Ruské útoky si vyžiadali troch mŕtvych, uviedli ukrajinské úrady

Wadephul sa počas svojej prvej návštevy Kyjeva od nástupu do funkcie bol pozrieť na jeden zo systémov IRIS-T, ktorý už Ukrajinci využívajú. Nemecko do apríla tohto roku poskytlo Ukrajine šesť takýchto systémov a prisľúbilo dodávku ďalších desiatich.

Šéfa nemeckej diplomacie na zahraničnej ceste sprevádzali aj zástupcovia zbrojárskych firiem. Zelenskyj na rokovaní s Wadephulom vyjadril záujem o rozšírenie obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. Spomenul, že by v nasledujúcich dňoch mohlo byť uzavretých okolo 20 nových obchodných partnerstiev, no neposkytol žiadne podrobnosti.

Wadephul vyzdvihol už prebiehajúcu spoluprácu medzi nemeckými zbrojárskymi firmami a Ukrajinou a možnosť jej prehĺbenia označil za výhru pre obe strany.

„Učíme sa z toho. Obe strany z toho profitujú a dokazujú, že naša bezpečnosť je vzájomne prepojená a môžeme z toho profitovať aj ekonomicky. To je dobrá vec a chceme ju celkovo rozšíriť,“ dodal minister.

Upozornil, že v regióne štáty zvyšujú vojenskú prítomnosť, pričom hrozbu podľa neho predstavuje najmä Rusko. 

„Námorné hrozby narastajú... Rusko militarizuje Arktídu. Sme svedkami rastúcej aktivity ruských ponoriek operujúcich v tejto oblasti,“ upozornil Pistorius po rozhovore s dánskym rezortným kolegom Troelsom Lundom Poulsenom. Z tohto dôvodu podľa nemeckého ministra začnú ich plavidlá pôsobiť v severnom Atlantiku a Arktíde už tento rok.

Pistorius vysvetlil, že nemecká podporná loď typu Berlin sa vydá z Islandu do Grónska a potom do Kanady v rámci operácie s názvom „Atlantický medveď“. „Počas trasy budeme cvičiť s našimi spojencami v regióne a naplánovali sme prvé zastavenie lode nemeckého námorníctva v prístave Nuuk v Grónsku a následne sa po prvýkrát zúčastníme na kanadskom arktickom cvičení Nanook,“ povedal nemecký minister obrany.

„Nasadíme naše námorné hliadkovacie lietadlá, ponorky a fregaty, aby sme demonštrovali náš záväzok voči tomuto regiónu,“ deklaroval.

Pistorius tiež informoval, že v septembri by chcel navštíviť Grónsko spoločne s Poulsenom. Išlo by podľa neho o akt solidarity. (TASR)

Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič potvrdil, že Európska komisia a Ukrajina dosiahli dohodu o preskúmaní bilaterálnej prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ktorá podľa jeho slov „otvára novú kapitolu v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou“.

Spresnil, že dohoda stanovuje dlhodobý, predvídateľný a recipročný rámec, prospešný pre vývozcov, podniky a poľnohospodárov na oboch stranách, ktorý posilní integračné ambície Ukrajiny.

„Toto je plne v súlade s našimi dynamickými obchodnými vzťahmi, ktoré neustále rastú. Objem obchodu v roku 2024 dosiahol približne 67 miliárd eur, čo je nárast oproti 26 miliardám z roku 2016,“ vysvetlil komisár. Dodal, že toto partnerstvo prinieslo EÚ ekonomické výhody, keď vygenerovalo obchodný prebytok vo výške 18 miliárd eur.

Šefčovič spresnil, že ide o vyváženú, spravodlivú a realistickú dohodu, o „najlepší možný výsledok v zložitých geopolitických podmienkach“. A z politického hľadiska je to silný signál podpory EÚ pre Ukrajinu. „Je to aj reakcia na obavy našich členských štátov, poľnohospodárov a výrobcov potravín. Vypočuli sme ich a teraz konáme,“ odkázal Šefčovič.

Pripomenul, že eurokomisia zabezpečila silný ochranný mechanizmus na ochranu trhov EÚ, najmä tam, kde by dovoz z Ukrajiny mohol spôsobiť ťažkosti na úrovni Únie alebo jej členských štátov.

Dohoda rozširuje obchodné príležitosti pre agropotravinárske výrobky a v prípade citlivých položiek, ako sú vajcia, cukor a pšenica, sa kvóty pre Ukrajinu zvyšujú, ale zostávajú pod historickými objemami obchodu, aby sa zabezpečila stabilita trhu EÚ. Ukrajina zvýši kvóty na vývoz bravčového mäsa, hydiny a cukru z EÚ a zníži alebo zruší clá na iné produkty, čo posilní exportné príležitosti pre európskych poľnohospodárov, najmä v členských štátoch susediacich s Ukrajinou.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen pripomenul, že EÚ udeľuje autonómne obchodné opatrenia Ukrajine od júna 2022, keď boli odstránené clá a kvóty pre 36 agroproduktov, ktoré neboli zrušené v roku 2016. Tieto opatrenia boli dvakrát predĺžené a ich platnosť sa skončila 5. júna. V súčasnosti sú nahradené prechodným režimom založeným na kvótach z roku 2016.

Komisár zdôraznil, že medzi kľúčové prvky dohody patrí záväzok Ukrajiny postupne zosúladiť normy poľnohospodárskej výroby s normami EÚ do roku 2028 (dobré životné podmienky zvierat, používanie pesticídov).

Hansen vysvetlil, že súčasné objemy kvót pre väčšinu produktov sa zvýšia na najvyššiu úroveň obchodu v posledných rokoch.

„Hovoríme o masle, sušenom odstredenom mlieku, slade a lepku, ovsených a jačmenných krúpach. V prípade niektorých produktov sme sa dohodli na úplnej liberalizácii. Ide o mliečne výrobky, ako je sušené plnotučné mlieko, fermentované mlieko, ale aj huby, hroznová šťava,“ povedal Hansen a dodal, že EÚ skúma aj možnosti podpory vývozu Ukrajiny na jej tradičné a globálne agropotravinárske trhy. (TASR)

Wadephula v Kyjeve ho sprevádzali vysokopostavení predstavitelia nemeckých obranných spoločností. Zatiaľ rokoval s rezortným partnerom Andrijom Sybihom a v pláne je aj stretnutie s prezidentom Zelenským.

„Naša spolupráca v oblasti obrany je skutočným tromfom,“ vyhlásil Wadephul. „Je logickým pokračovaním našich materiálnych dodávok a obe strany z nej môžu profitovať... S vašimi bohatými nápadmi a skúsenosťami sa aj my staneme lepšími,“ dodal nemecký minister.

Cieľom tohto partnerstva je vytvoriť nové spoločné podniky v obrannom priemysle, „aby Ukrajina mohla vyrábať rýchlejšie a viac pre svoju vlastnú obranu,“ vyhlásil Wadephul.

Podľa neho sa v rámci tejto návštevy majú tiež uskutočniť rozhovory medzi zástupcami podnikov z oboch krajín. Šéf nemeckej diplomacie dodal, že predstaviteľov obranných spoločností vezme na stretnutie so Zelenským. (TASR)

Podľa Sybihu je naivné očakávať, že Rusko prestane páchať zločiny, ak nebude potrestané.

Blanár v nedeľnej diskusnej relácii STVR O päť minút 12 povedal, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nemá vojenské riešenie a podobným konfliktom by sa malo predchádzať diplomatickými prostriedkami a dodržiavaním medzinárodného práva.

„Vráťme sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a poďme hľadať aj komunikáciu s Ruskou federáciou,“ povedal Blanár, podľa ktorého je Rusko svetová veľmoc a stály člen Bezpečnostnej rady OSN. „Musíme nájsť nejaký spôsob spolupráce a možno aj odpustenia si toho všetkého, čo sa udialo,“ citovala Blanára Ukrajinska Pravda.

Na článok následne reagoval Sybiha, ktorý šéfa slovenskej diplomacie priamo oslovil.

„Juraj, ruský pocit beztrestnosti je hlavnou príčinou zločinov (Ruska). Je naivné očakávať, že zločinec prestane, ak sa jeho zločin namiesto potrestania odpustí. Naopak, Rusko udrie aj na druhé líce. A tí, ktorí v tejto vojne nikoho nestratili, nemajú právo robiť takéto vyhlásenia,“ deklaroval Sybiha. (TASR)

"Potom v Spojených štátoch nastane nová etapa politického boja, spojená s tým, že sa začnú skutočné prípravy na strednodobé voľby do Kongresu. A Trumpov tím bude musieť Američanom ukázať konkrétne výsledky," povedal v rozhovore pre web Espreso TV ukrajinský analytik Serhij Taran.

Podľa Tarana bude musieť Trump uplatniť nové prístupy, pretože novými zmluvami a obchodmi a Ruskom "nie je čo ukázať".

"Najmä preto, že Trumpovo okolie predstavuje aj časť republikánov, ktorí sú v tradícii Ronalda Reagana, pokiaľ ide o Rusko. A ktorí sú tiež prekvapení Trumpovým postojom a priamo naznačujú:

"Niečo treba zmeniť, pokiaľ ide o Rusko',“ vraví Taran.Rusko podľa analytika doteraz dokázalo presvedčiť Trumpa, aby nezavádzal nové sankcie.

"Ale toto nemôže pokračovať donekonečna, pretože nie sú žiadne výsledky. Ďalším dôležitým aspektom v Spojených štátoch je verejná mienka a novinári, ktorí Trumpovi neustále pripomínajú, že Putin ostreľuje Ukrajinu a on nič nerobí. ... Americká verejnosť bude potrebovať nejaké odpovede," skonštatoval Taran. (SITA)