoré ľudia bežne používajú, sú v nich na kope s troskami ich niekdajších obydlí. Inde sú vybité okná a okenné rámy vytrhnuté z pántov. 

Úrady v ruskej Rostovskej oblasti podľa agentúry Reuters hlásia jednu obeť ukrajinských dronových útokov, pri ktorých bolo tiež zničených niekoľko obytných domov. Zničená je strecha budovy so 40 bytmi a zhruba 120 obyvateľov bolo nutné evakuovať, uviedol gubernátor regiónu Jurij Sljusar.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že jeho protivzdušná obrana zneškodnila 48 ukrajinských dronov nad piatimi oblasťami. V správe sa nezmieňuje o tom, koľko bezpilotných lietadiel Ukrajina nad Rusko vyslala, ani o tom, že útočili aj v Moskovskej oblasti.

Po ukrajinskom dronovom útoku pritom zostala bez dodávok elektriny veľká časť mesta Sergijev Posad neďaleko ruskej metropoly. Sergijev Posad je považovaný za náboženské centrum Moskovskej oblasti a tamojší pravoslávny kláštor založený v 14. storočí je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Úrady pri útoku nabádali obyvateľov, aby zostali v pokoji, nepribližovali sa k oknám a nefotografovali, ako pracuje protivzdušná obrana. Ozvali sa najmenej štyri výbuchy, zasiahnutá bola elektrická stanica. Jeden človek utrpel zranenia.