Ruská armáda nasadzuje do prevádzky aj staré tanky, ktoré desaťročia stáli vonku

Cieľom je zabezpečiť, aby bola krajina schopná čeliť akýmkoľvek hrozbám zo strany Ruska. Uvádza sa to v návrhu legislatívy, s ktorým sa oboznámila agentúra DPA.

Hlavným cieľom návrhu má byť podľa zdroja denníka Handelsblatt z prostredia vlády „urýchlenie a zjednodušenie všetkého obstarávania pre Bundeswehr“. Legislatíva má vraj umožniť, aby sa niektoré naliehavé armádne tendre nemuseli vyhlasovať na európskej úrovni, ale pre ušetrenie času na tej vnútroštátnej.

Zmeny by sa mali týkať celého systému verejného obstarávania zbraní a udeľovania armádnych štátnych zákaziek. Poslanci by napríklad mohli spustiť bežný postup verejného obstarávania aj vtedy, ak by ešte naň nebolo zabezpečené financovanie. Plán počíta aj s obmedzením administratívnej záťaže obstarávania armádneho vybavenia.

Nemecko začalo v dôsledku vojny na Ukrajine viac investovať do modernizácie svojich ozbrojených síl. Výdavky na armádu sú v krajine čiastočne vyňaté z ústavných limitov ohľadom zahraničných pôžičiek, takzvanej dlhovej brzdy, a ročný rozpočet pre ozbrojené sily sa má každoročne zvyšovať v súlade s najnovším 5-percentným cieľom Severoatlantickej aliancie.

Návrh vo svojom znení spomína, že „v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by Moskva chcela ukončiť vojnu proti Ukrajine“. „Vyhlásenia ruského vedenia skôr naznačujú, že vojnové ciele Ruska presahujú hranice Ukrajiny,“ uvádza sa v návrhu. Nemecký Bundeswehr by vraj z tohto dôvodu mal byť posilnený, aby „zvýšil svoju i aliančnú schopnosť odstrašenia“. (TASR)

"Poľsko poskytlo Ukrajine významnú pomoc v oblasti obrany" v rámci Európskej únie a NATO, povedal Zelenskyj. "Je pre nás nesmierne dôležité zachovať povahu týchto vzťahov, udržať túto podporu" a dialóg charakterizovaný vzájomným rešpektom, zdôraznil Zelenskyj pred novinármi a ubezpečil, že Kyjev urobí všetko pre posilnenie vzťahov s Varšavou.

Poľský prezident Duda vyjadril presvedčenie, že Nawrocki "nadviaže čo najlepšie vzťahy" medzi susednými krajinami, a to napriek kritike, ktorú v minulosti voči Ukrajine vyslovil. "Svet spoza prezidentského stola vyzerá trochu inak ako ten, ktorý človek vidí...z pozície kandidáta," vyhlásil Duda s tým, že je možné, že Nawrocki po nástupe do úradu zmení svoj postoj voči ukrajinským predstaviteľom a utečencom.

Dudov nasledovník Nawrocki, ktorý na začiatku júna vyhral prezidentské voľby, počas kampane vyhlasoval, že chce znížiť podporu ukrajinských utečencov v krajine. Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov, avšak v časti poľskej spoločnosti sa postupne začali rozvíjať protiukrajinské nálady. Tie počas prezidentskej volebnej kampane ešte zosilneli.

Konzervativec Nawrocki, ktorého podporil Trump, sa tiež niekoľkokrát odmietavo vyjadril k plánom Ukrajiny na vstup do EÚ a NATO. Zelenského tiež obvinil z "drzosti". Nový poľský prezident sa úradu ujme 6. augusta.

Nawrocki v minulosti viedol poľský Inštitút národnej pamäti a dlhodobo vyvíjal tlak na Ukrajinu, aby povolila exhumáciu tisícov Poliakov zavraždených počas druhej svetovej vojny nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády na Volyni, čo je teraz územie na západe Ukrajiny. Ide o tému, ktorá už dlho vyvoláva napätie medzi Varšavou a Kyjevom, píše AFP. (ČTK)

Útok zasiahol obytnú výškovú budovu, pričom požiar vypukol na 7., 8. a 9. poschodí. Viacerí obyvatelia zostali uväznení vo svojich bytoch. O život prišiel manželský pár.

Podľa gubernátora Odeskej oblasti Oleha Kipera boli medzi zranenými aj tri malé deti. Záchranári evakuovali päť ľudí vrátane malého dieťaťa. 

Pretrvávajúce letecké poplachy počas noci komplikovali záchranné práce.

Rad slobody je najvyššie ukrajinské vyznamenanie, ktoré môže byť udelené zahraničnému štátnemu príslušníkovi.

Úrad ukrajinského prezidenta uviedol, že Duda vyznamenanie dostal za „mimoriadne osobné zásluhy pri posilňovaní ukrajinsko-poľskej medzinárodnej spolupráce, podpore štátnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny“.

Návšteva poľského prezidenta sa uskutočnila v Deň ukrajinskej ústavy. Do Kyjeva pricestoval Duda v dopoludňajších hodinách a podľa záberov z jeho profilu na platforme X bolo vidieť, ako ho prijal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

So Zelenským následne položil poľský prezident v Chráme svätého Michala vence za ukrajinských vojakov padlých v boji proti prebiehajúcej ruskej invázii.

„Ako prezident Poľskej republiky som nikdy nepochyboval o tom, že stáť na strane Ukrajiny, ktorú reprezentuje prezident Volodymyr Zelenskyj, je pre bezpečnosť Poľska veľmi dôležité,“ uviedol Duda na sobotňajšej tlačovej konferencii.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí pri príležitosti Dňa ukrajinskej ústavy na platforme X vyjadrilo Kyjevu podporu tiež. „V Deň ústavy vyjadrujeme solidaritu s Ukrajinou, predovšetkým vzhľadom na jej hrdinský boj za slobodu a nezávislosť... Želáme si, aby sa na v súčasnosti okupovaných územiach čoskoro obnovili demokratické princípy zakotvené v ukrajinskej ústave,“ uviedol rezort v príspevku.

Andrzej Duda po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 navštívil Kyjev viackrát. V lete mu končí funkčné obdobie a jeho novozvolený nástupca Karol Nawrocki zloží prísahu 6. augusta. Podľa denníka The Guardian Zelenskyj v sobotu potvrdil, že novozvoleného prezidenta, „samozrejme“, pozve na návštevu Ukrajiny. (TASR)

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na The Telegraph, po formálnych notifikáciách, ktoré majú byť doručené OSN v týchto dňoch, budú môcť tieto štáty od konca roka 2025 opäť vyrábať, skladovať a nasadzovať míny.

Ottawská konvencia, podpísaná v roku 1997 a platná od roku 1999, zaväzuje signatárov ukončiť výrobu, skladovanie, transfer a používanie protipechotných mín a zničiť existujúce zásoby do štyroch rokov. K marcu 2025 mala 165 zmluvných strán, no kľúčové vojenské mocnosti ako USA, Čína, India, Pakistan a Rusko medzi ne nepatria.

Podľa analýzy Financial Times sa k Fínsku pridajú aj Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, pričom všetky argumentujú bezpečnostnými hrozbami na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom.

Fínsko zdôrazňuje, že míny by pomohli brániť jeho členitý, zalesnený terén v prípade invázie. Litovská ministerka obrany Dovile Šakalienė uviedla: „Nelegálna vojna Ruska proti Ukrajine, systematické porušovanie medzinárodného práva a vojenské provokácie na našich hraniciach predstavujú existenčnú hrozbu.“ Litva plánuje na výrobu mín vyčleniť približne 929 miliónov dolárov.

Aktivisti naprieč Európou však varujú, že odstúpenie krajín od konvencie môže viesť k návratu mínovej vojny a ohroziť desaťročia humanitárneho pokroku. Podľa The Guardian v apríli zahynuli pri výbuchu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny dvaja medzinárodní dobrovoľníci vrátane britského špecialistu na odmínovanie Chrisa Garretta. (SITA)

Predstavuje to viac ako 20 percent tzv. osobnej rezervy Kim Čong-una. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Kyiv Independent, na brífingu to oznámil Rustem Umerov.

„Ide o špeciálne vybraných vojakov na základe fyzických, psychologických a ďalších kritérií. Tieto jednotky už utrpeli značné straty,“ uviedol Umerov.

Podľa ukrajinskej rozviedky prebehli už štyri vlny rotácií týchto severokórejských jednotiek, pričom viaceré kontingenty boli na bojisku úplne zničené.

Umerov varoval, že ďalšie nasadenie by mohlo nebezpečne oslabiť strategické rezervy KĽDR a ohroziť stabilitu režimu. „Toto rozhodnutie by ohrozilo bezpečnosť Kim Čong-una,“ dodal.

Umerov zdôraznil, že nasadenie severokórejských elitných síl poukazuje na rastúcu závislosť Ruska od autoritárskych režimov a na vážne problémy Moskvy s udržaním mobilizačných rezerv.

„V praxi ide o to, že Severná Kórea vyčerpáva svoje zdroje, zatiaľ čo Rusko neposkytuje žiadne ekvivalentné záväzky,“ povedal. Ukrajina v spolupráci so západnými partnermi naďalej monitoruje pohyb týchto jednotiek na okupovaných územiach.

Podľa skorších správ stratila Severná Kórea pri ofenzívnych operáciách v ruskej Kurskej oblasti viac ako 6-tisíc vojakov.

Informovala o tom agentúra DPA.

Kremeľ si chce udržať dobyté územie Ukrajiny a „chcel by, aby bolo ešte väčšie,“ povedal Scholz spolustraníkom v Berlíne.

Putin nesmie uspieť v násilnom posune hraníc, pretože týmto konaním na Ukrajine zrušil desaťročia porozumenia v povojnovej Európe a z tohto zlomového bodu sa musia vyvodiť dôsledky, poznamenal.

„Bundeswehr sa posilní a spolupráca v rámci NATO dosiahla nové rozmery. To je tiež správne,“ zdôraznil dôležitosť a rozsah tejto úlohy. Vyzval tiež ľudí s vysokými príjmami, aby sa nesnažili o daňové úľavy, ale viac prispievali na financovanie obranyschopnosti krajiny.

Scholza v kresle premiéra v máji nahradil kancelár Friedrich Merz (CDU). Scholzova koaličná vláda sa predtým zaviazala k rozvojovému plánu Bundeswehru v hodnote 100 miliárd libier a po ruskej invázii v roku 2022 zvýšila vývoz zbraní na Ukrajinu.

Počas konferencie delegáti strany diskutujú o kontroverzných otázkach vrátane postoja strany k Rusku. Nemecká SPD bola kritizovaná za historické sympatie voči Moskve, ktoré v časti strany stále pokračujú napriek invázii na Ukrajinu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v piatok rázne odmietol výzvy na zmenu politiky voči Moskve a poukázal na realitu, ktorú prezentuje Putin.

Reagoval na názor významného predstaviteľa SPD Ralfa Stegnera, spoluautora pozičného dokumentu vyzývajúceho na zmenu prístupu Nemecka k Rusku. (TASR)