ŠVÉDSKO: Krajina nakupuje nemeckú protivzdušnú obranu za 930 miliónov dolárov

Prejavenie jednoty voči všetkým hrozbám, poskytnutie podpory Ukrajine a vyjadrenie odhodlania rozvíjať európske obranné kapacity prostredníctvom zvýšených výdavkov na obranu sú súčasťou tej istej rovnice. Napísali to francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz v spoločnom článku uverejnenom v pondelok denníkom The Financial Times.

„Jednoznačne potvrdzujeme spojeneckú jednotu, solidaritu a záväzok k slobode, mieru a bezpečnosti nášho kontinentu,“ uviedli lídri v predvečer summitu NATO v holandskom Haagu, kde sa podľa očakávaní hlavy členských štátov a predsedovia vlád zaviažu zvýšiť výdavky na obranu z úrovne súčasných dvoch na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

„V čase, keď sa chystáme na summit..., je všade okolo nás nepokoj: zúri vojna, narúšajú sa normy a spochybňujú sa staré istoty. V týchto ťažkých časoch Nemecko a Francúzsko - spolu s európskymi a transatlantickými priateľmi a spojencami - stoja jednotne a silno, aby bránili svoje spoločné hodnoty, ako aj slobodu a bezpečnosť svojich občanov,“ napísali Macron a Starmer.

Za hlavný zdroj nestability pre Európu označili Rusko, ktoré podľa nich vedie „imperialistickú vojnu“ od napadnutia Gruzínska v roku 2008, cez anexiu Krymského polostrova, neskôr prepadnutie Doneckej a Luhanskej oblasti o šesť rokov a potom aj celej Ukrajiny v roku 2022.

Domnievajú sa, že cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je podkopať európsku bezpečnosť a že zo strany Moskvy ide o metodickú snahu vykonávať nátlak na susedov, snahu destabilizovať európske krajiny a spochybniť globálny poriadok. „Nemôžeme to akceptovať, pretože naším cieľom je chrániť a zachovať mier na našom kontinente,“ zdôraznili.

Na summite v Haagu sa chystajú obaja podľa svojich slov potvrdiť podporu úsiliu USA o ukončenie vojny na Ukrajine a dosiahnutie pevného a trvalého mieru, ktorý by zachoval jej suverenitu a bezpečnosť ostatných krajín na kontinente. Rovnako chcú podčiarknuť naliehavú potrebu podporenú odhodlaním zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom sankcií.

„Zabezpečíme, aby Ukrajina vyšla z tejto vojny prosperujúca, silná a bezpečná a aby už nikdy nežila v strachu z ruskej agresie,“ napísali s tým, že EÚ, jej členské štáty a Británia doteraz poskytli Ukrajine pomoc vo výške 130 miliárd eur a okrem toho odsúdili Rusko a uvalili naň sankcie.

„Čaká nás toho ešte viac. Zvýšime našu podporu ukrajinským ozbrojeným silám. Budeme spoločne investovať do ukrajinského obranného priemyslu. Okrem toho v koordinácii so Spojeným kráľovstvom zabezpečíme, aby bola budúca ukrajinská armáda dostatočne veľká a vybavená na to, aby mohla odradiť akúkoľvek novú inváziu,“ dodali. (TASR)

Na sieti X tak reagoval na príspevok prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadroval k predchádzajúcemu tvrdeniu Medvedeva, že viaceré krajiny sú pripravené priamo dodať Iránu vlastné jadrové hlavice.

Sériu príspevkov na sociálnych sieťach podnietili údery USA na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Isfahán a Natanz - z noci na nedeľu. Trump následne oznámil úplné zničenie týchto zariadení. Jeho vyjadrenie neskôr miernili predstavitelia jeho administratívy, podľa ktorých boli objekty vážne poškodené. Dosah útokov však nedokázala doteraz určiť ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Medvedev v reakcii na útoky na sociálnej sieti X v nedeľu okrem iného napísal, že Irán bude s obohacovaním jadrového materiálu - aj s budúcou výrobou jadrových zbraní - pokračovať a že viacero nemenovaných štátov je pripravených Teheránu priamo poskytnúť svoje jadrové hlavice.

„Počul som, že bývalý ruský prezident Medvedev iba tak ledabolo nadhodil slovo na N (Nukleárny!) s tým, že on aj ďalšie štáty by Iránu dodali nukleárne hlavice? Naozaj to povedal, alebo je to len výplod mojej fantázie?“ spýtal sa Trump v pondelok na svojej sieti Truth Social.

„So slovom na N by sa nemalo zaobchádzať takto ľahkovážne. Myslím si, že pre toto je BOSS (súčasný ruský prezident Vladimir) Putin,“ napísal Trump.

Medvedev následne reagoval ďalším príspevkom, v ktorom odsúdil americké údery na Irán a vyhlásil, že nedosiahli svoje ciele. „Rusko nemá v úmysle dodať Iránu jadrové zbrane, pretože na rozdiel od Izraela sme zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale iné krajiny by mohli - to sa tým chcelo povedať,“ uviedol ruský exprezident.

V januári roku 2025 malo podľa odhadov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) jadrové zbrane deväť krajín -Spojené štáty, Francúzsko, Británia, India, Pakistan, Izrael, Severná Kórea, Čína a Rusko. Washington a Moskva vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. SIPRI v nedávnej výročnej správe varoval, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že Goita to vyhlásil na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše TASR.

Pod vedením generála Goitu, ktorý sa dostal k moci po prevratoch v rokoch 2020 a 2021, sa Mali odklonilo od svojho bývalého kolonizátora - Francúzska - a začalo sa viac orientovať na spoluprácu s Moskvou. Rusko sa už roky usiluje o rozšírenie svojho vplyvu v Afrike, najmä prostredníctvom prítomnosti žoldnierov, ktorých podporuje.

Putin označil návštevu malijského vojenského lídra za „veľké potešenie“. Dodal, že „existujú dobré vyhliadky na rozvoj vzťahov v oblasti využívania prírodných zdrojov, energetiky a logistiky.“

Členom malijskej delegácie je aj minister obrany Sadio Camara, ktorý separátne rokoval s ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom. Belousov po rokovaní zhodnotil, že „prioritnou úlohou nášho partnerstva je dosahovať praktické výsledky pri posilňovaní bezpečnosti a suverenity. Tento prístup je kľúčom k akémukoľvek úspechu a víťazstvu“.

Goitova návšteva sa koná krátko po tom, čo ruská polovojenská Vagnerova skupina, ktorej žoldnieri sa od roku 2021 podieľali na boji malijskej armády proti džihádistom, oznámila svoj odchod z krajiny. Nahradiť ju má zoskupenie pod názvom Africký korpus. Ide v podstate o „rebrandovaných“ vagnerovcov riadených ruským ministerstvom obrany. (TASR)

Stalo sa tak počas Zelenského krátkej návštevy v Londýne, kde ho predtým prijal aj kráľ Karol III. 

Návšteva sa uskutočnila v predvečer dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie v Holandskom Haagu, na ktorého časti programu sa zúčastní aj Zelenskyj. Starmer označil bilaterálne stretnutie s ním za excelentné.

„Som naozaj hrdý na to, že dnes popoludní môžeme oznámiť dohodu o priemyselnej vojenskej koprodukcii - prvú svojho druhu, pokiaľ ide o Ukrajinu a Spojené kráľovstvo -, ktorá bude teraz obrovským krokom vpred v našom ďalšom príspevku,“ vyhlásil Starmer. Zelenskyj zase povedal, že dohoda bude veľmi silná a zmení oba národy. Ani jeden z nich jej podrobnosti nezverejnil.

Ukrajinský prezident sa súčasne poďakoval Británii za jej podporu od začiatku vojny proti Rusku. Starmer prisľúbil, že Londýn bude Kyjev naďalej podporovať a pomôže mu dostať sa do čo najsilnejšej pozície na rokovania o prímerí.

Obaja navštívili aj ukrajinských vojakov, ktorí cvičia v Británii v rámci medzinárodného partnerstva. Dovedna výcvik absolvovalo viac než 50-tisíc vojakov, uviedla AFP. Tento program podľa Zelenského pomohol posilniť ukrajinskú armádu a umožnil Ukrajine „prežiť a bojovať“.

Pred britským premiérom prijal Zelenského na hrade Windsor aj kráľ Karol III. Podľa agentúry Reuters si podali ruky pred fotografmi. Išlo o ich tretie stretnutie v tomto roku. (TASR)

Poukazuje na to návrh štátneho rozpočtu, o ktorom informovala agentúra DPA.

Podľa plánov ministra financií Larsa Klingbeila by si vláda mala do konca roka 2026 požičať viac než 170 miliárd eur. Tento rok by to malo byť 81,8 miliardy a v roku 2026 ďalších 89,3 miliardy eur.

Tohtoročná plánovaná suma tak viac než dvojnásobne presahuje objem financií, ktorý si Nemecko požičalo v minulom roku. Vtedy to bolo 33,3 miliardy eur.

Návrh rozpočtu na rok 2025 a prvotné finančné plány na rok 2026 by vláda mala schváliť v utorok 24. júna. Výdavky vlády by sa tento rok mali zvýšiť zhruba o 6 % na 503 miliárd eur a v budúcom roku sa očakáva ich ďalšie zvýšenie na 519,5 miliardy eur.

Z toho výdavky na obranu by mali predstavovať 75 miliárd eur. To znamená 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Návrh rozpočtu okrem toho zahrnuje aj výrazné zvýšenie vládnych výdavkov na infraštruktúru. Tento rok plánuje vláda vydať na tento segment 115,7 miliardy eur a na budúci rok 123,6 miliardy eur.

Po utorkovom zasadnutí vlády poputuje návrh rozpočtu do parlamentu, kde by sa o ňom malo diskutovať začiatkom júla. S konečným schválením sa počíta v septembri. Plány na rok 2026 by vláda mala odhlasovať koncom júla a Bundestag by o nich mal rozhodnúť do konca roka. (TASR)

Správu o tom priniesla agentúra Tanjug.

Vučič to uviedol v odpovedi na otázku o obchodovaní s muníciou s Izraelom a neutralite Srbska v prebiehajúcom izraelsko-iránskom konflikte. Poznamenal, že situáciu vysvetlí prezidentom Iránu a Izraela, Masúdovi Pezeškijánovi a Jicchakovi Herzogovi.

Export munície je v Srbsku kontroverzný aj vo vzťahu k Rusku, ktorého Služba zahraničnej rozviedky (SVR) v máji obvinila srbský zbrojársky priemysel, že vývozom munície na Ukrajinu cez sprostredkovateľov Rusku „strieľa do chrbta“.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), SVR v pondelok Srbsko opäť ostro kritizovala - už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca - a obvinila ho z dodávok zbraní Ukrajine.

Vo vyhlásení tlačovej kancelárie SVR zverejnenom v pondelok sa ironicky konštatuje, že „ukrajinská armáda je veľmi vďačná srbským výrobcom zbraní a munície za ich príspevok k udržiavaniu bojovej pripravenosti ukrajinských ozbrojených síl“.

Z vyhlásenia SVR vyplýva, že ide o nepriame dodávky: srbské vojenské podniky údajne posielajú komponenty na výrobu munície do tretích krajín, predovšetkým do Česka a Bulharska, ale samotné náboje sa vyrábajú mimo Srbska.

SVR tvrdí, že výrobcovia týchto komponentov v Srbsku „sú si dobre vedomí skutočných spotrebiteľov svojich výrobkov i faktu, že ich rakety a granáty zabijú ruských vojakov a obyvateľov ruských miest a obcí“.

SVR vo svojom vyhlásení označuje za „poľutovaniahodné, že tradície priateľstva a vzájomnej pomoci (medzi Ruskom a Srbskom) pretína hlad po zisku a zbabelý multivektorizmus“.

Vučič sa pred časom vyjadril, že informácie o dodávkach zbraní zo Srbska na Ukrajinu nie sú úplne pravdivé. Rusko a Srbsko vytvorili pracovnú skupinu, ktorá má zistiť skutočnú situáciu. (TASR)

Zdôraznil, že výnimku zo záväzku nebude mať ani Španielsko, hoci jeho premiér Pedro Sánchez v nedeľu o takejto dohode hovoril.

Krajiny NATO sa tak chystajú pristúpiť na kľúčovú požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dlhodobo tvrdí, že Spojené štáty platia za členstvo príliš veľa.

V kompromisnej dohode, ktorú dosiahli diplomati, sa píše o vyčlenení sumy rovnajúcej sa najmenej 3,5 percenta HDP na priame vojenské potreby a 1,5 percenta HDP na položky širšie súvisiace s bezpečnosťou, ako je kybernetická bezpečnosť a infraštruktúra. Tento cieľ majú štáty dosiahnuť do roku 2035.

„Plán obranných investícií, ktorý spojenci schvália v Haagu, zavádza novú základnú úroveň, päť percent HDP, ktoré sa majú investovať do obrany. Je to obrovský skok, ktorý je ambiciózny, historický a zásadný pre zabezpečenie našej budúcnosti,“ vyhlásil Rutte na tlačovej konferencii pred summitom NATO v Haagu, ktorý sa bude konať od 24. do 25. júna.

Zvýšenie vojenských výdavkov podľa šéfa NATO znamená, že Aliancia posilní svoju protivzdušnú obranu päťnásobne a do svojich arzenálov pridá tisícky tankov a obrnených vozidiel. Zámerom je mať všetko, čo je potrebné na odstrašenie a obranu proti akejkoľvek hrozbe, dodal Rutte s tým, že najväčšou a najpriamejšou z nich zostáva Rusko. (TASR)