Gerasimov navštívil frontovú líniu, vyjadril želanie dobyť celú Doneckú oblasť

Vo svojom príhovore na záver generálnej audiencie vo Vatikáne spomenul dejiská súčasných urputných vojen - Ukrajinu, Irán, Izrael či Pásmo Gazy. Naliehal, že ľudstvo si „nikdy nesmie zvyknúť na vojnu“ a malo by aj „odmietnuť pokušenie“ v podobe „mocných a sofistikovaných zbraní“.

Varoval, že používanie sofistikovaných zbraní všetkých druhov v modernej vojne môže bojujúce strany viesť „k barbarstvu oveľa väčšiemu ako v minulosti“.

Citoval aj svojho zosnulého predchodcu, pápeža Františka, ktorý najmä svetovým politikom často pripomínal, že „vojna je vždy porážka“. Doplnil aj citát pápeža Pia XII., ktorý viedol cirkev počas druhej svetovej vojny: „S mierom sa nič nestratí. S vojnou sa dá stratiť všetko.“

Zástupcovia Ruského fondu priamych investícií (RDIF) a Americkej obchodnej a priemyselnej komory (AmCham) diskutovali o obnovení priamych letov medzi Ruskom a USA.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade, oznámil riaditeľ RDIF Kirill Dmitrijev.

„Chcel by som poďakovať AmCham za veľmi konštruktívnu, tvorivú a korektnú prácu, ktorú vykonávajú, a to aj v mnohých technických otázkach, ktoré sú však dôležité. Diskutovali sme napríklad o potrebe obnoviť priamu leteckú dopravu medzi Ruskom a Spojenými štátmi,“ povedal Dmitrijev a dodal, že ruská strana je v neustálom kontakte s osobitným vyslancom prezidenta USA Stevom Witkoffom.

Témou rokovaní so zástupcami AmCham boli podľa šéfa ruského štátneho fondu aj konkrétne plány amerických spoločností, ktoré chcú pôsobiť na ruskom trhu.

„Prišli investori z oblasti amerického rizikového kapitálu, ktorí chcú investovať do našich technológií, rozvíjať technologické projekty,“ priblížil Dmitrijev. (TASR)

Vyvinula ich francúzska štátna zbrojovka KNDS France.

Tento dron je navrhnutý na útoky proti pechote a ľahko obrneným vozidlám. Je vybavený 550-gramovou trieštivo-trhavou hlavicou a dokáže operovať do vzdialenosti až 25 kilometrov, pričom zostáva vo vzduchu až 45 minút.

Dron MV-25 OSKAR je jednoduchý na nasadenie a nevyžaduje vzletovú dráhu ani pripravený terén. Bezpilotné lietadlo má nízku radarovú viditeľnosť a je vybavené dátovým prenosovým kanálom odolným voči elektronickému rušeniu, čo umožňuje navigáciu aj bez satelitného signálu. (SITA)

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje poslanca Jaroslava Železniaka. Návrh zákona v záverečnom čítaní podporilo 243 zákonodarcov. Doteraz ukrajinské právo neuznávalo status viacnásobného občianstva.

Návrh zákona, ktorý ešte musí podpísať prezident Volodymyr Zelenskyj, zároveň zavádza nové dôvody na stratu občianstva, ide napríklad o získanie ruského pasu alebo službu v ruských ozbrojených silách.

Ukrajinská vláda určí zoznam štátov, ktorých občania budú môcť získať ukrajinské pasy zjednodušeným spôsobom. Zohľadní také aspekty, ako je členstvo krajiny v Európskej únii alebo, či krajina uvalila sankcie voči Rusku. (SITA)

Tvrdí to Inštitút pre štúdium vojny s tým, že séria útokov v noci zo 16. na 17. júna zacielila na obytné štvrte Kyjeva. Doteraz potvrdili 24 obetí. Na zosilnenie útokov predtým, vyzývali ruskí predstavitelia aj vojnoví blogeri.

Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že ruské sily poslali na Kyjev 175 dronov, viac ako 14 riadených striel a najmenej dve balistické strely.

Misia OSN pre ľudské práva uviedla, že posledný útok na Kyjev s porovnateľnými alebo vyššími civilnými obeťami bol útok z 8. júla 2024, pri ktorom zahynulo najmenej 32 civilistov a zranilo sa 85, vrátane obetí v detskej nemocnici Okhmatdyt v Kyjeve.

Kallasová pred blížiacim sa summitom NATO, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň v Haagu, varovala, že zvýšenie výdavkov na obranu nestačí na odstrašenie Kremľa.

„Rusko dnes nemá šancu proti NATO a EÚ. Ale musíme držať spolu,“ povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ v Štrasburgu.

„Keď sa lídri NATO budúci týždeň stretnú, udržanie jednoty v Aliancii bude rovnako dôležité ako zvýšenie výdavkov na obranu,“ dodala Kallasová.

Kallasová v stredu varovala, že posilňovanie ruskej armády predstavuje hrozbu pre Európu a transatlantickú bezpečnosť.

„Rusko minulý rok minulo na obranu viac ako EÚ dokopy. Tento rok Rusko vynakladá na obranu viac prostriedkov ako na vlastné zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu politiku spolu,“ konštatovala.

Podľa jej slov ide o dlhotrvajúci plán na agresiu. „Neutrácate toľko za vojenskú silu, ak ju neplánujete použiť,“ dodala.

Európska únia plánuje výrazne zvýšiť výdavky na obranu a v nasledujúcich rokoch zaistiť 800 miliárd eur vrátane 150 miliárd vo forme pôžičiek na zbrojné projekty a výnimiek z pravidiel bloku o zadlžovaní pre investície do obrany.

Brusel v utorok predstavil návrhy, ktorých cieľom je znížiť byrokraciu a umožniť európskemu obrannému priemyslu posilniť výrobu. „Hlasy v tejto komore len zdôrazňujú, koľko rôznych názorov existuje v Európe. Ale to, čo nás spája, a čo nás musí aj naďalej spájať, je cieľ zachovať bezpečnosť našich občanov,“ uzavrela Kallasová. (TASR)

Záchranári vyslobodili z trosiek deväťpodlažnej budovy telo muža a potom telo ženy, oznámil Tymur Tkačenko.

O rovnakom počte 23 obetí informovala tiež Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS), podľa ktorej ďalších 134 ľudí utrpelo zranenia.

Hovorkyňa záchranárov podľa serveru Ukrajinska pravda pripustila, že sa nevie, koľko ľudí ešte môže byť pod sutinami. Pátranie pokračuje. Agentúra Reuters úder označila za doteraz najtragickejší ruský útok na Kyjev v tomto roku.

Úrady v ukrajinskom hlavnom meste vyhlásili na dnes smútok na uctenie pamiatky obetí.

Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zneškodnila 30 z 58 dronov, ktoré Rusko vyslalo proti Ukrajine, uviedlo ukrajinské letectvo. Ruské nálety sa podľa neho sústreďovali na Doneckú, Dnepropetrovskú a Záporožskú oblasť na východe a juhovýchode Ukrajiny.

Ruské jednotky počas noci na dnes zničili 48 ukrajinských dronov nad ôsmimi ruskými regiónmi, vrátane Moskovskej oblasti, informovalo ruské ministerstvo obrany bez ďalších podrobností. (SME, ČTK)

Odvoláva sa na diplomatické zdroje z EÚ.  Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová navrhuje znížiť strop na ceny ruskej ropy zo 60 amerických dolárov (51,87 eura) na 45 dolárov za barel, bez súhlasu Washingtonu však Brusel nedokáže tieto plány v plnej miere realizovať, uviedol Politico.

Leyenová ďalej navrhla aj zákaz transakcií spojených s plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2. To znamená, že žiadny prevádzkovateľ z EÚ sa nebude môcť priamo či nepriamo zapojiť do obchodov týkajúcich sa plynovodov.

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok vyjadril skepticky voči sprísneniu sankcií, ktoré si želajú spojenci v západnej Európe.

„Sankcie nás stoja veľa peňazí,“ povedal Trump na okraj samitu skupiny G7 v kanadskom letovisku Kananaskis, pričom vyjadril nádej, že sa podarí nájsť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine. (TASR)