Ukrajina hlási, že na Kryme zničila ruské helikoptéry a protivzdušný systém

„Rusko priamo ohrozuje náš pokojný a slobodný život v Nemecku,“ uviedol Wadephul v komentároch zverejnených pre mediálnu skupinu Funke.

Vojnu Ruska proti Ukrajine označil za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť v Európe a najdôležitejšiu tému nemeckej zahraničnej politiky.

Wadephul zároveň privítal nedávne rozhodnutia NATO na samite v Haagu, kde sa členské štáty dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), a označil tento krok za „správny a potrebný“.

Vysokopostavený člen konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelára Friedricha Merza skritizoval Putina za „útok na morálku ukrajinského ľudu nevyberavým bombardovaním“ a dodal, že „sloboda Ukrajiny je najdôležitejšou skúškou nášho odhodlania ako Európanov“.

Medzitým sa v sociálnodemokratickej strane (SPD) rozvíja diskusia o tom, ako pristupovať k Rusku.

Manifest podpísaný významnými predstaviteľmi SPD vrátane bývalých lídrov, ako boli Rolf Mützenich, Norbert Walter-Borjans a Ralf Stegner, vyzval na priame diplomatické rozhovory s Moskvou a kritizoval plány vlády na zbrojenie.

Na víkendovej straníckej konferencii SPD však predseda strany Lars Klingbeil zopakoval, že je potrebné urobiť všetko na ochranu pred Putinovým Ruskom, a odmietol akúkoľvek zmenu politiky voči Moskve, uvádza tlačová agentúra DPA. (TASR)

"Čína už prekročila červenú čiaru a jej podpora ruskej vojenskej ekonomiky je priamym aktom agresie voči Ukrajine a transatlantickému spoločenstvu," tvrdí v rozhovore pre Espreso TV americký expert na zahraničnú politiku a vojenské záležitosti Ian Brzezinski.

„Rusko sa v skutočnosti zmenilo na testovacie pole pre Čínu. V tejto vojne Rusko testuje svoje zbrane proti západným systémom, zatiaľ čo Čína pozoruje, analyzuje a učí sa. Posudzuje technické možnosti západných zbraní, účinnosť taktiky a politickú reakciu Západu,“ povedal Brzezinski.

Expert dodal, že vojna vyčerpáva nielen Západ, ale aj Rusko, ktoré už utrpelo katastrofálne straty a čoskoro pravdepodobne prekročí hranicu milióna mŕtvych a zranených vojakov.

„Čína získala neoceniteľné informácie o vojenských schopnostiach a doktríne Západu. Západ síce trochu oslabil, ale Rusko oslabilo oveľa viac. A to je pre Peking zjavná strategická výhoda. Preto ma zaráža, že Rusko sa dobrovoľne nechalo použiť ako nástroj na posilnenie globálnych pozícií Číny,“ skonštatoval Brzezinski. (SITA)

Rozhodnutie musí ešte potvrdiť parlament, informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

„Týmto nariaďujem uviesť do platnosti rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny z 29. júna 2025 o odstúpení Ukrajiny (od dohovoru),“ vyhlásil Zelenskyj.

Okrem potvrdenia parlamentom musí Kyjev o takomto kroku taktiež informovať Organizáciu Spojených národov. Ukrajina dohovor ratifikovala v roku 2005.

„Podporujem návrh ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny na odstúpenie Ukrajiny od Dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z 18. septembra 1997,“ stálo vo výnose zverejnenom na oficiálnej internetovej stránke ukrajinského prezidenta.

„Je to krok, ktorý si realita už dlho vyžaduje. Rusko nie je zmluvnou stranou dohovoru a míny proti našej armáde a civilistom používa vo veľkom,“ napísal na sociálnej sieti Facebook ukrajinský poslanec a tajomník parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Roman Kostenko.

„Nemôžeme zostať nečinní v prostredí, kde nepriateľ nemá žiadne obmedzenia,“ napísal a dodal, že toto rozhodnutie prispeje k obnove práva Ukrajiny efektívne brániť svoje územie. Kostenko neuviedol, kedy sa začne tejto otázke parlamente venovať.

V uplynulých mesiacoch už oznámili plány na odstúpenie od dohovoru Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko či Poľsko. Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín, nie však Spojené štáty alebo Rusko.

Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny. Rusko tieto míny už použilo v aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine. (TASR)

Informuje o tom tlačová agentúra TASS.

Lavrov sa stretne s kirgizským prezidentom Sadyrom Žaparovom a bude rokovať so svojím rezortným náprotivkom Žeenbekom Kulubajevom. Ruský minister sa má zúčastniť aj na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, informuje TASS.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že stretnutia s kirgizskými predstaviteľmi sa zamerajú na spoluprácu v politickej, obchodnej, hospodárskej, vojensko-technickej, kultúrnej, humanitárnej a iných oblastiach v kontexte rozširovania mnohostranných vzťahov.

Uskutoční sa tiež výmena názorov na najpálčivejšie otázky regionálnej a globálnej agendy a na spôsoby rozvoja euroázijskej integrácie, uviedol Kremeľ.

Kirgizsko, ktoré bolo kedysi považované za „útočisko pre slobodu tlače v Strednej Ázii“, zažíva v uplynulých rokoch prudký pokles nezávislosti médií, približuje tlačová agentúra Reuters. Dochádza tam i k represiám, zatýkaniu, legislatívnemu tlaku aj zatváraniu kritických médií. (TASR)

Podľa neho je potrebné dodržiavanie medzinárodného práva a pokúsiť sa o komunikáciu s Ruskou federáciou. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer).

Konflikt podľa neho môže byť vyriešený jedine mierovou cestou. Podpredseda zahraničného parlamentného výboru a podpredseda PS Tomáš Valášek varoval, že otvorenie rokovaní s Ruskom vojnu neukončí.

„Náš prístup je taký, že je potrebné predchádzať konfliktom diplomatickými riešeniami a dodržiavaním medzinárodného práva,“ uviedol Blanár.

Upozornil, že v súčasnosti sme svedkami erózie medzinárodného práva, a to nielen v prípade Ukrajiny, ale aj v konflikte medzi Izraelom a Irakom. „Vráťme sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a poďme hľadať aj komunikáciu s Ruskou federáciou,“ vyhlásil.

Valášek zopakoval, že Rusko nemá záujem o mier. Konflikt by bol inak podľa neho už dávno ukončený.

„Pokiaľ Rusko bude úspešné na bojisku, nebude rokovať, bude ďalej zabíjať, znásilňovať a unášať deti, za čo, mimochodom, je Vladimir Putin obžalovaný a hľadaný medzinárodnými súdmi. Jediné, čo ho zastaví, je, keď zistí, že narazil, že na bojisku už nemá ďalej šancu napredovať,“ doplnil s tým, že až potom bude Putin pripravený rokovať. (TASR)

Ďalšia žena utrpela zranenia. Informuje o tom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na miestne ruské úrady.

Ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ukrajinskom vzdušnom údere na ruské mesto Briansk, oznámil gubernátor Brianskej oblasti.

Ukrajinský úder na Bokovo-Chrustalne zasiahol obytnú budovu, uviedli miestne úrady s tým, že jedna žena pri ňom prišla o život a ďalšej zranenej zdravotníci poskytli pomoc.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry AP oznámilo, že Rusko v noci na dnes zostrelilo tri ukrajinské drony.

Pri ďalšom ukrajinskom dronovom útoku na mesto Brjansk v západnom Rusku utrpeli zranenia dvaja ľudia a jeden z nich bol hospitalizovaný, oznámil gubernátor Brianskej oblasti Alexander Bogomaz na platforme Telegram. Gubernátor v nasledujúcom príspevku napísal, že ruská protivzdušná obrana nad oblasťou zostrelila sedem bezpilotných lietadiel. (ČTK)

Ide o najnovší oficiálny kontakt so šéfom CIA po ich prvom telefonáte v polovici marca.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Telefonoval som so svojím americkým kolegom a dohodli sme sa, že si kedykoľvek zavoláme, aby sme prediskutovali otázky spoločného záujmu,“ povedal Sergej Naryškin v ruskej štátnej televízii. Ďalšie podrobnosti o telefonáte neuviedol.

Naryškin so šéfom CIA Johnom Ratcliffom telefonicky hovoril prvýkrát 12. marca. V ten istý deň predstavitelia Ukrajiny na rozhovoroch v Saudskej Arábii podporili návrh USA na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom a súhlasili s okamžitými rokovaniami s Moskvou.

Predtým posledný známy kontakt medzi šéfmi CIA a SVR bol v novembri 2022, keď sa Naryškin v Ankare stretol s vtedajším šéfom CIA Williamom Burnsom. (TASR)

Šéf Kremľa to povedal počas ekonomického samitu v bieloruskom Minsku.

Podľa Putina sa znižovanie obranného rozpočtu začne na budúci rok a bude pokračovať počas trojročného obdobia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko smeruje do recesie, Putin o tom nechce ani počuť. Predkladá nereálne plány do budúcnosti Čítajte 

Toto vyhlásenie urobil uprostred diskusií v krajinách Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) o zvýšení vojenských výdavkov na 5 percent HDP.

Putin vyčítal Západu, že míňa miliardy na americké zbrane, a položil rečnícku otázku: „Kto sa teda v skutočnosti pripravuje na agresiu - my alebo oni?“

Putinove komentáre prišli po varovaniach ruského ministra hospodárskeho rozvoja Maxima Rešetnikova pred možnou recesiou.

Podobné hodnotenie urobila aj šéfka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová. (SITA, The Telegraph)