Ukrajina označila Putinove vyhlásenia za pohŕdanie mierovým procesom

 Informoval o tom portál Politico a agentúra ANSA.

Crosetto uviedol, že Aliancia podľa jeho názoru zlyhala vo svojej pôvodnej úlohe. „Ak bolo NATO vytvorené na zaručenie mieru a vzájomnej obrany, musí sa buď stať organizáciou, ktorá sa tejto úlohy zhostí prostredníctvom zapojenia krajín globálneho Juhu, a stane sa tak niečím úplne iným, alebo nedosiahneme cieľ, ktorým je bezpečnosť v súlade s pravidlami platnými pre všetkých,“ konštatoval.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko pred nadchádzajúcim summitom lídrov NATO v Haagu, kde sa očakáva dohoda o zvýšení cieľa výdavkov na obranu až na päť percent HDP jednotlivých krajín. Štáty Aliancie na to už dlhšie vyzýva Trump.

Na summite sa zúčastní aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Tá na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na začiatku mesiaca v Ríme opätovne potvrdila podporu Ukrajine a úlohe Severoatlantickej aliancie ako základného piliera kolektívnej obrany.

Väčšina členských štátov NATO vníma Alianciu ako kľúčového aktéra pri posilňovaní obrany Európy a reakcii na narastajúcu hrozbu zo strany Ruska. Taliansko tradične patrí medzi krajiny s najnižšími obrannými výdavkami v rámci organizácie, hoci podľa aprílového vyhlásenia vlády má tento rok dosiahnuť cieľ dvoch percent svojho HDP, pripomína Politico.

Crosetto tiež uviedol, že EÚ už na globálnej scéne nemá žiadnu váhu. „Jej čas sa skončil – a hovorím to so smútkom. Svet sa zmenil," uviedol s tým, že podobne je na tom podľa neho aj Organizácia Spojených národov. „OSN má vo svete rovnakú váhu ako Európa: nič, menej ako národný tím, menej ako Čína, menej ako India alebo menej ako Izrael,“ dodal. (TASR)

Na ekonomickom fóre v Petrohrade Putin naznačil, že Moskva by mohla obsadiť Sumy v rámci snahy o vytvorenie „nárazníkovej zóny“ a opäť poprel ukrajinskú štátnosť.

„Nemáme cieľ obsadiť Sumy, ale v zásade to nevylučujem... Predstavujú pre nás neustálu hrozbu, neustále ostreľujú pohraničné oblasti,“ povedal Putin.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Putin na fóre uviedol, že vo svete existuje veľký potenciál pre vznik konfliktov a že tento potenciál narastá.

Spomenul pri tom ruskú vojnu na Ukrajine či konflikt medzi Izraelom a Iránom. Podľa jeho slov ho znepokojuje dianie okolo jadrových zariadení v Iráne, kde ruskí špecialisti stavajú pre Teherán dva nové jadrové reaktory.

„Je to znepokojujúce. Hovorím bez akejkoľvek irónie, bez akýchkoľvek vtipov. Samozrejme, je tu veľký potenciál na konflikt a rastie, máme ho priamo pod nosom a priamo sa nás dotýka,“ povedal Putin.

„A toto si vyžaduje, samozrejme, venovať našu dôslednú pozornosť prebiehajúcim udalostiam, no aj hľadať riešenia, najlepšie prostredníctvom mierových prostriedkov, a to vo všetkých smeroch,“ doplnil. (TASR)

Uviedol to veliteľ estónskej vojenskej spravodajskej služby Ants Kiviselg. 

Hoci možno predpokladať, že Rusku sa podarilo do značnej miery presunúť výrobu dronov typu Šáhid a Geran do na svoje územie, niektoré kľúčové uzly pre výrobu dronov sú naďalej v Iráne, povedal Kiviselg.

„Existuje teda možnosť, že v blízkej budúcnosti môžeme vidieť určitý pokles používania dronov,“ povedal Kiviselg o ruských útokoch na Ukrajinu.

Estónska spravodajská služba je však podľa jeho slov presvedčená, že z dlhodobého hľadiska Moskva plánuje kroky nielen na udržanie, ale aj na „zvýšenie“ svojej výroby dronov. (SITA, Kyiv Independent)

V rámci nej sa nasadia bojové vrtuľníky, námorné hliadky, viac ako 10-tisíc príslušníkov armády a polície, pyrotechnikov a spustia sa aj systémy protivzdušnej obrany.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Holandské vojenské námorníctvo nasadí počas najväčšej bezpečnostnej operácie v krajine sedem fregát. „Cieľom je pozorovať všetko, čo sa deje v oblasti, na mori a vo vzduchu,“ ozrejmil pre agentúru Reuters predstaviteľ armády.

Šéf holandskej protiteroristickej jednotky Pieter-Jaap Aalbersberg pre holandskú verejnoprávnu stanicu NOS povedal, že sa pozorne dohliada aj na riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na uzavretom podujatí v meste Haag sa zúčastní približne 6000 delegátov a lídrov z 32 krajín sveta vrátane Trumpa, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera. Predstavitelia krajín pricestujú v pondelok na letisko Schiphol a do Haagu sa prepravia cez zabezpečený diaľničný koridor.

V utorok bude holandský kráľ Viliam Alexander hostiť štátnu večeru pre vedúcich predstaviteľov NATO. Pozvanie dostal aj Zelenskyj, ktorý svoju účasť či prípadnú neúčasť zatiaľ nepotvrdil.

Summit sa oficiálne začína v stredu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa počas neho pokúsi dosiahnuť súhlas lídrov so zvýšením výdavkov na obranu, ktoré by po novom mohli predstavovať päť percent HDP.

V súvislosti so summitom sa očakávajú aj protesty vrátane plánovanej blokády diaľnic environmentálnymi aktivistami z hnutia Extinction Rebellion či demonštrácie proti vojne v Pásme Gazy a nenávistným prejavom voči LGBTI+ komunite. Polícia tvrdí, že konanie protestov umožní len „v medziach zákona“. (TASR)

Odvoláva sa na najnovší utajovaný strategický dokument armády, píše agentúra Reuters.

Podľa dokumentu Kremeľ údajne prispôsobuje svoje priemyselné i riadiace štruktúry „špeciálne na plnenie požiadaviek na rozsiahly konflikt proti Severoatlantickej aliancii do konca tohto desaťročia“.

„Rusko sa preukázateľne pripravuje na konflikt s NATO, a to najmä posilňovaním jednotiek na západe Ruska na hraniciach s NATO,“ píše Der Spiegel citujúc oficiálny dokument, podľa ktorého by Rusko mohlo mať do budúceho roka v aktívnej službe približne 1,5 milióna vojakov.

Dokument uvádza, že Nemecko dokáže takejto hrozbe čeliť jedine „dôsledným rozvojom svojich vojenských a celospoločenských spôsobilostí“. Der Spiegel tvrdí, že na stratégii pracovali zástupcovia armády a experti posledných 18 mesiacov s cieľom vypracovať návod pre budúce smerovanie nemeckej armády.

Kancelár Friedrich Merz nedávno podporil ideu amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť výdavky krajín NATO na obranu na päť percent HDP. (TASR)

Informovali o tom agentúry TASS a Reuters.

Vzápätí šéf Kremľa na ekonomickom fóre v Petrohrade povedal, že považuje Rusov a Ukrajincov za jeden národ, a tým pádom Ukrajinu za vlastnú. Súčasne tvrdil, že Moskva nikdy nespochybňovala právo Ukrajiny na nezávislosť, ale znovu hovoril o jej neutralite. Ukrajina sa bráni už štvrtým rokom celoplošnej ruskej invázii.

"Neusilujeme o kapituláciu Ukrajiny. Trváme na uznaní reality, ktorá sa vyvinula na zemi, "povedal Putin podľa TASS. Rusko sa po invázii do susednej krajiny zmocnilo asi pätiny ukrajinského územia a v posledných mesiacoch zotrvalo postupuje vo svojom ťažení najmä na východe krajiny. Už v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

Putin dnes zároveň na ekonomickom fóre tvrdil, že Rusko nikdy nespochybňovalo právo Ukrajiny na nezávislosť a suverenitu. "Zároveň dôvody, na základe ktorých sa Ukrajina stala nezávislou a suverénnou, boli stanovené v deklarácii nezávislosti Ukrajiny z roku 1991, kde je čierne od bieleho napísané, že Ukrajina je nezúčastnený, nejadrový a neutrálny štát," uviedol Putin.

Vyhlásil tiež, že považuje "ruský a ukrajinský národ za jeden národ". "V tom zmysle je celá Ukrajina - naša," povedal šéf Kremľa podľa TASS. Kyjev a jeho západní spojenci odmietajú nároky Moskvy na ukrajinské regióny ako nelegálny a Zelenskyj opakovane odmietol predstavu, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ, poznamenala agentúra Reuters. (ČTK)

Vyzval vládu a zákonodarcov, aby to „za žiadnych okolností“ nedovolili.

Niektorí ekonómovia varovali pred rastúcim tlakom na ruskú ekonomiku a pred pravdepodobnosťou, že bude stagnovať v dôsledku nedostatku investícií do iných sektorov ako je armáda.

Prezident na fóre vyzval v piatok zákonodarcov, aby okamžite prijali opatrenia, ktoré zabránia stagnácii alebo poklesu ruskej ekonomiky.

„Niektorí špecialisti a experti poukazujú na riziká stagnácie a dokonca recesie. To sa za žiadnych okolností nesmie pripustiť,“ povedal Putin účastníkom fóra. Zdôraznil pritom potrebu prechodu ekonomiky na vyvážený rast.

Putin definoval vyvážený rast ako „miernu infláciu, nízku nezamestnanosť a pokračujúcu pozitívnu ekonomickú dynamiku“.

Prezident pripomenul, že ruská ekonomika v predchádzajúcich rokoch rástla napriek „náročnému vonkajšiemu prostrediu“. Poznamenal však, že sektory ropy a zemného plynu už nemajú „definujúci“ príspevok k hospodárskemu rastu.

Putin v prejave označil predstavu ruskej ekonomiky založenej na komoditách za „zastaranú“. Poukázal pritom na výrobné odvetvia, ktoré zaznamenávajú stabilný rast, čo krajine umožňuje znížiť svoju závislosť od vývozu ropy a plynu.

Podľa neho v súčasnosti možno pozorovať rast takmer vo všetkých kľúčových sektoroch vrátane obrany, poľnohospodárstva, služieb, stavebníctva, IT a financií. Pripustil, že obrana hrá dôležitú úlohu, ale trval na tom, že to nie je jediná vec, ktorá poháňa rast hospodárstva.

Zároveň privítal ekonomický výhľad Ruska a uviedol, že sa podarilo obmedziť infláciu, ktorá už klesla z dvojciferných hodnôt na 9,6 % a zmierniť závislosť od vývozu energie.

Jeho prejav na fóre kontrastoval s pochmúrnymi vyhláseniami niektorých členov vlády, ktorí na tej istej konferencii varovali, že Rusko môže čeliť recesii. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vo štvrtok (19. 6.) povedal, že krajina je „na pokraji recesie“. (TASR)