Bývalého námestníka ruského ministra obrany Ivanova odsúdili na 13-ročné väzenie

Dôvodom sú obavy, že sa zásoby amerických zbraní príliš zmenšili, píše s odvolaním sa na svoje zdroje portál Politico. 

Rozhodnutiu, za ktorým stojí námestník amerického ministra obrany Elbridge Colby, predchádzala revízia počtu zbraní a munície v amerických vojenských skladoch.

Ministerstvo pri kontrole zistilo, že zásoby delostreleckej munície, protileteckých striel a presnej munície klesajú.

Portál Politico poznamenal, že pôvodné rozhodnutie zbraňovej dodávky sľúbené vládou predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena zastaviť padlo na začiatku júna, účinnosť ale nadobúda až teraz v čase, keď Ukrajina čelí najväčším ruským vzdušným úderom rakiet a dronov. (ČTK)

Dvaja piloti na palube lietadla sa podľa správ bezpečne katapultovali. Na zemi neboli žiadne obete ani škody. Samotné lietadlo bolo zničené a hasiči v súčasnosti hasia požiar.

Ruské ministerstvo obrany haváriu stroja Su-34 potvrdilo. Uviedlo, že sa stala v Nižnonovgorodskej oblasti počas plánovaného cvičného letu.

V Odese to vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.

Návšteva Wadephula v čiernomorskom prístave na juhu Ukrajiny bola utajovaná, až kým neodcestoval do susedného Moldavska, píše TASR podľa agentúry DPA.

Na ceste do Odesy ho sprevádzala malá delegácia a jeho ukrajinský rezortný partner Andrij Sybiha.

O návšteve vopred neinformovali z bezpečnostných dôvodov, keďže Odesa je častým terčom ruských dronových a raketových útokov.

Wadephul prisľúbil, že bude na kancelára Friedricha Merza aj na ministra obrany Borisa Pistoria tlačiť, aby spojencov vyzvali na väčšie dodávky systémov protivzdušnej obrany na odrážanie útokov Moskvy.

Šéf nemeckej diplomacie zdôraznil potrebu apelovať na Spojené štáty, aby naďalej podporovali obranu Kyjeva.

Je potrebné „sústrediť sa na poskytnutie všetkého možného v oblasti protivzdušnej obrany,“ povedal Wadephul a vyzdvihol systémy, ktoré by mohli byť nainštalované na ukrajinských lodiach na ochranu námorných trás. Ukrajina by podľa neho mohla dosiahnuť hranice svojich obranných kapacít, „preto treba teraz prijať preventívne opatrenia“.

Wadephul na svoju prvú oficiálnu návštevu Ukrajiny od májového nástupu do funkcie pricestoval už v pondelok. V Kyjeve sa bol pozrieť na nemecký systém protivzdušnej obrany IRIS-T.

Berlín do apríla tohto roku poskytol Ukrajine šesť takýchto systémov a prisľúbil ďalších desať. Wadephul rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o rozšírení obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. Wadephula v Kyjeve sprevádzali aj zástupcovia nemeckých zbrojárskych firiem.

Francúzsky prezident v rozhovore vyzval ruského prezidenta na čo najskoršie uzavretie prímeria a ukončenie bojov na Ukrajine. Akékoľvek mierové riešenie by podľa neho malo byť dlhodobé.

Macron v rozhovore „zdôraznil neochvejnú podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ a „vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o stabilnom a trvalom urovnaní konfliktu“, uviedol Elyzejský palác.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.

Šéf Kremľa mu povedal, že za konflikt sú zodpovedné západné štáty, ktoré na Ukrajine roky vytvárali „protiruské zázemie“.

Akákoľvek mierová dohoda by podľa Putina mala byť „komplexná a dlhodobá, mala by odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a vychádzať z nových územných skutočností“.

Okrem Ukrajiny sa prezidenti venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní.

Podľa Kremľa sa dohodli, že budú pokračovať vo vzájomnej komunikácii s cieľom potencionálne koordinovať svoje prístupy k urovnaniu situácie na Blízkom východe. (TASR)

Fínska spoločnosť Kotka Yacht Store plánuje vydražiť ruské luxusné jachty uskladnené v jej priestoroch. Ich majitelia za ne neplatia skladovacie poplatky,

Väčšiu, 32-metrovú loď Fotinia, s komplikovaným vlastníckym reťazcom podľa všetkého používal bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev. Druhá jachta meria približne 20 metrov. Obe sú v priestoroch firmy v prístavnom meste Kotka.

„Za Fotiniu nie je zaplatených takmer 100.000 eur na skladovacích poplatkoch a za druhú jachtu je to menšia suma,“ povedal právnik spoločnosti Heikkiho Kuokku pre YLE.

„Jedno z plavidiel má pravdepodobne hodnotu viac ako milión eur, druhé výrazne menej,“ dodal Kuokka. Uviedol, že súčasní majitelia Fotinie tvrdia, že jachtu predali európskemu kupcovi. O kúpe ani o zaplatení poplatkov však nepredložili doklad, spoločnosť Kotka Yacht Store preto pokračuje v príprave dražby.

„Keď sa peniaze nehýbu a nákup sa nedá písomne ​​overiť pre colné orgány, situácia zostáva taká, aká je,“ vysvetlil Kuokka. Poznamenal, že Kotka Yacht Store čelí silnému tlaku. „Vyhrážali sa nám fínski aj talianski právnici,“ povedal.

Majitelia sa k lodiam spočiatku nemohli dostať kvôli cestovným obmedzeniam súvisiacim s Covidom, neskôr pre sankcie EÚ po ruskej invázii na Ukrajine.

Problém nezaplatených poplatkov majú aj v Lappeenrante vo vnútrozemí neďaleko ruskej hranice, kde ide o štyri lode. Jyrki Maaranen, ktorý prevádzkuje Marina Saimaan Portti, za plavidlá nedostal žiadne platby už štyri roky.

„Posielam im faktúru každých šesť mesiacov, ale nič som nedostal,“ povedal pre YLE. Ruskí majitelia argumentujú podľa neho ťažkosťami s platbami pre sankcie EÚ.

„Sú to pomerne skromné ​​lode a majiteľov poznám už dlho. Vždy spoľahlivo platili, takže stále čakám, ako sa veci vyvinú,“ povedal Maaranen. Preto lode zatiaľ nechce predávať.

V roku 2022 fínske colné orgány a národný orgán presadzovania práva spoločne vyšetrovali, či majitelia spoločnosti Fotinia boli medzi osobami, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Žiadne takéto prepojenia sa nenašli.

V úschove spoločnosti Kotka Yacht Store sú dve ďalšie ruské plavidlá a poplatky za ne ich majitelia platia. (TASR)

Telefonát absolvoval na požiadanie španielskej strany. Hovorili spolu o politickom vedení eurozóny, v rámci čoho Fico vyslovil podporu španielskemu kandidátovi. Rovnako sa venovali téme zastavenia dodávok ruského plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, ako to navrhuje Európska komisia.

„Španielsky premiér s porozumením prijíma obavy Slovenskej republiky. Informoval som ho, že pokiaľ SR nedostane záväzné garancie, ktoré nám umožnia minimalizovať škody spôsobené zastavením toku ruského plynu, Slovenská republika nemôže hlasovať za 18. sankčný balík proti Rusku,“ uviedol Fico.

V pondelok už telefonoval s nemeckým spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorému rovnako tlmočil svoj postoj, že návrh Európskej komisie zastaviť dodávky ruského plynu považuje za ideologický a škodlivý pre celú Európsku úniu, osobitne pre Slovensko. (SITA)

Ide o 8,3 miliardy kubických metrov.

V júni sa vývoz ruského plynu do Európy touto trasou v porovnaní s májom znížil o 21 % na 1,13 miliardy m3. Oproti rovnakému mesiacu minulého roka klesol o 4 %. Pokles odráža každoročné plánované preventívne údržbové práce, uviedla agentúra TASS.

Plynovod TurkStream s kapacitou 31,5 miliardy m3, ktorý vedie z Ruska do Turecka cez Čierne more, slúži na dodávky plynu do Turecka a krajín južnej a juhovýchodnej Európy. K dnešnému dňu zostáva poslednou aktívnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európy po ukončení tranzitu cez Ukrajinu.

Agentúra TASS predtým s odvolaním sa na údaje ENTSOG informovala, že dodávky cez plynovod TurkStream do Európy v roku 2024 vzrástli o 23 % na 16,7 miliardy m3. Z tohto objemu smerovalo rekordných 8,6 miliardy m3 do Maďarska. (TASR)