Ruská vláda a centrálna banka sa rozchádzajú v názoroch, ako podporiť ekonomiku

Informovali o tom agentúry TASS a Reuters.

Vzápätí šéf Kremľa na ekonomickom fóre v Petrohrade povedal, že považuje Rusov a Ukrajincov za jeden národ, a tým pádom Ukrajinu za vlastnú. Súčasne tvrdil, že Moskva nikdy nespochybňovala právo Ukrajiny na nezávislosť, ale znovu hovoril o jej neutralite. Ukrajina sa bráni už štvrtým rokom celoplošnej ruskej invázii.

"Neusilujeme o kapituláciu Ukrajiny. Trváme na uznaní reality, ktorá sa vyvinula na zemi, "povedal Putin podľa TASS. Rusko sa po invázii do susednej krajiny zmocnilo asi pätiny ukrajinského územia a v posledných mesiacoch zotrvalo postupuje vo svojom ťažení najmä na východe krajiny. Už v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

Putin dnes zároveň na ekonomickom fóre tvrdil, že Rusko nikdy nespochybňovalo právo Ukrajiny na nezávislosť a suverenitu. "Zároveň dôvody, na základe ktorých sa Ukrajina stala nezávislou a suverénnou, boli stanovené v deklarácii nezávislosti Ukrajiny z roku 1991, kde je čierne od bieleho napísané, že Ukrajina je nezúčastnený, nejadrový a neutrálny štát," uviedol Putin.

Vyhlásil tiež, že považuje "ruský a ukrajinský národ za jeden národ". "V tom zmysle je celá Ukrajina - naša," povedal šéf Kremľa podľa TASS. Kyjev a jeho západní spojenci odmietajú nároky Moskvy na ukrajinské regióny ako nelegálny a Zelenskyj opakovane odmietol predstavu, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ, poznamenala agentúra Reuters. (ČTK)

Vyzval vládu a zákonodarcov, aby to „za žiadnych okolností“ nedovolili.

Niektorí ekonómovia varovali pred rastúcim tlakom na ruskú ekonomiku a pred pravdepodobnosťou, že bude stagnovať v dôsledku nedostatku investícií do iných sektorov ako je armáda.

Prezident na fóre vyzval v piatok zákonodarcov, aby okamžite prijali opatrenia, ktoré zabránia stagnácii alebo poklesu ruskej ekonomiky.

„Niektorí špecialisti a experti poukazujú na riziká stagnácie a dokonca recesie. To sa za žiadnych okolností nesmie pripustiť,“ povedal Putin účastníkom fóra. Zdôraznil pritom potrebu prechodu ekonomiky na vyvážený rast.

Putin definoval vyvážený rast ako „miernu infláciu, nízku nezamestnanosť a pokračujúcu pozitívnu ekonomickú dynamiku“.

Prezident pripomenul, že ruská ekonomika v predchádzajúcich rokoch rástla napriek „náročnému vonkajšiemu prostrediu“. Poznamenal však, že sektory ropy a zemného plynu už nemajú „definujúci“ príspevok k hospodárskemu rastu.

Putin v prejave označil predstavu ruskej ekonomiky založenej na komoditách za „zastaranú“. Poukázal pritom na výrobné odvetvia, ktoré zaznamenávajú stabilný rast, čo krajine umožňuje znížiť svoju závislosť od vývozu ropy a plynu.

Podľa neho v súčasnosti možno pozorovať rast takmer vo všetkých kľúčových sektoroch vrátane obrany, poľnohospodárstva, služieb, stavebníctva, IT a financií. Pripustil, že obrana hrá dôležitú úlohu, ale trval na tom, že to nie je jediná vec, ktorá poháňa rast hospodárstva.

Zároveň privítal ekonomický výhľad Ruska a uviedol, že sa podarilo obmedziť infláciu, ktorá už klesla z dvojciferných hodnôt na 9,6 % a zmierniť závislosť od vývozu energie.

Jeho prejav na fóre kontrastoval s pochmúrnymi vyhláseniami niektorých členov vlády, ktorí na tej istej konferencii varovali, že Rusko môže čeliť recesii. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vo štvrtok (19. 6.) povedal, že krajina je „na pokraji recesie“. (TASR)

Do konca tohto roka tak chce spraviť zhruba šesťnásobne. Údaje zverejnila ukrajinská vláda.

Ukrajina plánuje doviezť tento rok minimálne 4,6 miliardy kubických metrov (m3), povedal na pôde parlamentu ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Ukrajina zatiaľ podpísala kontrakty na dovoz 2,9 miliardy m3 suroviny.

Na základe údajov z roku 2023 spotrebováva Ukrajina ročne približne 19 miliárd m3 plynu. V roku 2022 doviezla krajina 1,2 miliardy m3 suroviny, vlani však iba 0,7 miliardy m3. Tento rok sa dopyt výrazne zvýšil.

Čiastočne pre ruské útoky a čiastočne v dôsledku toho, že potom, ako začiatkom roka prestala platiť dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, musí Ukrajina zabezpečovať technický plyn pre svoj systém plynovodov, aby v ňom udržala tlak. Podľa štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz ruské útoky na energetické zariadenia, najmä vo februári, ovplyvnili približne 50 % ukrajinskej produkčnej kapacity.

Dodávky plynu si Kyjev zabezpečuje prostredníctvom susedných štátov - Slovenska, Poľska a Maďarska. Časť plynu dostáva z Nórska a ďalší objem suroviny očakáva z USA, a to prostredníctvom LNG terminálov v Grécku.

Zdroje z energetického priemyslu však predpokladajú, že časť plynu dodávaného na Ukrajinu je ruského pôvodu. Surovina je najskôr dodaná prostredníctvom plynovodu TurkStream cez Čierne more do Turecka a následne cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko putuje na Ukrajinu. (TASR)

„Skupina ruských vojakov sa vrátila z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Výmenou bola odovzdaná skupina ukrajinských vojnových zajatcov,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Rusko zverejnilo na platforme Telegram video svojich vojakov v uniformách a ruskými vlajkami okolo pliec či v rukách, ktorí pokrikovali: „Rusko, Rusko“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že väčšina z prepustených vojakov bola v ruskom zajatí viac ako dva roky. Na sociálnych sieťach zverejnil zábery, na ktorých sa ukrajinskí vojaci s oholenými hlavami a ukrajinskými vlajkami zvítavajú so svojimi blízkymi.

„Pracujeme na tom, aby sme zabezpečili pokračovanie výmen, kým neprivedieme všetkých späť,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X.