Zelenskyj vyzval spojencov na vyššiu kontrolu vývozu komponentov do zbraní

Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil aj graf znázorňujúci výdavky na obranu spojencov NATO. Španielsko sa v grafe umiestnilo na spodnej priečke. Americký prezident zároveň dodal, že „o tom bude čoskoro diskutovať s členmi NATO“.

Španielsko avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta HDP. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.

Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho ho Španielsko ubezpečilo, že dokáže splniť nové ciele v oblasti obranných záväzkov, aj ak bude na obranu vynakladať menej ako 3,5 percenta.

Na tlačovej konferencii pred summitom však šéf NATO uviedol, že Aliancia „je absolútne presvedčená“, že Španielsko bude musieť smerovať k novému záväzku v oblasti výdavkov. (TASR)

Útok balistických rakiet na mesto Dnipro, ku ktorému došlo v utorok okolo poludnia, si vyžiadal životy najmenej 17 ľudí. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak doplnil, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť.

Pri útoku na Dnipro bolo zranených vyše 200 ľudí a vznikli veľké materiálne škody: poškodených je 19 základných a stredných škôl, desať materských škôl, nemocnica, poliklinika, odborná i hudobná škola, ako aj zubná klinika.

Primátor Dnipra Serhij Filatov doplnil, že šťastím bolo, že školy boli v čase útoku zatvorené, keďže sa začali letné prázdniny.

Zasiahnutý však bol aj osobný vlak idúci na trati Odesa - Záporožie, na ktorom tlaková vlna povybíjala okná na vozňoch a cestujúcim spôsobila početné zranenia. Vo vlaku cestovalo okolo 500 osôb, doplnil Filatov.

V neďalekom meste Samar prišli pri útoku ruskej armády dvaja ľudia a ďalších 14 utrpelo zranenia.

Rusko v utorok ostreľovalo aj obytné štvrte a kritickú infraštruktúru na juhu Ukrajiny - v Chersonskej oblasti, pričom podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Olexandra Prokudina zabilo štyroch civilistov a najmenej 11 ďalších zranilo.

V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zabil v pondelok neskoro večer útok bezpilotného lietadla troch civilistov vrátane päťročného chlapca. Šesť ďalších osôb bolo pri tomto útoku zranených. Medzi zranenými sú podľa úradov dve 17-ročné dievčatá a 12-ročný chlapec.

V reakcii na najnovší vývoj na Ukrajine jej prezident

Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram upozornil, že Rusko potrebuje na výrobu svojich balistických rakiet komponenty zo zahraničia, preto vyzval zastaviť toky, prostredníctvom ktorých ich Moskva získava, a uvaliť na Rusko ďalšie sankcie. (TASR)

Helsinki tvrdia, že Moskva zámerne podnecuje príval migrantov k hranici a plot im má zabrániť v jej prekročení.

Fínsko uzavrelo svoju 1340-kilometrovú hranicu s Ruskom v decembri 2023 po tom, ako tadiaľ do tejto severskej krajiny prišlo zhruba 1000 migrantov bez víz. Helsinki tvrdili, že takýto nápor zámerne organizovalo Rusko s cieľom destabilizovať situáciu. Moskva to poprela.

Fínska vláda následne v apríli 2024 rozhodla, že hranica s Ruskom zostane uzavretá až do odvolania a svoje rozhodnutie v tejto veci o rok na to potvrdila.

V reakcii na nárast ilegálnej migrácie začalo okrem toho Fínsko vlani stavať na hranici 200-kilometrový, 4,5 metra vysoký zelený plot z kovového pletiva zakončený ostnatým drôtom. Prvý 35-kilometrový úsek na juhovýchode krajiny bol dokončený v máji.

V utorok tamojší predstavitelia oficiálne odhalili prvú z ôsmich nových častí plota pri meste Kuhmo na východe krajiny. Má byť súčasťou dovedna 18-kilometrového druhého úseku plota v blízkosti hraničného priechodu Vartius, povedal AFP Tomi Tirkkonen z tamojšej pohraničnej stráže.

„Situácia na hraniciach sa zmenila. Už nie je stabilná, takže potrebujeme nové nástroje (na jej zvládanie) a toto je jeden z nich,“ povedal s tým, že vďaka plotu je teraz na hranici pokoj.

Vo fínskom kraji Kainuu, ktorý má s Ruskom 406-kilometrovú hranicu, bude tento 18-kilometrový úsek plota slúžiť na pokrytie niekoľkých „vysoko rizikových“ oblastí, čo sa týka nelegálnej migrácie.

V okolí nového plota bol vyrúbaný les, pričom dohľad nad hranicou posilnia aj senzormi a kamerami. „Z pohľadu pohraničnej stráže je to potrebné a užitočné,“ dodal Tirkkonen. (TASR)

Predstavitelia okupačných úradov na medzinárodného fóre hovorili o investičných a rozvojových príležitostiach pre okupované regióny Ukrajiny, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Ruské investície na okupovanej Ukrajine sú poháňané dvoma dominantnými faktormi: túžbou získať ekonomický úžitok z okupácie a ďalšou integráciou okupovanej Ukrajiny do ruskej sféry vplyvu pomocou ekonomických pák, napísali analytici amerického inštitútu.

Tvrdia, že Rusko rozširuje svoju infraštruktúru pre nútený odsun a militarizáciu ukrajinských detí na okupovanom Kryme a otvára nový detský tábor v priestoroch sankcionovaného medzinárodného detského centra „Artek“.

Inštitút dodal, že ruské okupačné úrady naďalej siahajú na náboženské slobody miestnych obyvateľov a komunít.

V otvorenom liste s názvom List ukrajinskému ľudu sa tak vyjadrila polstovka známych maďarských osobností.

Na vyhlásenie reagoval premiér Viktor Orbán, ktorý im podľa servera index.hu odkázal, že ignorujú záujmy Maďarska a nesprávne odhadujú dôsledky pokračovania rusko-ukrajinskej vojny, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„V uplynulých dňoch vznikla iniciatíva medzi maďarskými občanmi, ktorí sú otvorení politickému mysleniu a medzi ktorými sú aj tí, s ktorými som pred 35 rokmi bojoval za slobodu Maďarov a nezávislosť našej krajiny. Rešpekt, ktorý z toho pramení, sa z pochopiteľných dôvodov vytratil, ale spoločná minulosť nás stále spája. Preto zverejňujem nasledujúcu odpoveď,“ píše Orbán v reakcii na list vedcov, hudobníkov, hercov, aktivistov a influencerov.

Podľa slov premiéra signatári deklarácie ignorujú záujmy Maďarska. „Zle odhadujú zjavné dôsledky pokračovania rusko-ukrajinskej vojny a nevedomky slúžia záujmom Ruska, ktoré môže pokračovaním vojny každý deň dosahovať nové zisky,“ podčiarkol.

Orbán vyjadril názor, že signatári nesprávne identifikujú záujmy Európskej únie.

„Ak by EÚ prijala Ukrajinu do svojich radov, znamenalo by to už teraz otvorenú vojnu a po prípadnom prímerí by pretrvávalo riziko európsko-ruskej vojny. Zabúdajú tiež na skutočnosť, že krajiny bývalého sovietskeho bloku boli najprv prijaté do NATO. Keď mali tieto krajiny takto vojensky zabezpečené hranice, až potom boli prijaté do Európskej únie. Bola to rozumná, bezpečná a správna metóda,“ uviedol premiér.

Prijatie Ukrajiny do NATO by podľa Orbána znamenalo okamžitú vojnu s Ruskom a riziko vypuknutia tretej svetovej vojny.

Preto by Ukrajina nemala byť prijatá do NATO ani do EÚ. Je v základnom bezpečnostnom záujme Maďarska, aby nebolo súčasťou spoločného integračného rámca s Ukrajinou.

„Ak chceme pomôcť Ukrajine – čo je správny zámer – potom by sme nemali podporovať vojnu, ktorá zničí Ukrajinu a rozptýli ukrajinský národ, ani by sme nemali podporovať iluzórne integračné sny, ale skôr by sme mali ponúknuť Ukrajincom formu spolupráce, ktorá zastaví vojnu, poskytne podstatnú pomoc a neobetuje záujmy Maďarska a Európskej únie na oltári chybnej a horúčkovitej politickej stratégie,“ uzavrel Orbán. (TASR)