Ukrajine dodali nové samovražedné drony

Obeťou je 31-ročný Dmytro Isajenko, ktorý študoval na Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia na pedagogickej univerzite Mychajla Drahomanova. S odvolaním sa na vzdelávaciu inštitúciu to napísali ukrajinské médiá, ktoré upozornili, že rodičia študenta v utorok celý deň čakali pri troskách vybombardovaného domu v Solomjanskej štvrti v nádeji, že záchranári syna nájdu živého.

"Jeho osud sledovala celá krajina. Je to ten, ktorého rodičia stáli pri troskách zničeného domu a čakali na svojho syna, modlili sa, neodchádzali... Všetci sme sa modlili s nimi. Ich fotografie obleteli celý svet a stali sa symbolom bolesti a nádeje... Ale zázrak sa nekonal," napísala univerzita v príspevku na facebooku.

Ukrajinské spravodajské weby potom v utorok neskoro večer informovali, že záchranári našli v troskách bytového domu jeho telo. Rodičia ho identifikovali, napísal server Ukrajinska pravda, ktorý pripomenul, že v utorok večer sa rozšírila informácia, že mladý Ukrajinec útok prežil a je v nemocnici. Ukázala sa ako nepravdivá a jej autorka sa za chybu verejne ospravedlnila.

"Mladý, bystrý, láskavý. Dmytro bol dobrý priateľ, dobrý syn, inšpiratívny človek. Žil, študoval, veril v život - kým mu ho vojna nevzala," napísala univerzita, ktorá vyjadrila sústrasť rodine zabitého a dodala: "Nikdy neodpustíme. Nikdy nezabudneme." Dmytro Isajenko podľa nej študoval odbor telesná kultúra a šport. (ČTK)

Ukrajinský predstaviteľ označil zasadnutie za príležitosť na udržanie podpory pre Kyjev a podporu prímeria vo viac ako tri roky trvajúcej vojne s Ruskom.

Diplomati a predstavitelia NATO tvrdia, že ukrajinský prezident je pozvaný na slávnostnú večeru pre lídrov, ktorú 24. júna večer usporiada holandský kráľ Viliam Alexander a na ktorej by sa mal zúčastniť aj americký prezident Donald Trump.

Zelenskyj sa pravdepodobne zúčastní aj na fóre o obrannom priemysle, ktoré sa koná popri summite.

Zelenskyj chce, aby NATO ponúklo Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade prímeria alebo mierovej dohody s Ruskom, čo Moskva označila za „neprijateľné“.

Očakáva sa, že členské štáty Severoatlantickej aliancie sa pod tlakom Trumpa na stretnutí dohodnú na výraznom zvýšení výdavkov na obranu. (TASR)

Na prudký nárast sťažností užívateľov na výpadky mobilného internetu v druhom najväčšom ruskom meste v deň začatia fóra upozornil server The Moscow Times. Ľudia sa sťažujú, že im nefungujú aplikácie na objednanie taxi služieb. Podľa skorších správ ruských médií regionálne úrady pravidelne vypínajú mobilný internet v prípade hrozby dronového náletu z Ukrajiny, ktorá sa už štvrtým rokom bráni ruskej invázii.

Hodina vypnutia internetu v Petrohrade pripraví regionálnu ekonomiku o 78 miliónov rubľov (asi 860-tisíc eur), napísal server The Moscow Times s odvolaním sa na šéfa mimovládneho spolku Spoločnosť obrany internetu Michaila Klimareva.

Putin sa má večer na petrohradskom fóre stretnúť so zástupcami medzinárodných spravodajských agentúr, uviedol podľa agentúry RIA Novosti prezidentov poradca Jurij Ušakov. Na summite čakajú ruského vodcu stretnutia s indonézskym prezidentom, juhoafrickým viceprezidentom, podpredsedom čínskej štátnej rady, synom bahrajnského kráľa či generálnym tajomníkom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Účasť na fóre tento rok potvrdilo okolo 20 000 hostí zo 140 krajín, napísala RIA Novosti s tým, že ide aj o osoby, ktoré sa podujatia zúčastnia virtuálne. Petrohrad majú navštíviť politici z päťdesiatky krajín a tiež americkí podnikatelia, dodala ruská agentúra. Fórum, ktoré potrvá do 21. júna, sa organizuje pod heslom "Spoločné hodnoty - základ rastu v mnohopolárnom svete". (ČTK)

Vo svojom príhovore na záver generálnej audiencie vo Vatikáne spomenul dejiská súčasných urputných vojen - Ukrajinu, Irán, Izrael či Pásmo Gazy. Naliehal, že ľudstvo si „nikdy nesmie zvyknúť na vojnu“ a malo by aj „odmietnuť pokušenie“ v podobe „mocných a sofistikovaných zbraní“.

Varoval, že používanie sofistikovaných zbraní všetkých druhov v modernej vojne môže bojujúce strany viesť „k barbarstvu oveľa väčšiemu ako v minulosti“.

Citoval aj svojho zosnulého predchodcu, pápeža Františka, ktorý najmä svetovým politikom často pripomínal, že „vojna je vždy porážka“. Doplnil aj citát pápeža Pia XII., ktorý viedol cirkev počas druhej svetovej vojny: „S mierom sa nič nestratí. S vojnou sa dá stratiť všetko.“

Zástupcovia Ruského fondu priamych investícií (RDIF) a Americkej obchodnej a priemyselnej komory (AmCham) diskutovali o obnovení priamych letov medzi Ruskom a USA.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade, oznámil riaditeľ RDIF Kirill Dmitrijev.

„Chcel by som poďakovať AmCham za veľmi konštruktívnu, tvorivú a korektnú prácu, ktorú vykonávajú, a to aj v mnohých technických otázkach, ktoré sú však dôležité. Diskutovali sme napríklad o potrebe obnoviť priamu leteckú dopravu medzi Ruskom a Spojenými štátmi,“ povedal Dmitrijev a dodal, že ruská strana je v neustálom kontakte s osobitným vyslancom prezidenta USA Stevom Witkoffom.

Témou rokovaní so zástupcami AmCham boli podľa šéfa ruského štátneho fondu aj konkrétne plány amerických spoločností, ktoré chcú pôsobiť na ruskom trhu.

„Prišli investori z oblasti amerického rizikového kapitálu, ktorí chcú investovať do našich technológií, rozvíjať technologické projekty,“ priblížil Dmitrijev. (TASR)

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje poslanca Jaroslava Železniaka. Návrh zákona v záverečnom čítaní podporilo 243 zákonodarcov. Doteraz ukrajinské právo neuznávalo status viacnásobného občianstva.

Návrh zákona, ktorý ešte musí podpísať prezident Volodymyr Zelenskyj, zároveň zavádza nové dôvody na stratu občianstva, ide napríklad o získanie ruského pasu alebo službu v ruských ozbrojených silách.

Ukrajinská vláda určí zoznam štátov, ktorých občania budú môcť získať ukrajinské pasy zjednodušeným spôsobom. Zohľadní také aspekty, ako je členstvo krajiny v Európskej únii alebo, či krajina uvalila sankcie voči Rusku. (SITA)

Tvrdí to Inštitút pre štúdium vojny s tým, že séria útokov v noci zo 16. na 17. júna zacielila na obytné štvrte Kyjeva. Doteraz potvrdili 24 obetí. Na zosilnenie útokov predtým, vyzývali ruskí predstavitelia aj vojnoví blogeri.

Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že ruské sily poslali na Kyjev 175 dronov, viac ako 14 riadených striel a najmenej dve balistické strely.

Misia OSN pre ľudské práva uviedla, že posledný útok na Kyjev s porovnateľnými alebo vyššími civilnými obeťami bol útok z 8. júla 2024, pri ktorom zahynulo najmenej 32 civilistov a zranilo sa 85, vrátane obetí v detskej nemocnici Okhmatdyt v Kyjeve.