Ukrajinské drony zničili ruské sklady paliva aj radary na Kryme, tvrdí rozviedka

Odchod prichádza v čase, keď snahy prezidenta Donalda Trumpa o zlepšenie vzťahov s Moskvou narážajú na prekážky. Kremeľ tento týždeň obvinil Washington, že nie je „pripravený“ podniknúť kroky na obnovenie normálneho fungovania ambasád, ktoré dlhodobo brzdia vzájomné reštrikcie a vyhosťovanie diplomatov.

Trump zatiaľ nenominoval Tracyovej nástupcu. Tracyová, ktorú vymenoval exprezident Joe Biden, bola prvou ženou v tejto funkcii a pôsobila v nej dva a pol roka. Trump sa po nástupe do Bieleho domu pokúsil o zmenu Bidenovej politiky izolácie Vladimira Putina, viackrát s ním telefonoval a naznačil ochotu zlepšiť bilaterálne vzťahy.

„Som hrdá, že som mohla zastupovať svoju krajinu v Moskve v takom náročnom období,“ uviedla Tracyová v rozlúčkovom odkaze na sociálnych sieťach, kde citovala aj verše ruského básnika Alexandra Puškina. (SITA)

Tie údajne dovážali pšenicu z ukrajinského územia okupovaného Ruskom. Kyjev sa pre tento krok rozhodol po tom, čo Bangladéš napriek jeho varovaniam pokračoval v obchodovaní s týmto obilím, uviedol ukrajinský veľvyslanec v Indii Olexandr Poliščuk.

Rusko okupuje rozsiahle časti poľnohospodárskych regiónov na juhu Ukrajiny a Kyjev obviňoval Moskvu z krádeží obilia už pred začatím invázie v roku 2022. Rusko tvrdí, že k žiadnej krádeži nedochádza vzhľadom na to, že tieto oblasti považuje za súčasť svojho územia.

Podľa dokumentov, ktoré Reuters poskytli osoby oboznámené so záležitosťou, ukrajinské veľvyslanectvo v indickom Naí Dillí v roku 2025 poslalo bangladéšskemu ministerstvu zahraničných vecí viacero listov. Žiadalo v nich, aby krajina odmietla viac ako 150.000 ton obilia, ktoré boli údajne ukradnuté a odoslané z ruského prístavu Kavkaz. Poliščuk však uviedol, že Dháka na túto komunikáciu nereagovala, a preto Kyjev pristúpi k eskalácii situácie.

Ukrajina v jednom z listov adresovaných Bangladéšu varovala, že potenciálne sankcie „by sa mohli rozšíriť nielen na firmy zodpovedné za dovoz, ale aj na vládnych predstaviteľov... či agentúry, ktoré umožňujú či tolerujú takéto porušovanie“.

„Naše vyšetrovanie (spravodajských služieb) poskytneme kolegom z EÚ a požiadame ich, aby prijali potrebné opatrenia,“ povedal Poliščuk. Veľvyslanec pre Reuters ozrejmil, že podľa získaných informácií Rusko zmiešava svoje obilie s obilím z okupovaných ukrajinských území, aby sa vyhlo odhaleniu.

Predstaviteľ bangladéšskeho ministerstva potravinárstva tvrdí, že Dháka zakazuje dovoz z Ruska, ak je pôvod obilia z okupovaného ukrajinského územia. Zároveň doplnil, že krajina nedováža žiadnu ukradnutú pšenicu. (TASR)

Na sieti Telegram to napísal šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak, ktorý pôvodne informoval o troch mŕtvych a 14 zranených.

"V meste Samar sú, žiaľ, po ruskom útoku mŕtvi a zranení," uviedol Lysak. Stav troch ľudí je podľa neho veľmi vážny, ostatní majú stredne ťažké zranenia.

Lysak dopoludnia na telegrame varoval obyvateľov mesta, aby neopúšťali úkryty. Uviedol, že mestom otriasli explózie. Neskôr napísal, že na mieste vypukol požiar.

Dnepropetrovská oblasť čelila rozsiahlemu útoku v utorok. Vtedy pri raketovom údere na Dnipre zahynulo 21 ľudí a v meste Samar dvaja ľudia.

Ukrajinské letectvo v piatok ráno uviedlo, že Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 363 dronov a osem rakiet a že sa obrane podarilo zostreliť či inak odvrátiť 359 dronov a šesť z ôsmich rakiet. (ČTK)

Ide o belgickú mínolovku BNS Narcis a holandské plavidlo Zr.Ms. Vlaardingen.

„Prístav Odesa a námorné trasy v Čiernom mori sú záchranným lanom ukrajinského hospodárstva. A toto záchranné lano je neustále ohrozené,“ povedal v súvislosti s poskytnutím mínoloviek holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

Pred odovzdaním týchto dvoch lodí absolvovali ukrajinské posádky intenzívny výcvik za pomoci belgických a holandských inštruktorov, technikov a údržbárskych tímov.

„Premiér Fico sa v Bruseli opäť ukázal ako užitočný spojenec Kremľa. Kým zvyšok civilizovaného sveta stojí pri napadnutej Ukrajine a drží líniu spoločnej európskej politiky, slovenská vláda sa stavia bokom, vydiera a oslabuje jednotu Európskej únie. To je neakceptovateľné,“ uviedol v stanovisku predseda SaS Branislav Gröhling.

Podľa SaS sú Ficove podmienky pre podporu sankcií voči Rusku, ako napríklad garancia cien plynu či kompenzácie za prípadný súdny spor s Gazpromom, len zámienkou, ako sabotovať spoločné rozhodnutia. Jeho správanie podľa strany podrýva dôveru v Slovensko ako spoľahlivého partnera. SaS zároveň pripomína, že Ficov odpor voči navýšeniu výdavkov na obranu je v priamom rozpore so záväzkami členských krajín NATO. Strana vyzýva vládu, aby prestala s obštrukciami a neťahala európsku politiku do domáceho „PR divadla“.

Fico po skončení jednodňového samitu Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí osemnásty balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. Ocenil konštruktívny prístup Komisie v tejto otázke. (TASR)

Koaličná SNS je presvedčená, že Ukrajina ani teraz, ani v budúcnosti nemôže vstúpiť do európskeho spoločenstva.

Ukrajinu považuje strana za bezpečnostné riziko. Dôvodom je vojna na jej území a odovzdanie svojho nerastného bohatstva Spojeným štátom americkým. Skonštatovala, že neexistuje štát vo svete, ktorý by odovzdal celé nerastné bohatstvo inému štátu.

„Preto je nepredstaviteľné, keby aj v budúcnosti, po ukončení bojov s Ruskou federáciou, Ukrajina vstúpila do EÚ, aby sa európske štáty podieľali na jej rozvoji, a tak súčasne pomáhali iným štátom, ako sú členské štáty EÚ,“ uviedla SNS. Tvrdí, že Ukrajina by po vstupe do Únie žiadala aj vstup do NATO.

SNS zároveň očakávala, že Fico otvorí otázku, koľko dostane z nerastného bohatstva Slovensko za tri miliardy eur pomoci.

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko vo štvrtok večer (26. 6.) skritizoval slovenskú podporu záverov samitu Európskej rady, ktoré sa týkajú Ukrajiny. Premiér reagoval, že sa Danko do neho naváža „z absolútnej nevedomosti" v zásadných zahranično-politických otázkach.

„Orbán dnes na Rade oficiálne oznámil, že nemôže podporiť závery k Ukrajine, lebo jeho vláda odmieta členstvo Ukrajiny v EÚ. Ostatných 26 krajín EÚ vrátane Slovenska, európsku perspektívu Ukrajiny podporuje, tak príslušné závery v tomto duchu schválili,“ vysvetlil Fico.

Pýta sa, čo je na tom šokujúce, neporozumiteľné či poškodzujúce národno-štátne záujmy Slovenska. (TASR)

Premiér sa v súvislosti so summitom vyjadril k diskusii lídrov členských štátov Únie k viacerým citlivým otázkam vrátane začiatku prístupových rokovaní s Ukrajinou, ktoré maďarský premiér odmietol.

Orbán zdôraznil, že rozumie tomu, že Ukrajinci potrebujú pomoc, ale Budapešť im chce pomôcť bez toho, aby tým Maďarsko utrpelo škody. Podľa premiéra problémom s pristúpením Ukrajiny tiež je, že by vstupom do EÚ získali Ukrajinci rovnaké práva ako Maďari.

Predseda maďarskej vlády zopakoval, že hlavným argumentom proti urýchlenému prijatiu Ukrajiny do EÚ je pre neho to, že Kyjev je vo vojne. Varoval tiež, že ak by bola Ukrajina prijatá do radov členských štátov EÚ, v priebehu okamihu by bola Únia zatiahnutá do vojny s Rusmi.

„Zatiaľ ani nevieme, aká je (Ukrajina) veľká, aké má hranice, nevieme, čo z nej zostane. Obyvateľstvo z nej uteká,“ argumentoval ďalej premiér.

Podľa Orbána je potrebné s Kyjevom komunikovať úprimne.

„Nesmieme im klamať, ako to robí Brusel. Sľubujú im niečo, čo nie je možné,“ podotkol ministerský predseda, ktorý pripomenul, že americká strana na summite NATO dala jasne najavo, že Ukrajinu nemožno prijať.

„Naozaj si myslíte, že Ukrajina by mala vstúpiť do NATO? Zabudnite na to,“ uviedol. Podľa Orbána je to postoj nového amerického vedenia. (TASR)

Ruské úrady zároveň žiadali OSN o reakciu na incident. 

„Ukrajinské drony zasiahli dedinu Korenevo v Korenevskom okrese,“ uviedol gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn na platforme Telegram.

„Šesťdesiattriročný reportér Lu Jü-kuang, ktorý sa sám vybral do pohraničnej oblasti, utrpel zranenia,“ ozrejmil. Chinštejn v ďalšom príspevku upresnil, že novinár utrpel rezné poranenia hlavy a po ošetrení odmietol hospitalizáciu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a ďalšie medzinárodné organizácie, aby „urýchlene reagovali a riadne posúdili“ incident.

„Zacielený útok... naznačuje zámer kyjevského režimu umlčať a de facto zničiť zástupcov akýchkoľvek médií, ktoré sa snažia sprostredkovať objektívne informácie,“ vyhlásila hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová na Telegrame.

Agentúra Reuters nedokázala nezávisle overiť tieto správy a Ukrajina na tvrdenia bezprostredne nereagovala. Phoenix TV o incidente informovala, no nevydala k nemu žiadne vyhlásenie.

Podľa ruských médií Lu prinášal správy o vojne od jej začiatku v roku 2022. Reportér ruským tlačovým agentúram povedal, že sa cíti dobre. „Západných novinárov v Kursku vôbec nevidno,“ tvrdil Lu vo videu zverejnenom agentúrou TASS na sociálnych sieťach. „My, čínski novinári, chceme pokrývať dianie v Kurskej oblasti,“ dodal podľa Reuters. (TASR)