Ruské straty v Ukrajine prekročili milión obetí, potvrdilo NATO

Šéf Bieleho domu pohrozil, že Španielsku sa tento prístup vráti v obchodných vzťahoch so Spojenými štátmi a napokon zaplatí oveľa viac.

Informujú o tom agentúry AFP a Reuters a denník El País.

Španielsko už minulý týždeň avizovalo, že výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta HDP a že svoje záväzky dokáže splniť aj bez zvýšenia vojenského rozpočtu.

„Ste jediný štát, ktorý nechce platiť. Neviem, kde je problém,“ povedal Trump s tým, že bude rokovať priamo so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Prístup Španielska však označil za otrasný a neférový voči ostatným členom NATO.

„So Španielskom rokujeme o obchodnej dohode. Donútime ich zaplatiť dvakrát toľko. Myslím to vážne,“ varoval americký prezident.

V neskoršom vyhlásení povedal, že obchodných rokovaní sa zhostí osobne a postará sa o to, aby Španielsko vyšiel tento postoj draho.

Reuters pripomína, že Španielsko ako člen Európskej únie o obchodnej dohode s USA nerokuje priamo, ale prostredníctvom Európskej komisie. Trumpova hrozba by sa mohla naplniť, len ak by bola táto otázka súčasťou širšej dohody medzi USA a EÚ. Španielske ministerstvo hospodárstva sa pre agentúru k tomu odmietlo vyjadriť.

Sánchez ešte minulý týždeň označil takéto zvýšenie výdavkov na obranu za „nerozumné a kontraproduktívne“. Dodal, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“. (TASR)

„Vyhrali sme, to je pravda, vyhrali sme však len bitku, nie vojnu! Teraz sa stalo, že získali prevahu krajiny, ktoré sa nechceli zaoberať Ukrajinou s tým, že tá nie je členom NATO, takže netreba pozvať jej prezidenta a nie je potrebné ani o nej rokovať,“ povedal premiér.

V záverečnom dokumente podľa Orbána takmer nič nie je o Ukrajine. „Tí, ktorí hovorili o tom, čo treba urobiť, aby Európa bola silnejšia, teraz mali prevahu,“ dodal.

„Dnes sme boli vo víťaznom tíme,“, povedal Orbán s poznámkou, že je ľahšie vyhrať, ak je v tíme aj prezident Spojených štátov. (TASR)

Tomu sa podarilo oddialiť záväzok päťpercentného podielu HDP na investície do obrany. Podľa Slovenskej národnej strany (SNS) ale Slovensko túto šancu ani diplomatické kontakty nevyužilo na to, aby slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) predpripravil podmienky na rokovanie pre hlavu štátu.

„Záväzok, ktorý prezident podpísal, by mohol v roku 2035 spôsobiť vážne ekonomické problémy slovenskému hospodárstvu," tvrdí SNS, považuje za vhodné využiť nasledujúcich 10 rokov na to, aby sa dosiahlo zníženie tohto percenta.

„Súčasne konštatujeme, že ani vláda Slovenskej republiky na čele s Robertom Ficom nevyužila všetky možnosti, ktoré jej medzinárodné právo umožňuje," uviedli národniari.

SNS tiež verí, že predmetný záväzok pre Slovensko sa v budúcnosti nenaplní. „Je veľká škoda, že sa prezident nepostavil po bok španielskeho predsedu vlády, ktorý pre Španielsko vyrokoval významný ústupok." myslia si národniari. Dodali, že od slovenských zástupcov na medzinárodnej scéne očakávali viac politickej odvahy. „Slovenská národná strana s týmto záväzkom vyslovene nesúhlasí a urobí všetko pre to, aby v budúcnosti došlo k jeho zníženiu," uzavreli. (SITA)

Duda povedal, že aliančné manévre v Poľsku sa uskutočnia v rovnakom čase ako cvičenie Zapad. Spresnil, že o tejto iniciatíve diskutoval s ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom, ktorý mu potvrdil, že pozvánky boli rozoslané všetkým členským štátom Aliancie a záujem o účasť je značný.

Prezident vyjadril očakávanie, že Poľsko privíta široké zastúpenie spojeneckých síl.

Najvyšší ústavný činiteľ Poľska zároveň pripomenul, že po predchádzajúcich cvičeniach Zapad Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Zdôraznil preto potrebu demonštrovať pripravenosť a odhodlanie brániť vlastné územie. „Dnes treba veľmi jasne ukazovať našu pripravenosť, našu silu, to, že to neberieme na ľahkú váhu, sme pevní a že tu stojíme a sme pripravení brániť naše územie," povedal.

Duda tiež komentoval rozhodnutie bieloruského ministerstva obrany o presune cvičení Zapad-2025 hlbšie do vnútrozemia krajiny. Podľa neho by ich vzdialenie od hraníc NATO a Európskej únie, ako aj prípadné zmenšenie rozsahu, mohlo znamenať pozitívny signál - že Rusko ani Bielorusko nemajú agresívne úmysly.

Minister obrany Kosiniak-Kamysz už skôr oznámil, že reakciou Poľska na cvičenie Zapad budú tzv. divízne cvičenia, ktoré zahŕňajú väčšinu vojakov a jednotiek veľkej taktickej formácie. Hlavnou zložkou má byť 18. mechanizovaná divízia, ktorá má až niekoľko desiatok tisíc vojakov.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, Duda uviedol, že všetci lídri na summite v Haagu jednoznačne deklarovali potrebu jej ďalšej podpory. Zdôraznil, že Rusko nesmie túto vojnu vyhrať a že budúcnosť Ukrajiny vidí v transatlantickej komunite.

„Veľmi jasne som povedal, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu, že budúcnosť Ukrajiny - hlboko v to verím - je budúcnosť transatlantická," dodal. Vyjadril tiež presvedčenie, že novozvolený prezident Karol Nawrocki bude pokračovať v jeho politike vo vzťahu k Ukrajine. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán pred príletom do Haagu uviedol, že proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach sa postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

Pellegrini po summite zdôraznil, že Orbánovo vyhlásenie ho prekvapilo. Uviedol, že on osobne, minister zahraničných vecí, minister obrany ani veľvyslanec SR pri NATO netlmočili takúto požiadavku.

Hlava štátu upozornila, že už na summite Bukureštskej deviatky (B9) generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že tohtoročný summit nebude o vojne na Ukrajine, ale bude sa týkať iba otázok budúceho fungovania Aliancie. Podotkol, že na zasadnutí Severoatlantickej rady sa nezúčastnili zástupcovia žiadnych tretích krajín.

Minister obrany Robert Kaliňá podotkol, že v záverečnom stanovisku summitu NATO nefigurovala Ukrajina. Nebolo podľa neho plánované ani zasadnutie Rady NATO - Ukrajina. (TASR)

Šéf Bieleho domu sa stretol aj holandským premiérom Dickom Schoofom a vyzdvihol summit Aliancie ako „fantastický“ po tom, čo sa lídri členských štátov dohodli na zvýšení každoročných vojenských výdavkov na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu.

„Ďakujem vám, pán prezident... za skvelé stretnutie, ktoré sme práve mali, a za našu diskusiu o potrebe prísnejších imigračných zákonov,“ uviedol Wilders na sieti X.

AFP konštatuje, že stretnutie Trumpa s lídrom Strany za slobodu (PVV) pravdepodobne vyvolá v hostiteľskej krajine summitu rozruch. Wilders je lídrom najväčšej strany v holandskom parlamente, ale nezastáva žiadnu oficiálnu vládnu funkciu.

Pravicový protiislamský poslanec Wilders začiatkom júna oznámil, že jeho PVV vystúpila z vládnej koalície pre spor o migráciu. Týmto krokom spôsobil rozpad beztak vratkej vládnej koalície a v krajine sa budú 29. októbra konať predčasné parlamentné voľby. Wilders dúfa, že zopakuje úspech z novembra 2023, keď jeho PVV prekvapivo zvíťazila.

Trump sa v stredu v Haagu stretol aj s holandským premiérom Schoofom. Holandsku sa poďakoval za organizáciu summitu, ktorý bol podľa neho „fantastický“. (TASR)

Prvé stretnutie so šéfom Bieleho domu od apríla, ktoré trvalo asi 50 minút, označil Volodymyr Zelenskyj za uspokojivé.

Za veľmi dobrú označil schôdzku aj Trump, povedal však, že o možnostiach prímeria s Ruskom reč nebola.

Americký prezident dodal, že sa chce porozprávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prebrali možnosti ukončenia vojny na Ukrajine.

"Prebrali sme všetky naozaj dôležité témy," uviedol po schôdzke Zelenskyj na sieti X. Jeho zámerom bolo podľa informácií agentúry AFP najmä hovoriť s Trumpom o možnom rozšírení sankcií proti Rusku a o ďalších dodávkach zbraní Kyjevu.

Trump vyhlásil, že jeho prvé stretnutie so Zelenským od konca apríla "nemohlo byť lepšie". Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej agresii a Trump sa od svojho januárového nástupu do funkcie snaží docieliť ukončenie vojny. Kým Zelenskyj už skôr súhlasil s vyhlásením bezpodmienečného prímeria, Putin si kladie množstvo podmienok a podľa mnohých analytikov o rýchly koniec vojny neusiluje.

"Podľa mňa je skvelá chvíľa to ukončiť. Budem hovoriť s Vladimirom Putinom, aby som videl, či to môžeme ukončiť," povedal Trump po rokovaní s ukrajinským prezidentom.

Keď sa ho novinári pýtali, či USA tento rok poskytnú podporu Ukrajine popri pomoci v hodnote piatich miliárd dolárov od ostatných spojencov, Trump túto možnosť nevylúčil. „Uvidíme, čo sa stane. Putin skutočne musí ukončiť túto vojnu, ľudia zomierajú v takej miere, akú sme ešte nezažili,“ povedal Trump.

Na otázku ukrajinskej novinárky stanice BBC, či sú Spojené štáty pripravené predať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, Trump odpovedal, že zistí, či USA môžu nejaké sprístupniť. Priznal, že „je veľmi ťažké ich získať“. „Tiež ich potrebujeme. Poskytovali sme ich Izraelu a sú veľmi účinné, stopercentne účinné,“ odpovedal Trump. (ČTK, TASR)

Šutaj Eštok je presvedčený, že s ministrom obrany Robertom Kaliňákom to vidia „úplne rovnako“. Minister to v reakcii na novinársku otázku vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii.

„Hovorím to ako predseda Hlasu, že s tým mám zásadný problém a som proti tomu, aby sa budúci rok kúpil čo i len jeden náboj navyše. Ak majú ísť výdavky smerom na obranu, tak to musia byť duálne výdavky. To musia byť mosty, cesty, nemocnice, ochrana kritickej infraštruktúry a vnútorná ochrana našich systémov. Nie ďalšie stíhačky, tanky a nič podobné. Hovorím to v úvodzovkách, ale som presvedčený o tom aj z tých debát, ktoré mám s pánom ministrom obrany, že to vidí úplne rovnako,“ uviedol.