Premiér podľa SaS torpéduje spoločné európske riešenia a slúži ruským záujmom

Má podozrenie, že išlo o sabotáž a že za ňou stojí Rusko. Odvoláva sa na skutočnosť, že na istom ruskom účte na platforme Telegram sa objavili zábery týchto vozidiel pred požiarom a aj počas neho.

Kanál tvrdí, že nákladné autá mali prevážať vojenské vybavenie na Ukrajinu.

Minister vnútra spolkovej krajiny Durínsko Georg Maier uviedol, že polícia vyšetruje požiare v sklade v meste Erfurt, ku ktorým došlo minulý víkend. Podľa správ nemeckých médií došlo k incidentu 21. júna večer. Páchatelia zničili štyri nákladné autá a dve ďalšie ľahko poškodili.

„Nemôžeme s určitosťou povedať, kto stojí za týmto útokom,“ povedal Maier. Dodal, že „ak sa potvrdí, že zahraničná moc, napríklad Rusko, vykonala cielený čin sabotáže, tak je to opäť útok na našu demokraciu“. Zároveň odsúdil takéto - podľa jeho slov - nepriateľské akcie na nemeckej pôde.

Odkedy Rusko začalo svoju inváziu na Ukrajine vo februári 2022, Nemecko vyšetrovalo viacero prípadov predpokladanej špionáže alebo sabotáže v krajine, konštatuje AFP. Agentúra zároveň pripomína, že od začiatku vojny je Nemecko druhým najväčším poskytovateľom pomoci pre Ukrajinu.

Na ruskom telegramovom účte s názvom „Obsessed with war“ (Posadnutí vojnou) boli vo štvrtok zverejnené zábery áut s tým, že ich podpálili „naši ľudia“.

„Rôzne vojenské vybavenie ukrajinských ozbrojených síl je v Erfurte v Nemecku na údržbe,“ uviedol spomínaný účet na Telegrame. „Naši ľudia sa rozhodli, že je to všetko zbytočné a že ukrajinské ozbrojené sily takéto vybavenie nepotrebujú. Tak to tu jednoducho spálili,“ dodal.

Nemecké ministerstvo obrany poprelo tvrdenia o tom, že tieto autá mali viezť vojenskú techniku na Ukrajinu.

Hovorkyňa nemeckej prokuratúry uviedla, že polícia preveruje pravosť záberov a aj to, kto ich zverejnil.

Vyšetrovanie podľa durínskeho ministra vnútra zahŕňa výmenu informácií s bezpečnostnými predstaviteľmi v ďalších častiach Nemecka, najmä vzhľadom na podobné incidenty v iných častiach krajiny. (TASR)

Ďalších 20 osôb utrpelo zranenia, z toho prinajmenšom štyri sú vo vážnom stave a boli prevezené do nemocnice, informoval gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na platforme Telegram. Podľa tamojších úradov ide už o druhý útok na toto mesto za ostatné tri dni.

Rozsah materiálnych škôd z mesta bezprostredne nehlásili. Pri predošlom utorňajšom ruskom útoku cielenom na neidentifikovaný infraštruktúrny objekt tam zahynuli dvaja ľudia, pripomína Reuters.

V juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ležiacej stovky kilometrov južne od zmieneného Samaru, zase úrady v piatok tamojším obyvateľom odkázali, aby sa pripravili na dlhšie obdobia bez elektrického prúdu. Ruský útok tam totiž zasiahol jedno z kľúčových energetických zariadení, pričom oblastný gubernátor Olexandr Prokudin na Telegrame uviedol, že „Rusi sa rozhodli ponoriť celý región do tmy“.

Rusko v ostatných týždňoch zintenzívňuje útoky na ukrajinské mestá, obzvlášť na hlavné mesto Kyjev. (TASR)

Ruské jednotky, ktoré napadli Ukrajinu začiatkom roka 2022, sa po prvý raz od invázie snažia získať pozíciu v Dnepropetrovskej oblasti. Moskva začiatkom tohto týždňa tvrdila, že obsadila ďalšie dve dediny pri jej hraniciach.

„Tri osoby zahynuli pri nepriateľskom útoku. Štrnásť osôb utrpelo zranenia,“ uviedol oblastný gubernátor Serhij Lysak v reakcii na útok na mesto Samar.

Ruské jednotky tento týždeň už raketami zasiahli mestá Samar aj Dnipro, zahynulo pri tom najmenej 23 osôb. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia oznámili, že predošlé ruské útoky v blízkosti Samaru zasiahli ukrajinské vojenské výcvikové zariadenia.

Úrady samostatne informovali, že v Charkovskej oblasti na severe Ukrajiny pri ruských útokoch zahynul jeden človek a traja ďalší utrpeli zranenia. Miesto útoku bližšie nešpecifikovali.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

„Ruská strana vyjadrila svoj záujem o stabilné dodávky LNG a deklarovala pripravenosť spoločne investovať do rozvoja tureckého trhu s plynom,“ uvádza sa v dokumente, ktorý má TASS k dispozícii.

V roku 2024 Rusko zvýšilo svoje dodávky plynu do Turecka prostredníctvom plynovodov o 2,6 % na niečo vyše 21 miliárd metrov kubických. Rusko dodáva plyn do Turecka prostredníctvom dvoch plynovodov vedúcich cez Čierne more, Blue Stream a TurkStream.

Plynovod TurkStream má kapacitu 31,5 miliardy metrov kubických a slúži na dodávky plynu do Turecka a krajín južnej a juhovýchodnej Európy. Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu je v súčasnosti poslednou aktívnou trasou pre vývoz ruského plynu do Európy. (TASR)

Odchod prichádza v čase, keď snahy prezidenta Donalda Trumpa o zlepšenie vzťahov s Moskvou narážajú na prekážky. Kremeľ tento týždeň obvinil Washington, že nie je „pripravený“ podniknúť kroky na obnovenie normálneho fungovania ambasád, ktoré dlhodobo brzdia vzájomné reštrikcie a vyhosťovanie diplomatov.

Trump zatiaľ nenominoval Tracyovej nástupcu. Tracyová, ktorú vymenoval exprezident Joe Biden, bola prvou ženou v tejto funkcii a pôsobila v nej dva a pol roka. Trump sa po nástupe do Bieleho domu pokúsil o zmenu Bidenovej politiky izolácie Vladimira Putina, viackrát s ním telefonoval a naznačil ochotu zlepšiť bilaterálne vzťahy.

„Som hrdá, že som mohla zastupovať svoju krajinu v Moskve v takom náročnom období,“ uviedla Tracyová v rozlúčkovom odkaze na sociálnych sieťach, kde citovala aj verše ruského básnika Alexandra Puškina. (SITA)

Tie údajne dovážali pšenicu z ukrajinského územia okupovaného Ruskom. Kyjev sa pre tento krok rozhodol po tom, čo Bangladéš napriek jeho varovaniam pokračoval v obchodovaní s týmto obilím, uviedol ukrajinský veľvyslanec v Indii Olexandr Poliščuk.

Rusko okupuje rozsiahle časti poľnohospodárskych regiónov na juhu Ukrajiny a Kyjev obviňoval Moskvu z krádeží obilia už pred začatím invázie v roku 2022. Rusko tvrdí, že k žiadnej krádeži nedochádza vzhľadom na to, že tieto oblasti považuje za súčasť svojho územia.

Podľa dokumentov, ktoré Reuters poskytli osoby oboznámené so záležitosťou, ukrajinské veľvyslanectvo v indickom Naí Dillí v roku 2025 poslalo bangladéšskemu ministerstvu zahraničných vecí viacero listov. Žiadalo v nich, aby krajina odmietla viac ako 150.000 ton obilia, ktoré boli údajne ukradnuté a odoslané z ruského prístavu Kavkaz. Poliščuk však uviedol, že Dháka na túto komunikáciu nereagovala, a preto Kyjev pristúpi k eskalácii situácie.

Ukrajina v jednom z listov adresovaných Bangladéšu varovala, že potenciálne sankcie „by sa mohli rozšíriť nielen na firmy zodpovedné za dovoz, ale aj na vládnych predstaviteľov... či agentúry, ktoré umožňujú či tolerujú takéto porušovanie“.

„Naše vyšetrovanie (spravodajských služieb) poskytneme kolegom z EÚ a požiadame ich, aby prijali potrebné opatrenia,“ povedal Poliščuk. Veľvyslanec pre Reuters ozrejmil, že podľa získaných informácií Rusko zmiešava svoje obilie s obilím z okupovaných ukrajinských území, aby sa vyhlo odhaleniu.

Predstaviteľ bangladéšskeho ministerstva potravinárstva tvrdí, že Dháka zakazuje dovoz z Ruska, ak je pôvod obilia z okupovaného ukrajinského územia. Zároveň doplnil, že krajina nedováža žiadnu ukradnutú pšenicu. (TASR)