Putin chce, aby naša pozornosť ochabla, ale NATO to nedovolí, tvrdí britský minister obrany

Útok zasiahol obytnú výškovú budovu, pričom požiar vypukol na 7., 8. a 9. poschodí. Viacerí obyvatelia zostali uväznení vo svojich bytoch. O život prišiel manželský pár.

Podľa gubernátora Odeskej oblasti Oleha Kipera boli medzi zranenými aj tri malé deti. Záchranári evakuovali päť ľudí vrátane malého dieťaťa. 

Pretrvávajúce letecké poplachy počas noci komplikovali záchranné práce.

Rad slobody je najvyššie ukrajinské vyznamenanie, ktoré môže byť udelené zahraničnému štátnemu príslušníkovi.

Úrad ukrajinského prezidenta uviedol, že Duda vyznamenanie dostal za „mimoriadne osobné zásluhy pri posilňovaní ukrajinsko-poľskej medzinárodnej spolupráce, podpore štátnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny“.

Návšteva poľského prezidenta sa uskutočnila v Deň ukrajinskej ústavy. Do Kyjeva pricestoval Duda v dopoludňajších hodinách a podľa záberov z jeho profilu na platforme X bolo vidieť, ako ho prijal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

So Zelenským následne položil poľský prezident v Chráme svätého Michala vence za ukrajinských vojakov padlých v boji proti prebiehajúcej ruskej invázii.

„Ako prezident Poľskej republiky som nikdy nepochyboval o tom, že stáť na strane Ukrajiny, ktorú reprezentuje prezident Volodymyr Zelenskyj, je pre bezpečnosť Poľska veľmi dôležité,“ uviedol Duda na sobotňajšej tlačovej konferencii.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí pri príležitosti Dňa ukrajinskej ústavy na platforme X vyjadrilo Kyjevu podporu tiež. „V Deň ústavy vyjadrujeme solidaritu s Ukrajinou, predovšetkým vzhľadom na jej hrdinský boj za slobodu a nezávislosť... Želáme si, aby sa na v súčasnosti okupovaných územiach čoskoro obnovili demokratické princípy zakotvené v ukrajinskej ústave,“ uviedol rezort v príspevku.

Andrzej Duda po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 navštívil Kyjev viackrát. V lete mu končí funkčné obdobie a jeho novozvolený nástupca Karol Nawrocki zloží prísahu 6. augusta. Podľa denníka The Guardian Zelenskyj v sobotu potvrdil, že novozvoleného prezidenta, „samozrejme“, pozve na návštevu Ukrajiny. (TASR)

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na The Telegraph, po formálnych notifikáciách, ktoré majú byť doručené OSN v týchto dňoch, budú môcť tieto štáty od konca roka 2025 opäť vyrábať, skladovať a nasadzovať míny.

Ottawská konvencia, podpísaná v roku 1997 a platná od roku 1999, zaväzuje signatárov ukončiť výrobu, skladovanie, transfer a používanie protipechotných mín a zničiť existujúce zásoby do štyroch rokov. K marcu 2025 mala 165 zmluvných strán, no kľúčové vojenské mocnosti ako USA, Čína, India, Pakistan a Rusko medzi ne nepatria.

Podľa analýzy Financial Times sa k Fínsku pridajú aj Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, pričom všetky argumentujú bezpečnostnými hrozbami na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom.

Fínsko zdôrazňuje, že míny by pomohli brániť jeho členitý, zalesnený terén v prípade invázie. Litovská ministerka obrany Dovile Šakalienė uviedla: „Nelegálna vojna Ruska proti Ukrajine, systematické porušovanie medzinárodného práva a vojenské provokácie na našich hraniciach predstavujú existenčnú hrozbu.“ Litva plánuje na výrobu mín vyčleniť približne 929 miliónov dolárov.

Aktivisti naprieč Európou však varujú, že odstúpenie krajín od konvencie môže viesť k návratu mínovej vojny a ohroziť desaťročia humanitárneho pokroku. Podľa The Guardian v apríli zahynuli pri výbuchu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny dvaja medzinárodní dobrovoľníci vrátane britského špecialistu na odmínovanie Chrisa Garretta. (SITA)

Predstavuje to viac ako 20 percent tzv. osobnej rezervy Kim Čong-una. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Kyiv Independent, na brífingu to oznámil Rustem Umerov.

„Ide o špeciálne vybraných vojakov na základe fyzických, psychologických a ďalších kritérií. Tieto jednotky už utrpeli značné straty,“ uviedol Umerov.

Podľa ukrajinskej rozviedky prebehli už štyri vlny rotácií týchto severokórejských jednotiek, pričom viaceré kontingenty boli na bojisku úplne zničené.

Umerov varoval, že ďalšie nasadenie by mohlo nebezpečne oslabiť strategické rezervy KĽDR a ohroziť stabilitu režimu. „Toto rozhodnutie by ohrozilo bezpečnosť Kim Čong-una,“ dodal.

Umerov zdôraznil, že nasadenie severokórejských elitných síl poukazuje na rastúcu závislosť Ruska od autoritárskych režimov a na vážne problémy Moskvy s udržaním mobilizačných rezerv.

„V praxi ide o to, že Severná Kórea vyčerpáva svoje zdroje, zatiaľ čo Rusko neposkytuje žiadne ekvivalentné záväzky,“ povedal. Ukrajina v spolupráci so západnými partnermi naďalej monitoruje pohyb týchto jednotiek na okupovaných územiach.

Podľa skorších správ stratila Severná Kórea pri ofenzívnych operáciách v ruskej Kurskej oblasti viac ako 6-tisíc vojakov.

Informovala o tom agentúra DPA.

Kremeľ si chce udržať dobyté územie Ukrajiny a „chcel by, aby bolo ešte väčšie,“ povedal Scholz spolustraníkom v Berlíne.

Putin nesmie uspieť v násilnom posune hraníc, pretože týmto konaním na Ukrajine zrušil desaťročia porozumenia v povojnovej Európe a z tohto zlomového bodu sa musia vyvodiť dôsledky, poznamenal.

„Bundeswehr sa posilní a spolupráca v rámci NATO dosiahla nové rozmery. To je tiež správne,“ zdôraznil dôležitosť a rozsah tejto úlohy. Vyzval tiež ľudí s vysokými príjmami, aby sa nesnažili o daňové úľavy, ale viac prispievali na financovanie obranyschopnosti krajiny.

Scholza v kresle premiéra v máji nahradil kancelár Friedrich Merz (CDU). Scholzova koaličná vláda sa predtým zaviazala k rozvojovému plánu Bundeswehru v hodnote 100 miliárd libier a po ruskej invázii v roku 2022 zvýšila vývoz zbraní na Ukrajinu.

Počas konferencie delegáti strany diskutujú o kontroverzných otázkach vrátane postoja strany k Rusku. Nemecká SPD bola kritizovaná za historické sympatie voči Moskve, ktoré v časti strany stále pokračujú napriek invázii na Ukrajinu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v piatok rázne odmietol výzvy na zmenu politiky voči Moskve a poukázal na realitu, ktorú prezentuje Putin.

Reagoval na názor významného predstaviteľa SPD Ralfa Stegnera, spoluautora pozičného dokumentu vyzývajúceho na zmenu prístupu Nemecka k Rusku. (TASR)

Pre podporu vstupu Ukrajiny do Únie premiéra kritizoval jeho koaličný partner, predseda SNS Andrej Danko. Fico v relácii STVR Sobotné dialógy pripomenul, že proces pristúpenia bude trvať roky, kým krajina splní podmienky.

Premiér tiež v prvých minútach relácie reagoval na otázku, či neplánuje stretnutie s ukrajinským prezidentom, keďže svoje vlastné stretnutie avizoval prezident Peter Pellegrini.

"Moje stretnutie so Zelenským nemá žiadny zmysel. On ma nenávidí," uviedol Fico.

Naopak, na jeseň sa má stretnúť s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Rokovanie by sa mohlo konať v septembri či októbri.

Uviedla to prezidentská kancelária. Informuje o tom agentúra PAP.

Podľa oznámenia zverejneného v sobotu ráno na platforme X sa poľský prezident stretne so Zelenským.

Prezidentská kancelária pripojila video s privítaním Dudu pri vystupovaní z vlaku v Kyjeve. V sobotu si Ukrajina pripomína Deň ústavy.

Andrzej Duda po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 navštívil Kyjev viackrát.

Začiatkom augusta mu končí funkčné obdobie a jeho novozvolený nástupca Karol Nawrocki zloží prísahu 6. augusta.