Kirgizsko schválilo zákon, ktorým posilnilo svoj jazyk na úkor ruštiny

V rozhovore pre Sky News uviedol, že Európa bude na sebaobranu potrebovať milióny dronov: „Rusko by mohlo mať okolo päť miliónov dronov, takže na víťazstvo potrebujeme viac.“

Kubilius upozornil, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila revolúciu v používaní dronov a Ukrajinci s obmedzenými zdrojmi dokázali efektívne využívať lacné a adaptívne technológie.

Po návšteve frontu na Ukrajine opísal situáciu na 1 200 kilometrov dlhej línii ako „Údolie smrti“, kde „sa nič nemôže pohnúť“ a „všetko je riadené dronmi“. Podľa Kubiliusa tradičný tank v tejto zóne prežije len šesť minút.

Ako príklad uviedol Litvu, ktorá má s Ruskom a Bieloruskom hranicu dlhú 900 kilometrov: „Ak Ukrajinci potrebujú štyri milióny dronov na 1 200 km, my potrebujeme niečo viac ako tri milióny dronov na jeden rok, ak sa začne vojna,“ povedal.

Podľa neho by EÚ mala namiesto hromadenia dronov vytvoriť tímy pilotov, inžinierov a výrobcov pripravených v prípade potreby rýchlo spustiť výrobu.

Kubilius zdôraznil, že Európa sa má od Ukrajiny čo učiť, najmä v oblasti organizácie obrany proti dronom a inovácií v obrannom priemysle. (SITA, Sky News)

Predseda holandskej vlády Dick Schoof vyjadril nádej, že opatrenia budú schválené aj napriek výhradám týchto krajín.

Fico však avizoval, že pripravovaný balík zatiaľ nepodporí a bude požadovať odloženie hlasovania, kým sa nevyriešia výhrady Slovenska týkajúce sa zabezpečenia dodávok zemného plynu po roku 2027.

Tiež zopakoval, že ide o veľký problém, ktorý by výrazne poškodil Slovensko. Ešte pred summitom preto mal rokovať aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Na tomto stretnutí chce oceniť, že v záveroch summitu má byť jeden odsek, ktorý zohľadní obavy Slovenska. Tento text je však podľa Fica len rámcový a zatiaľ nehovorí nič o tom, čo sa dá pre SR v tejto situácii urobiť.

Snaha Európskej únie obmedziť príjmy Ruska z predaja fosílnych palív, ktoré Moskva podľa nej využíva na financovanie vojny proti Ukrajine, je práve jednou z hlavných tém štvrtkového summitu. V hre sú dve iniciatívy – plán REPowerEU, ktorého cieľom je úplne zastaviť dovoz ruského plynu do členských štátov EÚ od 1. januára 2028, a nový sankčný balík.

Hoci ani jeden z návrhov nevyžaduje okamžité schválenie na summite, podpora zo strany lídrov členských krajín je podľa portálu Politico rozhodujúca pre ďalší vývoj. Maďarsko a Slovensko však vyjadrili nesúhlas s niektorými aspektmi návrhov a požadujú výnimky alebo finančnú podporu, ktorá by im pomohla znížiť závislosť od ruských energií.

Komisár pre energetiku Dan Jörgensen pred zasadnutím poznamenal, že EK je v tejto súvislosti pevne odhodlaná podporovať všetky členské štáty, najmä tie, pre ktoré môže byť postupné vyraďovanie ruského plynu z prevádzky náročnejšie, pri hľadaní alternatív a optimalizácii využívania infraštruktúry. (TASR)

Podľa Syrkého sa síce Kyjevu podarilo zastaviť postup ruských vojsk v tomto pohraničnom regióne, naďalej však predstavujú hrozbu.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Postup ruských vojsk v pohraničných častiach Sumskej oblasti bol zastavený a bojová línia sa stabilizovala,“ vyhlásil Syrskyj.

Napriek tomu Kyjev tvrdí, že Rusko zhromaždilo približne 50-tisíc vojakov s cieľom postúpiť hlbšie do Sumskej oblasti. „Práce pokračujú, ale vzhľadom na požiadavky modernej vojny ich treba urýchliť,“ dodal ukrajinský veliteľ odkazujúc na budovanie obranných línií.

Syrskyj uviedol, že na ochranu ukrajinských jednotiek a logistických trás sú potrebné „protidronové koridory“ a zdôraznil, že rýchlosť, akou sa tieto práce vykonávajú, „sa musí výrazne zvýšiť“.

Putin tento mesiac vyhlásil, že Moskva by sa mohla pokúsiť mesto Sumy vzdialené asi 30 kilometrov od ruskej hranice. (TASR)

Reálne podľa neho je, že sa Maďarsko nepripojí, povedal pred odletom na summit. S európskymi kolegami chce riešiť najmä výraznú úpravu systému emisných povoleniek, na ktorú už podľa jeho slov získal kvalifikovanú väčšinu štátov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V prípade rokovania Európskej rady neočakávam, že by sme závery, ktoré sa týkajú Ukrajiny, schválili so všetkými štátmi. Skôr sa obávam, že to bude tak, ako sme toho boli svedkami už asi dvakrát, že sa Maďarsko nepripojilo. Uvidíme, ako sa zachová Slovensko. Tu to nemá žiadny faktický dôsledok, ale v prípade sankcií potrebujeme hlasy aj týchto štátov,“ podotkol Fiala.

Dodal, že o 18. balíku protiruských sankcií bude výbor stálych zástupcov rokovať zrejme v piatok. „Zatiaľ sú informácie také, že Maďarsko aj Slovensko neboli pripravené finálnu podobu 18. sankčného balíčka podporiť. Ale zatiaľ sa nám vždy podarilo zhodu nájsť, tak verím, že sa to podarí aj v tomto prípade. Tu je skutočne potrebná jednomyseľnosť,“ podotkol český premiér.

Okrem geopolitických tém či bezpečnosti budú lídri hovoriť aj o ekonomických otázkach, najmä o konkurencieschopnosti EÚ. Jej základnou podmienkou je podľa Fialu znižovanie cien energií, ku ktorému by mala pomôcť úprava niektorých rozhodnutí z minulosti. V tejto súvislosti sa ČR snaží o zmenu systému emisných povoleniek, obzvlášť v systéme ETS 2. Fiala zdôraznil, že ČR nebude zavádzať nové povolenky, ak by to znamenalo zdraženie bývania alebo pohonných hmôt.

Cieľom je podľa neho povolenky úplne zrušiť, ale ak to v tejto chvíli nie je možné, aspoň ich systém zásadne upraviť. „Snažíme sa o to, aby ten systém dospel k podstatným zmenám. Nemáme v tejto chvíli väčšinu na to, aby sme ich zrušili, ale máme kvalifikovanú väčšinu štátov na ich podstatnú úpravu. K našej iniciatíve sa pripojilo už 18 štátov,“ uviedol predseda českej vlády.

Konkurencieschopnosť EÚ podľa neho okrem emisných povoleniek ohrozuje aj pripravovaný plán Európskej komisie na stanovenie cieľa pre zníženie emisií CO2 do roku 2040 o 90 percent.

Česko ho odmieta, lebo podľa neho nejde o realistický cieľ. Naopak podporuje kroky EÚ na odstraňovanie závislosti na ruských fosílnych palivách tak, ako to je stanovené v pláne REPowerEU. Fiala dodal, že ČR si v ňom už svoje úlohy splnila. (TASR)

Maďarsko nechce byť v rovnakom spolku ako krajina vo vojne, je to nebezpečné, dodal Orbán, ktorý dnes ako prvý prišiel na rokovanie únijných prezidentov a premiérov v Bruseli.

"Problémom je vojna. Keď začleníme Ukrajinu do EÚ, začleníme vojnu, nechceme byť v rovnakom spolu ako krajina vo vojne, "povedal Orbán novinárom. Maďarsko, ktorého premiér je v únii považovaný za spojenca Putina, sa dlhodobo stavia odmietavo ako k budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ, tak k uvaleniu sankcií proti Rusku.

Očakáva sa totiž, že unijní lídri budú na dnešnej schôdzke diskutovať o novom súbore sankcií proti Rusku a tiež na predĺžení protiruských sankcií o ďalších šesť mesiacov. Tieto dva kroky zatiaľ blokujú práve Maďarsko a rovnako Slovensko.

Fico dnes pred odletom do Bruselu zopakoval, že Bratislava bude nové sankcie odmietať do vyriešenia záležitosti okolo navrhovaného ukončenia dovozu ruských energií, s ktorým nesúhlasí. (ČTK)

Podľa agentúry Reuters to oznámila Južná Kórea s odvolaním sa na informácie vlastnej rozviedky.

KĽDR je už dlho dôležitým ruským spojencom v agresii Moskvy proti Ukrajine. Pchjongjang už poskytol nielen obrovské množstvo munície, rakiet a ďalších zbraní, ale aj tisíce severokórejských vojakov.

Tí sa zapojili do bojov proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti, pripomenula agentúra.

V polovici júna navštívil Severnú Kóreu tajomník bezpečnostnej rady Putina a exminister obrany Sergej Šojgu, ktorý po rokovaní so severokórejským vodcom Kim Čong-unom oznámil, že KĽDR vyšle tisícku ženistov a 5000 armádnych stavebných robotníkov na obnovu poničenej infraštruktúry v Kurskej oblasti. (ČTK)

Oznámila to prezidentská kancelária v Soule. Informuje o tom agentúra Jonhap.

Dohodu dosiahli na stretnutí juhokórejského poradcu pre národnú bezpečnosť Wi Song-laka s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem popri summite Aliancie v Haagu. Wi na ňom odovzdal list od prezidenta I Če-mjonga, ktorý potvrdil záujem prehlbovať partnerstvo oboch strán.

„Wi vyjadril nádej, že Kórejská republika a NATO, ktoré majú spoločné hodnoty demokracie a mieru, budú aktívne spolupracovať v reakcii na komplexné globálne výzvy,“ uviedla prezidentská kancelária.

Nová poradná skupina bude zameraná na konkrétne opatrenia na zvýšenie spolupráce v obrannom sektore. Južná Kórea sa tiež bude zúčastňovať na budúcich projektoch NATO zameraných na posilnenie obranného potenciálu.

Wi sa zúčastnil aj na spoločnom rokovaní s Ruttem a zástupcami Japonska, Austrálie a Nového Zélandu. V prijatom vyhlásení potvrdili záujem o užšiu spoluprácu medzi NATO a partnermi z Indo-Pacifiku.

Tá bude pokračovať pri zabezpečovaní dodávateľských reťazcov, vývoji, výrobe a zaobstarávaní v oblasti obrany, pričom plánujú spoločné projekty týkajúce sa vesmírnej a námornej oblasti, ako aj munície. (TASR)