Sybiha vymenoval tri kľúčové páky, ktoré prinútia Rusko k mieru

Výhrady voči návrhu nových sankcií, ktoré mieria predovšetkým na ruský energetický a bankový sektor, vznieslo Maďarsko a Slovensko.

V Bruseli dnes rokujú šéfovia diplomacií krajín EÚ.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa nádeje upierajú k tomu, že by sa postoj dvojice stredoeurópskych krajín mohlo podariť odblokovať na summite prezidentov a premiérov krajín EÚ, ktorý sa začína vo štvrtok.

V meste Bilhorod-Dnistrovskyj na juhu Ukrajiny utrpelo zranenia najmenej 12 ľudí.

Podľa Oleha Kipera sa v lýceu s ohľadom na prázdniny nenachádzali v čase ruského úderu žiadne deti, boli tam však zamestnanci školy. "Žiaľ, pod troskami môžu byť ľudia. Už vieme o dvoch mŕtvych," napísal šéf Odeskej oblasti v príspevku na Telegrame, ku ktorému pripojil snímky značne poničené budovy.

"Žiadny z týchto ruských úderov nie je náhodný - ruská armáda presne vie, kam zasahuje. A ide o demonštratívne údery, "napísal Kiper na Telegrame.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz Putina zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí.

Ruské vzdušné údery na Ukrajinu v posledných týždňoch nabrali na intenzite. Len v noci na dnes vypustilo Rusko proti Ukrajine 352 dronov, 11 rakiet Iskander-M či ich severokórejskú obdobu KN-23 a päť striel s plochou dráhou letu Iskander-K. Hlavným cieľom útoku bol Kyjev, kde zahynulo najmenej deväť ľudí. (ČTK)

Najmenej deväť ľudí prišlo o život pri ruských vzdušných úderoch na Kyjev, uviedol šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko, keď záchranári vyslobodili z trosiek obytného domu telo ďalšej obete.

Medzi mŕtvymi sú dievčatá vo veku 11 a 15 rokov a manželský pár. Ďalších 33 ľudí utrpelo zranenia, dodal.

Veliteľ vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk už skôr oznámil, že pri údere v meste Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti zahynula jedna žena. Ďalší dvaja mŕtvi a desiati zranení, vrátane troch detí, si vyžiadal útok ruského dronu v Černihivskej oblasti, uviedol šéf tohto regiónu na severe Ukrajiny Vjačeslav Čaus.

Útok spôsobil požiare vo viacerých kyjevských štvrtiach a poškodil vstup do stanice metra Svjatošyn. Obyvatelia mesta používajú pri ruských vzdušných úderoch stanice kyjevského metra ako protiletecké kryty, píše agentúra Reuters.

Na mnohých miestach Kyjeva dopadli trosky ruských dronov, okrem iného aj na niekoľko obytných budov a športový štadión. (ČTK)

Predtým pracoval pre ukrajinskú sekciu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Informovala o tom agentúra AP.

Podľa RFE/RL po prepustení z väzenského tábora v Kerči Jesypenko odcestoval do Prahy, kde sa stretol so svojou rodinou.

Ruské úrady na anektovanom Kryme Jesypenka odsúdili na trest odňatia slobody za zhromažďovanie informácií pre ukrajinské tajné služby. Jesypenko tieto obvinenia poprel.

Jesypenko, ktorý má ruské i ukrajinské občianstvo, bol zadržaný 10. marca 2021. Vo februári 2022 ho ruský súd na Kryme odsúdil na šesť rokov väzenia za špionáž. Počas súdneho procesu vypovedal, že bol mučený elektrošokmi, aby sa priznal. Súd v Moskve mu neskôr znížil trest na päť rokov.

Novinár bol neskôr obvinený aj zo skladovania a prepravy výbušnín. Jesypenko toto obvinenie rozhodne odmietol a aj prokuratúra neskôr uznala, že na granáte nájdenom v jeho aute neboli jeho odtlačky prstov.

„Viac ako štyri roky bol Vlad svojvoľne trestaný za zločin, ktorý nespáchal. Zaplatil príliš vysokú cenu za pravdivé informovanie o tom, čo sa dialo na Kryme okupovanom Ruskom,“ povedal výkonný riaditeľ RFE/RL Stephen Capus a dodal, že Jesypenko bol „mučený, fyzicky aj psychicky“.

Capus sa poďakoval vládam USA a Ukrajiny za „spoluprácu s nami (RFE/RL) s cieľom zabezpečiť, aby sa Vladovo nespravodlivé zadržiavanie skončilo“.

Stanica RFE/RL doplnila, že v novembri 2022 ukrajinský prokurátor začal trestné konanie proti príslušníkovi ruskej tajnej služby FSB za nezákonné zadržiavanie a mučenie novinára Jesypenka. Európska únia v septembri 2023 uvalila sankcie na šesť osôb vrátane dvoch sudcov, prokurátora a dvoch príslušníkov FSB zapojených do Jesypenkovho prípadu.

RFE/RL pripomenula prípady viacerých svojich novinárov alebo spolupracovníkov, ktorí sú stíhaní a väznení v rôznych krajinách; medzinárodné novinárske a ľudskoprávne organizácie ich považujú za politických väzňov.

Ruské úrady držia vo väzení okrem iných spravodajkyňu RFE/RL Niku Novakovú. Na deväťročný trest väzenia bol 20. júna odsúdený redaktor azerbajdžanskej redakcie RFE/RL Farid Mehralizada a novinár bieloruskej služby Rádia Sloboda Ihar Losik si odpykáva 15-ročný trest väzenia v Bielorusku.

Dňa 21. júna bol však z väzenia v Bielorusku prepustený bývalý novinár bieloruskej služby Rádia Sloboda Ihar Karnej. Došlo k tomu po návšteve osobitného predstaviteľa prezidenta USA Keitha Kellogga v Minsku.

Karnej bol zadržaný v Minsku v júli 2023. Na jar v roku 2024 bol odsúdený na tri roky väzenia za „účasť v extrémistickej skupine“. Provládne bieloruské médiá informovali, že Karnej bol súdený za spoluprácu s Bieloruskou asociáciou novinárov, ktorú bieloruské úrady označujú za extrémistickú organizáciu.

Karnej sa dostal na slobodu spolu s lídrom bieloruskej opozície Siarhejom Cichanovským. (TASR)

Poukázali na to najnovšie oficiálne údaje. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa ostatných údajov zmrazilo Taliansko od útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 ruským oligarchom aktíva v hodnote 2,3 miliardy eur. Patria k nim bankové účty, luxusné vily, jachty či autá, pričom zmrazenie aktív je súčasťou sankcií Európskej únie voči ruskej vláde a jej podporovateľom.

Okrem toho začiatkom júna talianska polícia skonfiškovala aktíva iránskej firmy Irital Shiping Lines so sídlom v Miláne a dve jej nehnuteľnosti v hodnote viac než milión eur. Dôvodom bola „vojenská podpora ruskej agresie voči Ukrajine zo strany Iránu“.

Zmrazené aktíva kontroluje taliansky fond štátneho majetku a všetky náklady spojené s údržbou týchto aktív znáša Taliansko. Na základe posledných dostupných údajov náklady spojené s údržbou zmrazeného ruského majetku dosiahli do februára 2024 zhruba 31,7 milióna eur.

Na otázku médií, koľko stálo udržiavanie ruského majetku talianskych daňových poplatníkov do dnešných dní, fond uviedol, že tieto informácie „spadajú pod úradné tajomstvo“. Agentúra Reuters však na základe svojich výpočtov odhaduje, že od februára 2024 sa náklady pre daňových poplatníkov mohli zvýšiť o 15 miliónov až o viac než 45 miliónov eur.

Osud týchto aktív závisí od ďalšieho rozhodnutia Európskej únie. Ak sa Brusel rozhodne, že zmrazené ruské aktíva už neuvoľní, Taliansko musí spustiť procedúru, ktorá povedie k ich konfiškácii. Ak EÚ rozhodne o ich uvoľnení, aktíva sa musia vrátiť vlastníkom, ktorí však najskôr musia Taliansku vyplatiť náklady spojené s ich dovtedajším udržiavaním. (TASR)

Krajina pripravuje plány na prevoz najvýznamnejších umeleckých diel do zahraničia v prípade ruskej invázie, uviedla poľská ministerka kultúry Hanna Wróblewská v rozhovore s britským denníkom Financial Times.

Wroblewská uviedla, že poľské ministerstvo kultúry vedie rozhovory s úradmi ďalších krajín, ktoré by mohli prijať evakuované umelecké diela z približne 160 poľských štátnych inštitúcií, uviedla dnes agentúra PAP.

Okrem obrazov a sôch by sa plán evakuácie mal týkať aj vzácnych kníh a hudobných nástrojov a očakáva sa, že sa ním budú riadiť aj súkromné múzeá a galérie.

Plán, ktorý má byť dokončený do konca roka, je súčasťou širšieho bezpečnostného programu vlády premiéra Donalda Tuska, ktorý zahŕňa posilnenie ochrany hraníc a zdvojnásobenie počtu príslušníkov poľských ozbrojených síl na 500-tisíc vojakov.

Podľa Wróblewského plán čiastočne vychádza zo skúseností získaných pri pomoci Ukrajine, ktorá premiestnila svoje kultúrne pamiatky do Poľska po začatí plošnej ruskej invázie v roku 2022. Podobné kroky podnikajú tiež úrady v Litve, Lotyšsku a Estónsku, dodala ministerka. (ČTK, Financial Times)