Rusi nemajú silu na účinnú letnú ofenzívu, tvrdia experti

Sankcie predĺžili o ďalších šesť mesiacov, teda do 31. januára 2026. Lídri sa na tom dohodli ešte počas minulotýždňového summitu Európskej rady v Bruseli.

Rada Európskej únie vo svojom vyhlásení uviedla, že prvýkrát boli hospodárske sankcie voči Rusku uplatnené v roku 2014 a potom výrazne rozšírené vo februári 2022 za nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Sankcie EÚ v súčasnosti pozostávajú zo širokého spektra sektorových opatrení, okrem iného obmedzení obchodu, financií, energetiky, technológií a tovaru dvojakého použitia, priemyslu, dopravy či luxusného tovaru.

Brusel takisto zakázal dovoz alebo prepravu ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, vyňal niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a pozastavil vysielanie niekoľkých médií, ktoré označuje za dezinformačné kanále podporované Kremľom. Okrem toho sú zavedené osobitné opatrenia, ktoré umožňujú EÚ vysporiadať sa s obchádzaním sankcií.

„Pokiaľ bude Ruská federácia svojím protiprávnym konaním naďalej porušovať základné pravidlá medzinárodného práva vrátane najmä zákazu použitia sily, je vhodné ponechať v platnosti všetky opatrenia uložené EÚ a v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia,“ uviedla Rada EÚ - orgán, ktorý združuje ministrov vlád členských krajín Únie.

Členské štáty od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijali 17. balíkov protiruských sankcií. Posledný z nich, ktorý sprísňuje obmedzenia proti tzv. tieňovej flotile lodí, ktoré Moskva využíva na prepravu ropy a ropných produktov, prijali v máji.

V poradí 18. sankčný balík predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu.

Takisto sa v ňom navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Proti jeho prijatiu sa momentálne stavia Slovensko a Maďarsko.

„Európska únia je naďalej pripravená zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prijatím ďalších sankcií,“ uvádza sa vo vyhlásení Rady EÚ. (TASR)

Uviedol to hovorca spolkovej vlády v Berlíne. Táto otázka sa podľa neho bude opäť riešiť na úrovni stálych predstaviteľov členských krajín EÚ a prehodnotí sa po návšteve delegácie Európskej komisie na Slovensku koncom tohto týždňa, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou.

Magazín Politico v pondelok s odvolaním sa na nemenovaného diplomata EÚ napísal, že Slovensko očakáva 3. júla návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“, ktorá zrejme nadviaže na Ficov rozhovor so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Slovensko sa podľa diplomata teraz snaží od EK získať tri záruky v prípade jej plánu postupne zastaviť dovoz energetických zdrojov z Ruska: žiada uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska.

Eurokomisia predstavila 10. mája v poradí 18. balík protiruských sankcií, ktorý má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. V novom balíku sa navrhuje znížiť cenový strop na ruskú ropu a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.

Pavel podotkol, že väčšina českej spoločnosti je ochotná brániť spôsob života, ktorý žije.

Bezpečnosť a istota je podľa slov českého prezidenta jednou zo základných potrieb ľudí, preto by jej zaisťovanie nemalo mať „politickú farbu“.

„Je to vec, ktorá sa týka všetkých občanov, všetkých politických strán bez ohľadu na ich preferencie. A je dôležité, aby sme si to pripomínali práve pred nadchádzajúcimi voľbami, aby sa z bezpečnosti a obrany nestávala politická téma,“ zdôraznil Pavel.

Česko podľa neho príliš dlho ťažilo z toho, že bol v Európe mier. Podotkol, že v súčasnom svete je však mnoho rizík, a preto si ČR nemôže dovoliť rezignovať na svoju bezpečnosť, prípadne veriť, že ju pre ňu zaistí niekto iný. Dodal, že ani NATO Česku nezaistí bezpečnosť, ak k tomu ČR sama neprispeje.

„Každý štát musí predovšetkým zaistiť prostriedky na svoju obranu, až potom sa môže spoliehať na to, že mu pomôžu ostatní. Ak to tak nebudeme robiť všetci, celá kolektívna obrana nedáva zmysel,“ povedal prezident.

Aj dnes by ľudia mali mať podľa neho rovnakú vôľu a odvahu si demokraciu, suverenitu a samostatnosť chrániť tak, ako ju mali ich predkovia. „Väčšina spoločnosti - o tom som presvedčený - je ochotná brániť spôsob života, ktorý žijeme,“ dodal Pavel.

Deň ozbrojených síl si armáda či politici v Česku pripomínajú 30. júna.

V rovnaký deň v roku 1918 zložilo 6000 príslušníkov československých légií pri francúzskom meste Darney vojenskú prísahu, ktorou sa zaviazali k službe budúcej Československej republike a položili tak základ československej armády. (TASR)

Spolu so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou na tlačovej konferencii v Jerevane označili začiatok rokovaní v týchto oblastiach za „zásadný krok“ k zosúladeniu spolupráce.

„V tejto súvislosti by som chcel osobitne zdôrazniť spoluprácu zameranú na posilnenie odolnosti Arménska a ďalší rozvoj demokratických inštitúcií vrátane úsilia v boji proti hybridným hrozbám a dezinformáciám,“ povedal Mirzojan.

Vzťahy Arménska s EÚ sa v poslednom období zlepšili. Tamojší parlament v marci schválil návrh zákona, ktorý vládu vyzýva, aby začala proces vstupu do EÚ. Ten však však podľa médií nebude jednoduchý.

Táto kaukazská krajina s 2,7 milióna obyvateľmi nemá s EÚ spoločnú hranicu a v hospodárstve je stále značne závislá od Ruska. Na jej území má tiež Rusko vojenskú základňu. Moskva opakovane uviedla, že Jerevan bude musieť vystúpiť z Eurázijskej ekonomickej únie, ak vstúpi do EÚ. (TASR)

Slovensko žiada uistenie, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami, chce tiež náhradu ušlých tranzitných poplatkov a žiada aj to, aby plán nebol schválený s plnou podporou Slovenska.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou.

V liste, ktorý Slovensko v piatok rozoslalo všetkým členských štátom EÚ a do ktorého malo možnosť nahliadnuť Politico, SR upozorňuje, že v súčasnej forme sankčný balík nepodporí. Predstavitelia, ktorých Politico nemenuje, však vyjadrili nádej, že po stretnutí von der Leyenovej a Fica bude eurokomisia vnímavá k obavám Slovenska.

V dokumente sa podľa magazínu ďalej uvádza, že Slovensko očakáva 3. júla návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“ s cieľom doladiť podrobnosti. Zloženie delegácie nebolo bezprostredne známe.

Slovensko v piatok na úrovni stálych zastupiteľov štátov EÚ zablokovalo dohodu na 18. balíku, čo Fico vopred avizoval. Diplomati sa ju pokúsia dokončiť v najbližších dňoch, napísalo Politico. Dodalo, že podľa diplomatického zdroja sa proti prijatiu sankčného balíka stavia aj Maďarsko. (TASR)

Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS pre portál Onet.

Na otázku, či sa respondenti obávajú vypuknutia svetovej vojny, odpovedalo kladne 43,6 percenta opýtaných. Z toho takmer 14 percent uviedlo, že sa rozhodne obávajú a ďalších necelých 30 percent zvolilo možnosť skôr sa obávam.

Naopak, vyše šesť percent respondentov odpovedalo, že sa rozhodne neobáva a takmer 40 percent uviedlo, že sa skôr neobáva. Neistotu v tejto otázke vyjadrilo vyše 16 percent účastníkov prieskumu.

Medzi ženami pociťuje určitý stupeň obáv z vojnového konfliktu 47 percent, zatiaľ čo 34 percent ich nevníma a 19 percent sa nevedelo vyjadriť. Medzi mužmi sa obáva vojny 40 percent, 47 percent sa nebojí a 13 percent sa nevedelo rozhodnúť.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 23. až 24. júna 2025 na reprezentatívnej vzorke 1070 osôb. (TASR)

Najmenej dvoch mŕtvych a ôsmich zranených, vrátane šesťročného chlapca, si počas noci vyžiadal nálet ruských dronov na Charkovskú oblasť na východe krajiny, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Na viacerých miestach poškodili drony civilnú infraštruktúru, spôsobili požiare.

Z ďalších častí Ukrajiny úrady informujú o ďalšom zabitom civilistovi a štyroch ranených.

Troch ranených si v pondelok vyžiadal útok ruských dronov na Kryvyj Rih, informoval šéf obrany tohto priemyselného mesta Oleksandr Vilkul. Ruské delostrelectvo pri rannom ostreľovaní dediny Dmytrivka zabilo 49-ročného muža a zranilo 37-ročnú ženu, uviedol šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. (ČTK)

Tieto tvrdenia doteraz nepotvrdili ani ukrajinské zdroje, ani ruské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters.

Akokoľvek Moskva a Kyjev hovoria o možnom mieri, vojna sa ešte zintenzívnila. Minulý mesiac ruské sily obsadili asi 200 kilometrov štvorcových v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny a prenikli do Dnepropetrovskej oblasti.

Mapy bojiska ukrajinského projektu Deep State blízkeho armáde ukazujú, že Rusi teraz ovládajú 113 588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo je o 943 štvorcových kilometrov viac ako pred dvoma mesiacmi, píše Reuters.

Proruský politik Vladimir Rogov, pokladaný ukrajinskou stranou za kolaboranta, štátnej agentúre Ria Novosti povedal, že ruské jednotky dobyli dedinu Dačne. Obec leží hneď pri hraniciach s Doneckou oblasťou na východe Ukrajiny, ovládnutou z väčšej časti ruskými silami. (ČTK)