Ukrajina chystá vývoz zbrojárskych technológií, uviedol Zelenskyj

Správu o tom priniesla agentúra Tanjug.

Vučič to uviedol v odpovedi na otázku o obchodovaní s muníciou s Izraelom a neutralite Srbska v prebiehajúcom izraelsko-iránskom konflikte. Poznamenal, že situáciu vysvetlí prezidentom Iránu a Izraela, Masúdovi Pezeškijánovi a Jicchakovi Herzogovi.

Export munície je v Srbsku kontroverzný aj vo vzťahu k Rusku, ktorého Služba zahraničnej rozviedky (SVR) v máji obvinila srbský zbrojársky priemysel, že vývozom munície na Ukrajinu cez sprostredkovateľov Rusku „strieľa do chrbta“.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), SVR v pondelok Srbsko opäť ostro kritizovala - už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca - a obvinila ho z dodávok zbraní Ukrajine.

Vo vyhlásení tlačovej kancelárie SVR zverejnenom v pondelok sa ironicky konštatuje, že „ukrajinská armáda je veľmi vďačná srbským výrobcom zbraní a munície za ich príspevok k udržiavaniu bojovej pripravenosti ukrajinských ozbrojených síl“.

Z vyhlásenia SVR vyplýva, že ide o nepriame dodávky: srbské vojenské podniky údajne posielajú komponenty na výrobu munície do tretích krajín, predovšetkým do Česka a Bulharska, ale samotné náboje sa vyrábajú mimo Srbska.

SVR tvrdí, že výrobcovia týchto komponentov v Srbsku „sú si dobre vedomí skutočných spotrebiteľov svojich výrobkov i faktu, že ich rakety a granáty zabijú ruských vojakov a obyvateľov ruských miest a obcí“.

SVR vo svojom vyhlásení označuje za „poľutovaniahodné, že tradície priateľstva a vzájomnej pomoci (medzi Ruskom a Srbskom) pretína hlad po zisku a zbabelý multivektorizmus“.

Vučič sa pred časom vyjadril, že informácie o dodávkach zbraní zo Srbska na Ukrajinu nie sú úplne pravdivé. Rusko a Srbsko vytvorili pracovnú skupinu, ktorá má zistiť skutočnú situáciu. (TASR)

Ide o protiraketový systém stredného doletu IRIS-T SLM firmy Diehl.

„Pravdepodobne je to jedna najdôležitejších schopností, ktoré Švédsko získava od nákupu systémov Patriot v 90. rokoch,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii švédsky premiér Ulf Kristersson. Minister obrany P?l Jonson dodal, že vojna na Ukrajine „otvorila oči" a ukázala „dôležitosť silnej protivzdušnej obrany“.

Švédska vláda v marci oznámila, že v priebehu nasledujúceho desaťročia chce zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún. Znamená to, že do roku 2030 krajina zväčší výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu zo súčasných 2,4 percenta. (SITA)

Zdôraznil, že výnimku zo záväzku nebude mať ani Španielsko, hoci jeho premiér Pedro Sánchez v nedeľu o takejto dohode hovoril.

Krajiny NATO sa tak chystajú pristúpiť na kľúčovú požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dlhodobo tvrdí, že Spojené štáty platia za členstvo príliš veľa.

V kompromisnej dohode, ktorú dosiahli diplomati, sa píše o vyčlenení sumy rovnajúcej sa najmenej 3,5 percenta HDP na priame vojenské potreby a 1,5 percenta HDP na položky širšie súvisiace s bezpečnosťou, ako je kybernetická bezpečnosť a infraštruktúra. Tento cieľ majú štáty dosiahnuť do roku 2035.

„Plán obranných investícií, ktorý spojenci schvália v Haagu, zavádza novú základnú úroveň, päť percent HDP, ktoré sa majú investovať do obrany. Je to obrovský skok, ktorý je ambiciózny, historický a zásadný pre zabezpečenie našej budúcnosti,“ vyhlásil Rutte na tlačovej konferencii pred summitom NATO v Haagu, ktorý sa bude konať od 24. do 25. júna.

Zvýšenie vojenských výdavkov podľa šéfa NATO znamená, že Aliancia posilní svoju protivzdušnú obranu päťnásobne a do svojich arzenálov pridá tisícky tankov a obrnených vozidiel. Zámerom je mať všetko, čo je potrebné na odstrašenie a obranu proti akejkoľvek hrozbe, dodal Rutte s tým, že najväčšou a najpriamejšou z nich zostáva Rusko. (TASR)

Oznámil to šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyľ Maľuk, podľa ktorého šlo o spoločnú operáciu s poľskými bezpečnostnými zložkami.

Maľuk v rozhovore s novinármi uviedol, že atentát mal spáchať bývalý poľský vojak. „Zadanie znelo fyzicky odstrániť prezidenta Zelenského na letisku v Rzeszówe. Zvažovalo sa viacero spôsobov, jedným z nich bol dron, iným ostreľovač,“ priblížil šéf SBU.

Podľa neho sa ukrajinskej tajnej službe podarilo v spolupráci s poľskými kolegami odhaliť zámer a podozrivého zadržať. Nespresnil však, kedy k incidentu došlo.

Na oznámenie Maľuka reagoval medzičasom aj poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak, ktorý potvrdil, že ide o prípad z apríla 2024.

„Záležitosť sa skončila zadržaním občana poľskou tajnou službou (ABW) a jeho následným vzatím do väzby. Tento človek mal takéto plány a pokúsil sa nadviazať spoluprácu s ruskými tajnými službami,“ uviedol Siemoniak na platforme X. Podľa jeho slov bol 19. mája 2025 v tejto veci podaný návrh na obžalobu.

Hovorca rezortu vnútra Jacek Dobrzyňski pripomenul, že 17. apríla 2024 bol príslušníkmi ABW zadržaný Pawel K. ako podozrivý zo spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. Jeho úlohou malo byť okrem iného zbieranie informácií o letisku Rzeszów-Jasionka. Pri zadržaní uňho objavili aj nelegálnu muníciu. Nasledujúci deň bol vzatý do väzby.

Maľuk zároveň informoval o zadržaní dvoch ukrajinských plukovníkov pracujúcich pre ruskú FSB. Jedným z nich bol šéf ukrajinskej štátnej ochranky, ktorého úlohou malo byť zase zorganizovanie atentátu na Zelenského v prezidentskom sídle v Kyjeve. Druhý dôstojník bol podľa SBU súčasťou širšej špionážnej siete. „Zaoberali sme sa tým takmer dva roky, prakticky od začiatku vojny,“ uviedol Maľuk.

Okrem ukrajinského prezidenta boli podľa šéfa SBU cieľmi plánovaných atentátov aj šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov aj samotný Maľuk. (TASR)

Výhrady voči návrhu nových sankcií, ktoré mieria predovšetkým na ruský energetický a bankový sektor, vznieslo Maďarsko a Slovensko.

V Bruseli dnes rokujú šéfovia diplomacií krajín EÚ.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa nádeje upierajú k tomu, že by sa postoj dvojice stredoeurópskych krajín mohlo podariť odblokovať na summite prezidentov a premiérov krajín EÚ, ktorý sa začína vo štvrtok.

V meste Bilhorod-Dnistrovskyj na juhu Ukrajiny utrpelo zranenia najmenej 12 ľudí.

Podľa Oleha Kipera sa v lýceu s ohľadom na prázdniny nenachádzali v čase ruského úderu žiadne deti, boli tam však zamestnanci školy. "Žiaľ, pod troskami môžu byť ľudia. Už vieme o dvoch mŕtvych," napísal šéf Odeskej oblasti v príspevku na Telegrame, ku ktorému pripojil snímky značne poničené budovy.

"Žiadny z týchto ruských úderov nie je náhodný - ruská armáda presne vie, kam zasahuje. A ide o demonštratívne údery, "napísal Kiper na Telegrame.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz Putina zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí.

Ruské vzdušné údery na Ukrajinu v posledných týždňoch nabrali na intenzite. Len v noci na dnes vypustilo Rusko proti Ukrajine 352 dronov, 11 rakiet Iskander-M či ich severokórejskú obdobu KN-23 a päť striel s plochou dráhou letu Iskander-K. Hlavným cieľom útoku bol Kyjev, kde zahynulo najmenej deväť ľudí. (ČTK)