Austrália a EÚ začnú rokovať o užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany

Kallasová pred blížiacim sa summitom NATO, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň v Haagu, varovala, že zvýšenie výdavkov na obranu nestačí na odstrašenie Kremľa.

„Rusko dnes nemá šancu proti NATO a EÚ. Ale musíme držať spolu,“ povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ v Štrasburgu.

„Keď sa lídri NATO budúci týždeň stretnú, udržanie jednoty v Aliancii bude rovnako dôležité ako zvýšenie výdavkov na obranu,“ dodala Kallasová.

Kallasová v stredu varovala, že posilňovanie ruskej armády predstavuje hrozbu pre Európu a transatlantickú bezpečnosť.

„Rusko minulý rok minulo na obranu viac ako EÚ dokopy. Tento rok Rusko vynakladá na obranu viac prostriedkov ako na vlastné zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu politiku spolu,“ konštatovala.

Podľa jej slov ide o dlhotrvajúci plán na agresiu. „Neutrácate toľko za vojenskú silu, ak ju neplánujete použiť,“ dodala.

Európska únia plánuje výrazne zvýšiť výdavky na obranu a v nasledujúcich rokoch zaistiť 800 miliárd eur vrátane 150 miliárd vo forme pôžičiek na zbrojné projekty a výnimiek z pravidiel bloku o zadlžovaní pre investície do obrany.

Brusel v utorok predstavil návrhy, ktorých cieľom je znížiť byrokraciu a umožniť európskemu obrannému priemyslu posilniť výrobu. „Hlasy v tejto komore len zdôrazňujú, koľko rôznych názorov existuje v Európe. Ale to, čo nás spája, a čo nás musí aj naďalej spájať, je cieľ zachovať bezpečnosť našich občanov,“ uzavrela Kallasová. (TASR)

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

"Želám vám ďalšie bojové úspechy a úplné oslobodenie doneckej krajiny," citovala ruská štátna agentúra TASS Gerasimova po tom, čo na frontovom úseku pri Pokrovsku vyznamenal príslušníkov ruského vojskového zoskupenia Stred.

Obsadenie priemyselnej Doneckej oblasti patrí k hlavným cieľom ruského vojnového úsilia. Rusko v roku 2022 nelegálne anektovalo Doneckú oblasť spolu s ďalšími ukrajinskými regiónmi - Chersonskou, Záporožskou a Luhanskou oblasťou. Ani v jednom prípade však tieto územia úplne nekontrolujú.

Záchranári vyslobodili z trosiek deväťpodlažnej budovy telo muža a potom telo ženy, oznámil Tymur Tkačenko.

O rovnakom počte 23 obetí informovala tiež Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS), podľa ktorej ďalších 134 ľudí utrpelo zranenia.

Hovorkyňa záchranárov podľa serveru Ukrajinska pravda pripustila, že sa nevie, koľko ľudí ešte môže byť pod sutinami. Pátranie pokračuje. Agentúra Reuters úder označila za doteraz najtragickejší ruský útok na Kyjev v tomto roku.

Úrady v ukrajinskom hlavnom meste vyhlásili na dnes smútok na uctenie pamiatky obetí.

Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zneškodnila 30 z 58 dronov, ktoré Rusko vyslalo proti Ukrajine, uviedlo ukrajinské letectvo. Ruské nálety sa podľa neho sústreďovali na Doneckú, Dnepropetrovskú a Záporožskú oblasť na východe a juhovýchode Ukrajiny.

Ruské jednotky počas noci na dnes zničili 48 ukrajinských dronov nad ôsmimi ruskými regiónmi, vrátane Moskovskej oblasti, informovalo ruské ministerstvo obrany bez ďalších podrobností. (SME, ČTK)

Odvoláva sa na diplomatické zdroje z EÚ. Informuje o tom agentúra TASS.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhuje znížiť strop na ceny ruskej ropy zo 60 amerických dolárov (51,87 eura) na 45 USD za barel (159 litrov), bez súhlasu Washingtonu však Brusel nedokáže tieto plány v plnej miere realizovať, uviedol Politico.

Leyenová ďalej navrhla aj zákaz transakcií spojených s plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2. To znamená, že žiadny prevádzkovateľ z EÚ sa nebude môcť priamo či nepriamo zapojiť do obchodov týkajúcich sa plynovodov.

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok (16. 6.) vyjadril skepticky voči sprísneniu sankcií, ktoré si želajú spojenci v západnej Európe.

„Sankcie nás stoja veľa peňazí,“ povedal Trump na okraj samitu skupiny G7 v kanadskom letovisku Kananaskis, pričom vyjadril nádej, že sa podarí nájsť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine. (TASR)

Ide o najnovší objekt, ktorý vláda získala v rámci rozsiahleho zoštátnenia, informuje  agentúra AFP.

Od februára 2022, keď Moskva začala vojnu na Ukrajine, ruské súdy zmenili vlastníctvo desiatok súkromných podnikov. Kritici to označujú za snahu Kremľa posilniť kontrolu nad ekonomikou.

Prokuratúra pri zdôvodňovaní konfiškácie majetkov uvádzala mnoho právnych argumentov, napríklad obvinila firmy z korupcie či nezákonnej privatizácie po páde Sovietskeho zväzu v 90. rokoch minulého storočia, píše AFP.

Arbitrážny súd Moskovskej oblasti na pojednávaní súhlasil s prokuratúrou, podľa ktorej boli majiteľmi letiska Domodedovo cudzinci bez nároku na spravovanie majetku. Miliardárov Dmitrija Kamenščika a Valerija Kogana prokurátori obvinili z „prevedenia ziskov“ strategicky významného podniku do zahraničia, informovala tlačová agentúra Interfax.

Letisko Domodedovo je štvrtým najrušnejším letisko v Rusku: vlani cezeň prešlo viac ako 15 miliónov cestujúcich do destinácií v Rusku, tiež v Strednej Ázii a na Blízkom východe.

Rusko od roku 2022 skonfiškovalo súkromný majetok v hodnote niekoľkých miliárd dolárov vrátane firiem zo Západu, ako napríklad francúzskej spoločnosti Danone či nemeckej firmy Uniper.

Putin opakovane vyhlásil, že návrat západných firiem do Ruska je „vítaný“. Kritici však tvrdia, že zabavovanie majetku vytvorilo nepriateľské podnikateľské prostredie, ktoré znemožňuje dlhodobé investície, píše AFP. (TASR)

Krajina oznámila ďalší balík sankcií voči fyzickým a právnickým osobám v Rusku a zahraničí. Reštrikcie za obchádzanie protiruských sankcií boli uvalené okrem iných aj na dcéru prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina Tatianu Jumaševovú, jej manžela Valentina Jumaševa, ako aj na bývalú manželku Putina Ľudmila Očeretnú.

Informoval o tom spravodajský web CTV News.

Na kanadskom zozname sankcionovaných je aj dirigent Veľké divadla v Moskve Valerij Gergijev a bývalá hlavná trénerka ruského národného tímu v rytmickej gymnastike Irina Vinerová. Medzi športovkyňami, ktoré trénovala, bola aj Alina Kabajevová - podľa mnohých médií údajná Putinova životná partnerka a matka jeho dvoch mladších detí.

V zozname figuruje aj meno bývalého šéfa štátnej korporácie Rosnano a člena niekdajšej proreformnej vlády Anatolija Čubajsa. Kanada sa tak stala prvou krajinou zoskupenia G7, ktorá Čubajsa zaradila na zoznam sankcionovaných. Ukrajina tak urobila v roku 2023).

Krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu proti Ukrajine, Čubajs z Ruska odcestoval. Novinári ho vystopovali v Turecku, Taliansku, Británii aj v Pobaltí, či Izraeli, kde na Fakulte sociálnych vied Telavivskej univerzity založil Centrum pre ruské štúdie.

Sankcie Kanady sa týkajú aj viac ako 200 plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa, aby sa vyhlo sankciám a malo aj naďalej príjmy z predaja svojej ropy. (TASR)

Informovala o tom ukrajinská záchranná služba.

Počet obetí utorkového raketového a dronového útoku na Kyjev sa tak zvýšil na 21 vrátane 16 na tomto mieste zásahu. Zranených bolo 134 ľudí.

Informovali o tom agentúra AFP a britská stanica BBC.

Úrady medzičasom potvrdili, že medzi obeťami je aj 31-ročný syn manželského páru, ktorý celý deň pred domom čakal na správy o jeho osude. Fotografia týchto zúfalých rodičov či videozáznam spred domu zničeného raketou sa objavili vo viacerých médiách.

Zelenskyj označil útok na Kyjev za „jeden z najhorších“, aké zažilo počas tri roky trvajúcej vojny. Zelenskyj spresnil, že do útokov bolo v noci na utorok vyslaných 440 dronov a 32 rakiet. Aj preto apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby pred touto realitou „nezatváralo oči“.

Ruské ministerstvo obrany opäť uviedlo, že vykonalo presné útoky na „vojensko-priemyselné zariadenia v Kyjevskej oblasti,“ pričom zasiahlo vytýčené ciele.

AFP pripomenula, že Rusko napriek snahe Spojených štátov o sprostredkovanie prímeria vo vojne, ktorú rozpútalo na Ukrajine, v poslednom čase zintenzívnilo svoje útoky.

Vzdušným útokom čelila Ukrajina aj v noci na stredu: výbuchy a následné požiare hlásia napr. zo Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Poškodené boli bytové i rodinné domy, sklady a autá.

Rozhovory o prímerí sa zastavili. Moskva pred tým odmietla „bezpodmienečné“ prímerie požadované Kyjevom a jeho európskymi spojencami, zatiaľ čo Ukrajina odmietla ruské požiadavky s tým, že ide o „ultimáta“.

Agentúru Reuters o tom informovali štyri anonymné zdroje oboznámené s problematikou.

Presný program stretnutia dosiaľ nie je známy, hoci Kellogg v súkromí údajne prezentoval cestu ako krok, ktorý by mohol pomôcť mierovým rokovaniam ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine.

K možnej návšteve sa odmietlo vyjadriť americké ministerstvo zahraničia, bieloruské veľvyslanectvo vo Washingtone, Biely dom i samotný Kellogg.

Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v roku 2020 navštívil Bielorusko bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Išlo vtedy o prvú návštevu vysokopostaveného predstaviteľa Spojených štátov v Bielorusku za posledných 20 rokov.

Pompeova cesta bola súčasťou kampane cielenej na zlepšenie vzťahov s Bieloruskom v čase, kedy boli väzby medzi Minskom a Moskvou oslabené. USA pozastavili činnosť svojho veľvyslanectva v Minsku v roku 2022 po tom, ako začalo byť zrejmé, že Bielorusko bude podporovať Rusko v jeho vojne na Ukrajine. (TASR)