Zvýšenie výdavkov vychádza z vlastného presvedčenia členských krajín NATO

Švajčiarsko podobnú dohodu pred dvoma dňami podpísala s Bruselom Kanada.

Uzavretie partnerstva by Švajčiarsku umožnilo vyjednať výhodnejšie podmienky pre účasť svojho obranného priemyslu na projektoch spoločného obstarávania zbraní v rámci EÚ.

Vláda pripomenula, že EÚ už podobné dohody podpísala s viacerými štátmi a ďalšie sa pripravujú. Spoločnosti z týchto krajín môžu po splnení podmienok čerpať financie z nového špecializovaného nástroja SAFE (obranného fondu) vo výške 150 miliárd eur.

„Švajčiarsko má záujem o intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ, najmä v oblasti zbrojárstva,“ uvádza sa vo vládnom vyhlásení a rokovania by sa podľa neho mali začať čo najskôr. Spojené kráľovstvo podpísalo takéto partnerstvo s EÚ v máji a o obdobnú dohodu sa usiluje aj Austrália. (TASR)

„Prezident odišiel na samit bez podpory vlády, zároveň je tvrdo kritizovaný jedným z koaličných partnerov. Slovensko je na samite vnímané ako krajina, ktorá je dezorientovaná a nevie, kde patrí,“ povedal na tlačovej besede člen predsedníctva PS Ivan Korčok a dodal, že Slovensko nikdy nesedelo za rokovacím stolom na samite NATO tak oslabené ako dnes.

V Haagu sa aktuálne rozhoduje o navyšovaní obranných výdavkov členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Korčok poukázal na to, že premiér Robert Fico (Smer-SD) len pár dní pred dôležitým samitom rozbehol nebezpečnú hru a diskusiu okolo neutrality Slovenska, a teda vystúpenia z NATO. Prieskumy verejnej mienky pritom hovoria jasne, že až 72 percent občanov SR si praje zostať v NATO a 63 percent si myslí, že Slovensko by malo zvyšovať výdavky na modernizáciu armády. Korčok zároveň vyzval vládu, aby prestala hazardovať s obranou a bezpečnosťou Slovenska.

„Partneri v NATO sa na nás pozerajú ako na rizikového člena. Zvýšenie výdavkov na obranu je prejav zodpovednosti, ale aj uznania reality,“ skonštatoval exminister zahraničných vecí.

Zdôraznil, že v kolektívnej obrane nemá Slovensko žiadnu alternatívu voči NATO, ak chceme, aby bola naša obrana efektívna aj dostupná. „Každá iná alternatíva ako členstvo v NATO je násobne drahšia, slabšia a menej efektívna,“ podčiarkol s tým, že Severoatlantická aliancia má zároveň odstrašujúci efekt a každý útočník si rozmyslí, či štáty NATO, vrátane Slovenska, napadne. Účet za zvyšovanie obranných výdavkov štátov NATO je účtom ruského prezidenta Vladimira Putina, kvôli ktorému sa to deje, zdôraznil Korčok.

Bezpečnostný expert PS Peter Bátor zhodnotil, že Slovensko si robí hanbu na medzinárodnej pôde, keď prezident bude prezentovať niečo, čo nepodporila vláda.

„NATO nám za posledné dva rok dáva jasný odkaz, že klameme v tom, ako investujeme do našej obrany a že dávame dve percentá HDP do obrany, pretože to tie dve percentá nie sú. Vláda klame občanov, že ozbrojené sily dostávajú všetko na to, aby ich boli schopné brániť,“ skonštatoval. Všetky okolité štáty podľa neho rozumejú tomu, že treba viac investovať do obrany a bezpečnosti, len slovenská vláda nie.

Vláda navyše podľa Bátora ľuďom zatajuje, že z NATO sme dostali nový zoznam požiadaviek, ktoré musíme plniť na to, aby sme prispievali do novej kolektívnej obrany.

„Zatiaľ čo iné štáty si tento záväzok idú plniť, náš premiér ostatným spojencom odkazuje, že my to robiť nebudeme. My to chceme zadarmo a robte to pre nás,“ povedal. Premiér Robert Fico tiež povedal, že na nové zbraňové systémy nedá ani cent, pritom minister obrany za jeho stranu Smer-SD Robert Kaliňák už naplánoval a aj minul na tento účel množstvo peňazí, poukázal Bátor. „Nikto netuší, čo vlastne nakupujeme, a jediný, kto o tom rozhoduje, je minister obrany. Robí to bez plánu a ako si zmyslí,“ podotkol.

PS žiada, aby Kaliňák čo najskôr prišiel s jasnou stratégiou modernizácie armády, kde budú stanovené priority a aj to, ako sa budú napĺňať. (SITA)

Server poznamenal, že Orbán sa tak opäť postavil proti oficiálnemu stanovisku aliancie. „NATO nemá na Ukrajine čo robiť. Ukrajina, rovnako ako Rusko, nie je členom NATO a mojou úlohou je, aby to tak aj zostalo,“ vysvetlil svoj postoj k situácii na Ukrajine a k úlohe NATO.

Podľa maďarského premiéra Rusko nepredstavuje pre alianciu reálnu hrozbu napriek tomu, že sa to „neustále spomína“ vo vyhláseniach na summitoch NATO.

„Nemyslím si, že Rusko predstavuje pre NATO nejakú skutočnú hrozbu, keďže sme oveľa silnejší,“ dodal. Podľa Orbána najväčšou výzvou Európy nie je bezpečnostná, ale ekonomická hrozba, pretože strata konkurencieschopnosti predstavuje podľa neho najväčšiu hrozbu pre kontinent.

Orbán sa vyjadril pochvalne k úsiliu a k „zdravému rozumu“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil, že vďaka tomu, že je prezidentom USA Trump, budú nové vojny krátke, zatiaľ čo pre staré vojny „dôjde palivo“. (TASR)

Spojené štáty sú oddané kľúčovému záväzku kolektívnej obrany NATO zakotvenému v článku päť Washingtonskej zmluvy.

Trump mal v minulosti viackrát vyjadrenia, ktoré tento záväzok spochybňovali. „Záleží na vašej definícii. Existuje mnoho definícií článku päť,“ povedal Trump v utorok pred odletom na summit.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

K rozhodnutiu výrazne zvýšiť výdavky členských štátov podľa neho členské štáty dospeli najmä vďaka Trumpovi.

„Prezident Trump. Vaša vedúca úloha od roku 2016 už prispela k biliónu dolárov dodatočných výdavkov európskych spojencov a dnes prispeje k dodatočným biliónom pre našu spoločnú obranu a vyrovnaniu záväzkov medzi Amerikou a jej spojencami,“ dodal Rutte.

Summit začal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Aliancia sa podľa neho schádza v nebezpečnom čase pre jej občanov. Spomenul ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či hrozbu v podobe terorizmu.

Nové technológie podľa Rutteho prinášajú mnoho príležitostí, ale tiež bezpečnostných výziev.

NATO je podľa svojho šéfa jednotné a je najsilnejšou obrannou alianciou vo svetovej histórii.

Aliancia podľa Rutteho prijme historické rozhodnutia, v dôsledku ktorých bude bezpečnejšia, silnejšia, akcieschopnejšia a tiež spravodlivejšia, pretože obranné záväzky budú rovnomernejšie rozdelené medzi Spojené štáty a Európu. Opäť ocenil amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho úsilie v tomto smere.

Za potrebné označil šéf NATO tiež zvýšenie produkcie v obrannom priemysle, a to pre bezpečnosť i ekonomiku.

Spojenci sa podľa neho zhodujú na pokračujúcej podpore Ukrajiny a tlaku na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.

"Všetci chceme zastaviť krvipreliatie," povedal. Aliančné štáty podľa neho žiadajú Rusko, aby svoju agresiu proti Ukrajine ukončilo.

Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

Grécky premiér Kyriakos Mitsokais povedal, že nemá zmysel, aby sa niektoré členské štáty „zviezli“ na zvýšených výdavkoch ďalších členov NATO.

Očakáva sa, že lídri členských štátov NATO na summite v holandskom Haagu definitívne potvrdia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Španielsko však avizovalo, že svoje obranné výdavky výrazne nezvýši.

Belgický premiér Wever pred zasadnutím lídrom zdôraznil, že zo záväzku vynakladať viac na obranu „nie sú vôbec žiadne výnimky“ a všetci spojenci na zasadnutí „schvália rovnaký text“.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v nedeľu uviedol, že jeho krajina nebude na obranu vynakladať viac ako 2,1 percenta svojho HDP, keďže takáto miera výdavkov bude stačiť na splnenie španielskych záväzkov voči Aliancii. Wever na margo tohto tvrdenia uviedol, že ak sa to Sánchezovi podarí bez zvýšenia výdavkov, „tak je génius“.

„Cieľom Aliancie je zabezpečiť férové rozloženie záväzkov a nemá preto zmysel, aby sa niektoré krajiny zviezli na ostatných štátoch,“ uviedol pred príchodom na Severoatlantickú radu Mitsotakis. „Je dôležité, aby tieto ciele boli záväzné pre všetkých 32 členov Aliancie,“ zdôraznil šéf gréckej vlády. (TASR)