V Rusku propagujú dovolenky v okupovaných častiach Ukrajiny

Oznámila to ministerka pre európske záležitosti Marie Bjerreová.

Dánsko od 1. júla preberá šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ. „Žiaľ, Maďarsko (rokovania) blokuje a my sa snažíme vyvinúť čo najväčší tlak a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina pokračovala v potrebných reformách,“ povedala Bjerreová na tlačovej konferencii v Kodani.

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že vstup Ukrajiny do EÚ by zničil maďarských farmárov a poškodil ekonomiku. Kyjev pritom už začal potrebné reformy a je pripravený urýchliť rokovania, pripomína Reuters.

„Keď sa dostaneme do bodu, kedy budeme môcť otvoriť konkrétne prístupové kapitoly, budeme pripravení ich veľmi rýchlo uzavrieť,“ zdôraznila dánska ministerka. (TASR)

Absolvuje aj rozhovory s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a zúčastní sa na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Ázii. Oznámil to poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Generálny štáb Ukrajiny oznámil, že zo zajatia sa vrátili aj vojaci z námorníctva, vzdušných útočných síl, pohraničnej služby a Národnej gardy.

Každý prepustený má vážne zdravotné problémy a ochorenia. Mnohí trpia podvýživou, dystrofiou, majú vredy, problémy so zrakom.

Väčšina prepustených vojakov bola v zajatí vyše tri roky. Významná časť z nich bola zajatá počas obrany Mariupoľa.

Najnovšiu výmenu potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany a zverejnilo fotografie vojakov zahalených do ruských vlajok, ako pri príchode jasajú a mávajú.

Ukrajina a Rusko sa na istanbulských rozhovoroch z 2. júna - ich prvých priamych rokovaniach za posledné tri roky - dohodli na prepustení dovedna vyše 1000 vojnových zajatcov z každej strany, a to zranených, chorých alebo mladších ako 25 rokov.

Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Ropovod Družba je hlavnou trasou dodávok do Maďarska. Nechceme sa ho vzdať, pretože ak by sme to urobili, ropovod z Chorvátska by nemal dostatočnú kapacitu na zásobovanie Maďarska,“ povedal novinárom Szijjártó na okraj Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF).

Minister zdôraznil, že pre jeho krajinu je dôležité zachovať objem dodávok ropy.

„Túto spoluprácu si naozaj vážime, je veľmi spoľahlivá a ruské spoločnosti si vždy plnia svoje záväzky týkajúce sa dodávok, takže nie je dôvod ju zastaviť,“ uzavrel Szijjártó. (TASR)

Je preto potrebné uvažovať o novom modeli hospodárskeho rastu, uviedla guvernérka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová.

„Dva roky sme rástli pomerne vysokým tempom vďaka tomu, že sa využili voľné zdroje vrátane naakumulovaných prostriedkov vo Fonde národného bohatstva a kapitálových rezerv bánk,“ povedala Nabiullinová na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade (SPIEF).

„Musíme si uvedomiť, že mnohé z týchto zdrojov sú naozaj vyčerpané, musíme uvažovať o nejakom novom modeli rastu,“ zdôraznila šéfka ruskej centrálnej banky.

Minister hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov poznamenal, že model hospodárskeho rastu by sa mal zmeniť „bez revolúcií“.

„Keď hovoríme o zmene modelu, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o zmene dlhodobých trendov. Z tohto hľadiska je potrebné zaoberať sa otázkami súvisiacimi s potenciálom rastu,“ povedal na petrohradskom fóre.

Do diskusie sa zapojil aj minister financií Anton Siluanov, ktorý označil súčasný ekonomický model za funkčný.

„Žijeme v takom komplikovanom svete, rast Ruska presahuje štri percentá, sme obklopení sankciami, zatiaľ čo vy hovoríte o zmene modelu. Mali by sme sa zamerať na technologickú suverenitu. Tento model funguje,“ poznamenal minister. (TASR)

Pridalo sa k svojim pobaltským spojencom Estónsku, Lotyšsku a Litve.

Fínsky prezident Alexander Stubb na obhajobu rozhodnutia začiatkom tohto týždňa uviedol, že bezpečnostná realita pozdĺž 1 300 kilometrov dlhej fínskej hranice s Ruskom sa od rozsiahlej invázie na Ukrajinu dramaticky zmenila.

„Realita je v konečnom dôsledku taká, že máme za susednú krajinu agresívny, imperialistický štát s názvom Rusko, ktorý sám nie je členom Ottawského dohovoru a ktorý sám bezohľadne používa nášľapné míny,“ povedal Stubb. (Kyiv Independent)

„Putin nemá zdroje, aké mal predtým. Najmä 'potravu pre delá', ktoré sa neustále dodávalo na front,“ vyhlásil a niekdajší šéf Zahraničnej spravodajskej služby Ukrajiny, generál Mykola Malomuž.

Malomuž a ďalej doplnil: „Pamätáme si, ako v Rusku ponúkali platby až milión rubľov za podpísanie zmluvy s ruskou armádou. Pokiaľ však išlo o vykonávanie teroristických akcií na fronte, vojakov skrátka hodili do 'mlynčekov na mäso'. A robia tak naďalej.“

Malomuž tvrdí, že pri takýchto útokoch zomiera oveľa viac ľudí. „Teraz táto vlna náboru utíchla. Momentálne Rusi vidia, že z frontu sa vracajú len rakvy. Navyše, finančné prostriedky sa míňajú a Rusi začali z týchto peňazí platiť čoraz menej,“ vysvetlil.

Podľa generála bola celá ruská profesionálna armáda zničená na začiatku totálnej invázie na Ukrajinu.

„Na začiatku vojny proti Ukrajine mala ruská armáda viac ako 750-tisíc vojakov. Teraz ich má viac ako 1 115 000. Ukrajinské obranné sily zneškodnili viac ako milión okupantov. To znamená, že v skutočnosti bola zničená celá profesionálna ruská armáda, zostalo len 10 percent špeciálnych jednotiek ruskej armády, ktoré sú schopné efektívne viesť vojnu. Ich zdroje sa vyčerpávajú,“ dodal. (SITA)