Duda: Odpoveďou Poľska na rusko-bieloruské manévre bude vojenské cvičenie

Uviedol tiež, že sa vo viacerých bodoch zhodli, prímerie v bojoch na Ukrajine však nespomenul. K čomu presne presne dospeli, ale na spoločnej tlačovke nezverejnili.

„Zhodli sme sa na mnohých, mnohých bodoch.... Povedal by som, že na niekoľkých dôležitých, ale ešte sme sa tam celkom nedostali, urobili sme určitý pokrok,“ dodal bez uvedenia akýchkoľvek podrobností.

Trump zároveň uviedol, že bude telefonicky kontaktovať ukrajinského prezidenta Zelenského i partnerov z NATO, aby ich “informoval o dnešnom stretnutí“.

“Začnem s niekoľkými telefonátmi a poviem im, čo sa odohralo,“ uviedol. „Mali sme mimoriadne produktívne stretnutie a na mnohých bodoch sme sa dohodli, zostáva ich už len veľmi málo,“ dodal Trump.

„Niektoré nie sú až také významné, jeden je pravdepodobne najvýznamnejší, ale máme veľmi dobrú šancu sa tam dostať,“ citovala ho britská spravodajská stanica.

Krátka tlačová konferencia sa skončila bez toho, aby prezidenti odpovedali na otázky novinárov.

Miesto toho Trump opätovne poďakoval Putinovi s tým, že sa „čoskoro“ pravdepodobne opäť porozprávajú a uvidia.

„Nabudúce v Moskve,“ odpovedal mu na to Putin, na čo Trump reagoval v zmysle, že si „viem si predstaviť, že by sa to mohlo stať.“

Rokovania podľa Putina prebehli „v konštruktívnej atmosfére vzájomného rešpektu“.

Putin tiež uviedol, že súčasné vzťahy medzi USA a Ruskom „klesli na najnižšiu úroveň od studenej vojny“ a stretnutie medzi prezidentmi bolo „už dávno potrebné“.

Ruský prezident zároveň dodal, že s Trumpom dosiahli „dohodu“ ohľadom Ukrajiny a upozornil Európu, aby „nebrzdila začínajúci pokrok“.

Rusko má podľa neho „úprimný záujem“ o ukončenie konfliktu, ale aby bolo „trvalé“, musia sa odstrániť „primárne príčiny konfliktu“ a riešiť „legitímny konflikt“ Ruska.

„Súhlasím s prezidentom Trumpom, ako dnes povedal, že prirodzene by mala byť zaistená aj bezpečnosť Ukrajiny. Prirodzene, sme pripravení na tom pracovať," uviedol Putin.

„Rád by som dúfal, že dohoda, ktorú sme spoločne dosiahli, nám pomôže priblížiť sa k tomuto cieľu a vydláždi cestu k mieru na Ukrajine,“ dodal.
 

Podľa agentúry DPA ešte o štvrťhodinu dlhšie. Kremeľ potvrdil, že Putin sa zúčastní na spoločnej tlačovej konferencii po boku Trumpa.

Putinov vyjednávač Dmitrijev po ňom ruskej štátnej televízii povedal, že išlo "pozoruhodne dobre". 

Snímka vznikla bezprostredne pred začiatkom rokovaní v Anchorage na Aljaške, informuje stanica Sky News. Tá dodala, že z Ukrajiny prichádzajú na adresu amerického privítania Putina na červenom koberci sklamané a nahnevané reakcie.

Obaja prezidenti na spomínanej snímke stoja vedľa seba pod transparentom s nápisom „Usilujeme sa o mier“.

Zatiaľ čo Trump, Putin a ich príslušné delegácie rokovali, pripravovala sa pôda pre následnú tlačovú konferenciu, uvádza Sky News. Na dvoch pódiách s pečaťou amerického prezidenta boli vztýčené obe vlajky, americká i ruská, čo podľa britskej spravodajskej stanice môže znamenať, že sa na záver rokovaní plánuje spoločná tlačová konferencia Trumpa a Putina.

Ukrajinci medzitým reagovali na privítanie Putina na Aljaške s „hnevom a znechutením“, uvádza spravodajská stanica.

Virálnou sa podľa Sky News stala fotografia, na ktorej kľačiaci americkí vojaci rozprestierajú červený koberec pred schodmi Putinovho lietadla.

„Okupuje územia, ničí celé mestá, zabíja, znásilňuje, okráda, unáša, mučí a výsledkom toho je, že sa mu dostáva privítania na červenom koberci,“ citovala stanica jednu z reakcií na privítanie Putina na Aljaške. (TASR)

"Trump rozvinul červený koberec pre vojnového zločinca. Na americkej pôde. Americká vláda by mala Putina zatknúť, nie ho hostiť. Hanebné a trápne," napísal na sieti X demokratický kongresman Jim McGovern za štát Massachusetts.

Pred samitom demokrati vo všeobecnosti odsúdili Trumpovo zbližovanie s ruským vodcom, uviedol denník Financial Times.

Obávali sa totiž, že tým odmeňuje autoritárskeho protivníka USA a že to pravdepodobne nepovedie k spravodlivému urovnaniu pre Ukrajinu.

Bývalá demokratická ministerka zahraničia a tiež kandidátka na prezidentku v roku 2016 Hillary Clintonová potom na instagrame poznamenala, že by Trumpa osobne nominovala na Nobelovu cenu za mier, ak by dosiahol mierovú dohodu, ktorá by Ukrajinu nenútila k územným ústupkom.

Dodala, že Putin nie je Trumpov priateľ, ale súper USA, ktorý sa usiluje o rozbitie západného spojenectva. (ČTK)

Od falošných tvrdení o zastrelenom ukrajinskom nájomnom vrahovi až po nepodložené správy o tom, že Rusko vyhlásilo predaj tohto územia USA za nezákonný.

„Zlomyseľní aktéri zaplavili internet a sociálne médiá klamstvami a skreslenými tvrdeniami,“ ktoré „kolujú naprieč politickým spektrom a po celom svete,“ uviedla vo svojej správe organizácia NewsGuard, ktorá sa zaoberá dezinformáciami.

Medzi dezinformáciami sa objavilo aj nepodložené tvrdenie, že americkí vojaci nedávno v aljašskom meste Wasilla zastrelili ukrajinského nájomného zabijaka menom Stefan Orestovyč, ostreľovača údajne vycvičeného ukrajinskými špeciálnymi jednotkami. Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že nájomný vrah s takýmto menom vôbec existuje.

Klamstvo, ktoré kolovalo na sieti X, Instagrame, platforme zameranej na konšpiračné teórie QAnon, ako aj na srílanskom spravodajskom webe, podľa NewsGuard vzniklo na stránke Real Raw News.

Ide pritom o samozvaný web o „humore, paródii a satire“ a je často mylne považovaný za legitímny spravodajský kanál.

Výskumníci ho opakovane kritizujú za publikovanie vymyslených tvrdení o rusko-ukrajinskej vojne, ako aj o amerických predstaviteľoch a politikoch, píše AFP.

Kritici Trumpa na internete tiež nepravdivo tvrdili, že Putin ešte v januári minulého roka podpísal dekrét, ktorým vyhlásil predaj Aljašky USA za „nezákonný“. Toto nepodložené tvrdenie sa rozšírilo aj na sieti X, ako aj na platformách Bluesky a TikTok.

USA kúpili Aljašku od Ruska ešte v roku 1867 a neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Putin takýto dekrét podpísal, spresňuje francúzska agentúra.

Prokremeľské nacionalistické účty medzitým na sociálnych sieťach šírili obrázok falošnej vlajky „Aljašskej ľudovej republiky“ a využívali samit v Anchorage na tvrdenie, že toto územie právom patrí Rusku.

Snímky šírili online ruské nacionalistické médiá, ako aj sieť Pravda, ktorá je známa šírením proruských naratívov po celom svete. (TASR)

Ovládli šesť dedín na tomto dôležitom úseku frontu, informujú médiá s odvolaním sa na zbor Azov.

Ten bol na ohrozenom úseku nasadený po tom, ako sa skupinám ruských vojakov podarilo preniknúť ukrajinskými obrannými líniami pri meste Dobropilia pri Pokrovsku až do hĺbky desiatich kilometrov.

O vyhnaní nepriateľa zo siedmich dedín informujú podľa servera Ukrajinská pravda a tiež analytici z projektu DeepState, ktorý je blízky ukrajinskej armáde.

Dobytie niektorých z uvedených dedín, napríklad Nykanorivky, oznámilo v uplynulých dňoch ruské ministerstvo obrany. K ukrajinským tvrdeniam sa Moskva zatiaľ nevyjadrila.

Azov tvrdí, že počas posledných troch dní vyradil z boja stovky ruských vojakov, zničil desiatky kusov nepriateľskej techniky, vrátane jedného tanku a dvoch bojových vozidiel pechoty, a tiež zajal 13 Rusov. 

Podobné tvrdenia nepriateľských strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)