Švédsko nakúpi nemecké systémy protivzdušnej obrany za vyše 800 miliónov eur

V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany neinvestuje päť percent HDP. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by tento rok mohlo na obranu minúť financie rovnajúce sa 4,7 percenta svojho HDP.

Zvýšiť vojenské výdavky až na päť percent HDP požaduje americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzuje aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry. Text spoločného vyhlásenia lídrov na summite už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu.“

Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Mesiac predtým svojim spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. „My NATO podporujeme už veľmi dlho. Myslím si, že v mnohých prípadoch platíme takmer 100 percent nákladov, takže si nemyslím, že my by sme mali (ísť na túto úroveň výdavkov), ale (ďalšie) krajiny NATO určite áno,“ povedal Trump.

Členovia NATO si v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym stanovili minimálnu úroveň výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Následná invázia Ruska na Ukrajinu o osem rokov neskôr však podľa agentúry AFP prinútila Alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.

Viaceré štáty tento rok avizovali, že splnia cieľ z roku 2014 a na obranu budú dávať sumu dosahujúcu najmenej dve percentá svojho HDP. Žiadna krajina však do svojej obrany avizovaných päť percent neinvestuje.

Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V roku 2024 osem členských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá.

Najmenej investovalo Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko, ktorých výdavky sa pohybovali na úrovni okolo 1,3 percenta HDP. (TASR)

Cieľom útoku bolo zamedziť prístup k počítačovým alebo sieťovým zdrojom, informuje agentúra AP.

Holandské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti vo vyhlásení uviedlo, že k mnohým útokom sa prihlásila skupina proruských hackerov známa pod názvom NoName057(16) a pravdepodobne konali na základe „proruského ideologického motívu“. Vyhlásenie neponúklo bližšie vysvetlenie, píše AFP.

Centrum ozrejmilo, že vyšetruje internetové útoky, pri ktorých útočníci zahltia cieľový systém, webstránku alebo sieť obrovským množstvom falošných požiadaviek, čím zablokujú legitímnych používateľov a svoj cieľ vyradia z prevádzky. Zároveň podotklo, že je v kontakte s „národnými a medzinárodnými partnermi“.

Hovorca samosprávy v Haagu uviedol, že útoky zasiahli obce v celej krajine. „Zaznamenali sme väčšiu návštevnosť webových stránok pri niektorých našich poskytovateľoch služieb,“ povedal pre agentúru AP. „V Haagu zatiaľ všetko funguje normálne,“ skonštatoval.

Holandská vláda spustila už pred summitom NATO rozsiahlu bezpečnostnú operáciu s názvom „Oranžový štít“. (TASR)

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

„Rusi okolo polnoci masívne zaútočili dronmi na dedinu Verchňa Syrovatka,“ vyhlásil veliteľ vojenskej správy Sumskej oblasti Oleg Grygorov.

„Máme informácie o troch mŕtvych. Je medzi nimi aj osemročný chlapec,“ dodal. Pri útoku vraj navyše utrpeli zranenia ďalší traja ľudia.

"Úder pripravil o život ľudí z rôznych rodín. Všetci žili na tej istej ulici. Išli spať do svojich domovov. Ale ruské drony prerušili ich spánok - navždy," uviedla na telegrame vojenská správa Sumskej oblasti.

Počas noci dronmi útočili obe strany. Primátor Moskvy Sergej Sobjanin v utorok krátko po polnoci prostredníctvom platformy Telegram oznámil, že ruské protivzdušné systémy zostrelili tri ukrajinské drony smerujúce na hlavné mesto.

Ruské ministerstvo obrany zas vyhlásilo, že sa mu pred polnocou podarilo zničiť až deväť ukrajinských dronov v priebehu 90 minút.

Generálny tajomník NATO v pondelok potvrdil, že sa aliancia na samite zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO zároveň označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur.

Rutte už skôr navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení. 

Dnes popoludní sa uskutoční takzvané NATO Public Forum, ktoré organizuje aliancia a holandská vláda spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti. 

Po obede bude nasledovať plenárne zasadnutie Fóra obranného priemyslu, kde sa stretnú ministri obrany a zástupcovia priemyslu z aliančných krajín.

Večer sa súbežne uskutoční niekoľko ďalších podujatí. Tou hlavnou je večera pre premiérov a prezidentov, ktorú bude hostiť holandský kráľovský pár Viliam-Alexander a Máxima. Uskutoční sa aj pracovná večera Rady NATO-Ukrajina na úrovni ministrov zahraničia a pracovnej večere Severoatlantickej rady vo formáte ministrov obrany.

Formálne rokovanie spojencov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád je v pláne v stredu dopoludnia, bude trvať len dve a pol hodiny. Niektorých rokovaní sa zúčastní ukrajinský prezident Zelenskyj aj partneri z krajín Indopacifiku, teda Južnej Kórey, Austrálie, Japonska a Nového Zélandu.

Do Holandska tiež pricestuje šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa, ktorí sa dnes popoludní stretnú s Ruttom a Zelenským.

Počas summitu sa očakáva aj mnoho protestov, okrem iného proti zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie. (ČTK)

S odvolaním sa na ruský denník Kommersant o tom v pondelok informovala agentúra DPA.

V článku Kommersantu sa píše, že nový návrh štátneho vzdelávacieho programu na roky 2025 až 2026 už nepočíta s ukrajinčinou ani ako s voliteľným predmetom v „nových subjektoch Ruskej federácie“, teda v anektovaných oblastiach Ukrajiny. Ide údajne o dôsledok „meniacich sa geopolitických okolností vo svete“. Toto nariadenie sa týka základných aj stredných škôl. Ukrajinská literatúra sa bude učiť len v dvoch posledných ročníkoch strednej školy.

DPA pripomína, že jedným z dôvodov, ktoré ruský prezident Vladimir Putin uviedol pri spustení invázie na Ukrajinu pred viac než tromi rokmi, bolo údajné potláčanie ruského jazyka na Ukrajine. Putin vtedy prisľúbil, že Rusko bude postupovať inak a umožní používanie ukrajinčiny.

Doteraz bola ukrajinčina povinným predmetom na školách v častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú pod ruskou okupáciou. V Doneckej a Luhanskej oblasti a na Kryme, ako aj v ruskej republike Baškirsko, bola ukrajinčina voliteľným predmetom. Rodičia museli napísať žiadosť o zaradenie svojho dieťaťa na tieto hodiny. Nový návrh osnov s výučbou ukrajinčiny už vôbec nepočíta.

Ruský politológ Abbas Galľamov, ktorý pôsobí v exile, označil rozhodnutie ministerstva školstva za „infantilizmus“. „Je to prekvapujúce, ale tí istí ľudia, ktorí sa snažia zničiť ukrajinský jazyk na územiach, ktoré dobyli, požadujú, aby sa ruský jazyk rešpektoval aj na územiach, ktoré dobyť nemôžu,“ napísal v statuse na sociálnych sieťach.

Na jar tohto roka vyšlo najavo, že v Rusku bola cenzurovaná nová učebnica literatúry – je v nej vynechaná zmienka o všetkom, čo súviselo s Ukrajinou vrátane pôvodu spisovateľa Nikolaja Gogoľa.

Ešte skôr bola v Rusku zakázaná ukrajinská ľudová pieseň Červená kalina – príslušný ruský cenzorský úrad v nej našiel stopy „extrémizmu“. Známe sú aj prípady, keď boli občania v Rusku alebo na okupovaných územiach zadržaní, pokutovaní, vzatí do väzby a nútení ospravedlniť sa za počúvanie ukrajinskej hudby. (TASR)

Prejavenie jednoty voči všetkým hrozbám, poskytnutie podpory Ukrajine a vyjadrenie odhodlania rozvíjať európske obranné kapacity prostredníctvom zvýšených výdavkov na obranu sú súčasťou tej istej rovnice. Napísali to francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz v spoločnom článku uverejnenom v pondelok denníkom The Financial Times.

„Jednoznačne potvrdzujeme spojeneckú jednotu, solidaritu a záväzok k slobode, mieru a bezpečnosti nášho kontinentu,“ uviedli lídri v predvečer summitu NATO v holandskom Haagu, kde sa podľa očakávaní hlavy členských štátov a predsedovia vlád zaviažu zvýšiť výdavky na obranu z úrovne súčasných dvoch na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

„V čase, keď sa chystáme na summit..., je všade okolo nás nepokoj: zúri vojna, narúšajú sa normy a spochybňujú sa staré istoty. V týchto ťažkých časoch Nemecko a Francúzsko - spolu s európskymi a transatlantickými priateľmi a spojencami - stoja jednotne a silno, aby bránili svoje spoločné hodnoty, ako aj slobodu a bezpečnosť svojich občanov,“ napísali Macron a Starmer.

Za hlavný zdroj nestability pre Európu označili Rusko, ktoré podľa nich vedie „imperialistickú vojnu“ od napadnutia Gruzínska v roku 2008, cez anexiu Krymského polostrova, neskôr prepadnutie Doneckej a Luhanskej oblasti o šesť rokov a potom aj celej Ukrajiny v roku 2022.

Domnievajú sa, že cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je podkopať európsku bezpečnosť a že zo strany Moskvy ide o metodickú snahu vykonávať nátlak na susedov, snahu destabilizovať európske krajiny a spochybniť globálny poriadok. „Nemôžeme to akceptovať, pretože naším cieľom je chrániť a zachovať mier na našom kontinente,“ zdôraznili.

Na summite v Haagu sa chystajú obaja podľa svojich slov potvrdiť podporu úsiliu USA o ukončenie vojny na Ukrajine a dosiahnutie pevného a trvalého mieru, ktorý by zachoval jej suverenitu a bezpečnosť ostatných krajín na kontinente. Rovnako chcú podčiarknuť naliehavú potrebu podporenú odhodlaním zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom sankcií.

„Zabezpečíme, aby Ukrajina vyšla z tejto vojny prosperujúca, silná a bezpečná a aby už nikdy nežila v strachu z ruskej agresie,“ napísali s tým, že EÚ, jej členské štáty a Británia doteraz poskytli Ukrajine pomoc vo výške 130 miliárd eur a okrem toho odsúdili Rusko a uvalili naň sankcie.

„Čaká nás toho ešte viac. Zvýšime našu podporu ukrajinským ozbrojeným silám. Budeme spoločne investovať do ukrajinského obranného priemyslu. Okrem toho v koordinácii so Spojeným kráľovstvom zabezpečíme, aby bola budúca ukrajinská armáda dostatočne veľká a vybavená na to, aby mohla odradiť akúkoľvek novú inváziu,“ dodali. (TASR)

Na sieti X tak reagoval na príspevok prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadroval k predchádzajúcemu tvrdeniu Medvedeva, že viaceré krajiny sú pripravené priamo dodať Iránu vlastné jadrové hlavice.

Sériu príspevkov na sociálnych sieťach podnietili údery USA na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Isfahán a Natanz - z noci na nedeľu. Trump následne oznámil úplné zničenie týchto zariadení. Jeho vyjadrenie neskôr miernili predstavitelia jeho administratívy, podľa ktorých boli objekty vážne poškodené. Dosah útokov však nedokázala doteraz určiť ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Medvedev v reakcii na útoky na sociálnej sieti X v nedeľu okrem iného napísal, že Irán bude s obohacovaním jadrového materiálu - aj s budúcou výrobou jadrových zbraní - pokračovať a že viacero nemenovaných štátov je pripravených Teheránu priamo poskytnúť svoje jadrové hlavice.

„Počul som, že bývalý ruský prezident Medvedev iba tak ledabolo nadhodil slovo na N (Nukleárny!) s tým, že on aj ďalšie štáty by Iránu dodali nukleárne hlavice? Naozaj to povedal, alebo je to len výplod mojej fantázie?“ spýtal sa Trump v pondelok na svojej sieti Truth Social.

„So slovom na N by sa nemalo zaobchádzať takto ľahkovážne. Myslím si, že pre toto je BOSS (súčasný ruský prezident Vladimir) Putin,“ napísal Trump.

Medvedev následne reagoval ďalším príspevkom, v ktorom odsúdil americké údery na Irán a vyhlásil, že nedosiahli svoje ciele. „Rusko nemá v úmysle dodať Iránu jadrové zbrane, pretože na rozdiel od Izraela sme zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale iné krajiny by mohli - to sa tým chcelo povedať,“ uviedol ruský exprezident.

V januári roku 2025 malo podľa odhadov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) jadrové zbrane deväť krajín -Spojené štáty, Francúzsko, Británia, India, Pakistan, Izrael, Severná Kórea, Čína a Rusko. Washington a Moskva vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. SIPRI v nedávnej výročnej správe varoval, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že Goita to vyhlásil na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše TASR.

Pod vedením generála Goitu, ktorý sa dostal k moci po prevratoch v rokoch 2020 a 2021, sa Mali odklonilo od svojho bývalého kolonizátora - Francúzska - a začalo sa viac orientovať na spoluprácu s Moskvou. Rusko sa už roky usiluje o rozšírenie svojho vplyvu v Afrike, najmä prostredníctvom prítomnosti žoldnierov, ktorých podporuje.

Putin označil návštevu malijského vojenského lídra za „veľké potešenie“. Dodal, že „existujú dobré vyhliadky na rozvoj vzťahov v oblasti využívania prírodných zdrojov, energetiky a logistiky.“

Členom malijskej delegácie je aj minister obrany Sadio Camara, ktorý separátne rokoval s ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom. Belousov po rokovaní zhodnotil, že „prioritnou úlohou nášho partnerstva je dosahovať praktické výsledky pri posilňovaní bezpečnosti a suverenity. Tento prístup je kľúčom k akémukoľvek úspechu a víťazstvu“.

Goitova návšteva sa koná krátko po tom, čo ruská polovojenská Vagnerova skupina, ktorej žoldnieri sa od roku 2021 podieľali na boji malijskej armády proti džihádistom, oznámila svoj odchod z krajiny. Nahradiť ju má zoskupenie pod názvom Africký korpus. Ide v podstate o „rebrandovaných“ vagnerovcov riadených ruským ministerstvom obrany. (TASR)