Rusko útočilo na infraštruktúru v Poltavskej oblasti

Vyzval na sankcie voči týmto spoločnostiam. Informáciu oznámil Zelenskyj novinárom v piatok, zverejniť ju mohli až v sobotu.

Podľa Zelenského ide okrem iného o 13 nemeckých a osem českých spoločností, ich mená ale neuviedol.

"Ruská federácia dostáva obrábacie stroje z určitých krajín, ktoré používa na výrobu zbraní," povedal ukrajinský prezident.

Podľa neho je 15 z týchto spoločností taiwanských, 13 nemeckých, osem českých, šesť juhokórejských, tri japonské a tri indické. "Jedna spoločnosť tiež dodáva malé množstvo komponentov zo Spojených štátov," uviedol. Dodal, že mená týchto firiem má, ale neuviedol ich.

Zelenskyj tiež povedal, že tieto informácie oznámil 26 krajinám, vrátane Spojených štátov, a Európskej únii. "Dôrazne vyzývame všetkých, aby voči týmto spoločnostiam uvalili sankcie," dodal. (ČTK)

Aj tam poškodila elektrické vedenie a plynovod, ale tiež niekoľko domov. Obete nie sú hlásené.

Ruská armáda v noci vyslala na Ukrajinu celkovo skoro 280 dronov, časť z nich boli imitácie útočných bezpilotných lietadiel, ktoré majú zmiasť systém protivzdušnej obrany.

Na ukrajinské územie ale útočilo Rusko aj niekoľkými balistickými raketami, uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení podľa ruskojazyčnej služby serveru BBC.

Aj Ukrajina v noci poslala nad ruské územie niekoľko dronov. Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že armáda zostrelila päť bezpilotných lietadiel. (ČTK)

Putin pri svojom piatkovom prejave na ekonomickom fóre v Petrohrade reagoval na vyhlásenie moderátora, že vierohodné správy naznačujú, že vojna "zabíja" ruskú ekonomiku.

"Ako raz povedal jeden veľmi známy spisovateľ: Správy o mojej smrti sú nesmierne prehnané," uviedol Putin, ktorý tak citoval amerického spisovateľa Marka Twaina.

"Niektorí odborníci a experti poukazujú na riziko stagnácie, alebo dokonca recesie. To by sme nemali za žiadnych okolností pripustiť, "povedal rovnako ruský prezident.

Ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vo štvrtok vyhlásil, že ruská ekonomika sa nachádza na pokraji recesie. Dodal, že recesia nie je nevyhnutná, závisieť však podľa neho bude od vývoja menovej politiky, najmä úrokových sadzieb.

Ruská centrálna banka začiatkom júna prekvapivo znížila základnú úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod na 20 percent. Kremeľ však toto zníženie považuje za nedostatočné, napísala agentúra Reuters.

Rusko sa kvôli svojej vojenskej invázii na Ukrajinu stalo terčom rozsiahlych hospodárskych sankcií zo strany západných krajín. Ruská ekonomika ale preukázala vysokú odolnosť voči sankciám, pretože hospodársky rast podporovali masívne vojenské výdavky.

Niektoré významné medzinárodné organizácie v tomto roku očakávajú výrazné spomalenie rastu ruskej ekonomiky. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) napríklad začiatkom júna predpovedala, že hrubý domáci produkt (HDP) Ruska sa v tomto roku zvýši iba o percento po vlaňajšom náraste o 4,3 percenta. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Putinove cynické vyhlásenia ukazujú úplné pohŕdanie americkými mierovými snahami. Jediný spôsob, ako prinútiť Rusko k mieru, je zbaviť ho pocitu beztrestnosti,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

„Rusov a Ukrajincov považujem za jeden národ. V tomto zmysle je celá Ukrajina naša. Máme jedno príslovie - kam vkročí ruský vojak, to je naše,“ vyhlásil líder Ruskej federácie. Sybiha Putinove vyjadrenia označil za „pomätené“ a vyzval spojencov Kyjeva, aby na Rusko uvalili „zničujúce sankcie“.

Zelenskyj v minulosti viackrát Putina obvinil z odďaľovania mierového procesu. Strany viedli v máji a júni v Istanbule prvotné kolá priamych rokovaní. (TASR)

 Informoval o tom portál Politico a agentúra ANSA.

Crosetto uviedol, že Aliancia podľa jeho názoru zlyhala vo svojej pôvodnej úlohe. „Ak bolo NATO vytvorené na zaručenie mieru a vzájomnej obrany, musí sa buď stať organizáciou, ktorá sa tejto úlohy zhostí prostredníctvom zapojenia krajín globálneho Juhu, a stane sa tak niečím úplne iným, alebo nedosiahneme cieľ, ktorým je bezpečnosť v súlade s pravidlami platnými pre všetkých,“ konštatoval.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko pred nadchádzajúcim summitom lídrov NATO v Haagu, kde sa očakáva dohoda o zvýšení cieľa výdavkov na obranu až na päť percent HDP jednotlivých krajín. Štáty Aliancie na to už dlhšie vyzýva Trump.

Na summite sa zúčastní aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Tá na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na začiatku mesiaca v Ríme opätovne potvrdila podporu Ukrajine a úlohe Severoatlantickej aliancie ako základného piliera kolektívnej obrany.

Väčšina členských štátov NATO vníma Alianciu ako kľúčového aktéra pri posilňovaní obrany Európy a reakcii na narastajúcu hrozbu zo strany Ruska. Taliansko tradične patrí medzi krajiny s najnižšími obrannými výdavkami v rámci organizácie, hoci podľa aprílového vyhlásenia vlády má tento rok dosiahnuť cieľ dvoch percent svojho HDP, pripomína Politico.

Crosetto tiež uviedol, že EÚ už na globálnej scéne nemá žiadnu váhu. „Jej čas sa skončil – a hovorím to so smútkom. Svet sa zmenil," uviedol s tým, že podobne je na tom podľa neho aj Organizácia Spojených národov. „OSN má vo svete rovnakú váhu ako Európa: nič, menej ako národný tím, menej ako Čína, menej ako India alebo menej ako Izrael,“ dodal. (TASR)

Na ekonomickom fóre v Petrohrade Putin naznačil, že Moskva by mohla obsadiť Sumy v rámci snahy o vytvorenie „nárazníkovej zóny“ a opäť poprel ukrajinskú štátnosť.

„Nemáme cieľ obsadiť Sumy, ale v zásade to nevylučujem... Predstavujú pre nás neustálu hrozbu, neustále ostreľujú pohraničné oblasti,“ povedal Putin.