Rusko zaútočilo na Ukrajinu takmer 200 raketami a dronmi

Údajne tam používajú aj chemické zbrane. Uviedla to 4. brigáda Rubiž Národnej gardy Ukrajiny, informuje web Ukrajinská pravda.

Ukrajinské jednotky hlásia, že ruské sily sa pokúšajú o prielomy v malých mobilných skupinách.

„Počet nepriateľských delostreleckých útokov sa zvýšil na zhruba 200 denne, čo môže naznačovať, že Rusi plánujú rozsiahle útočné operácie. Naši obrancovia už pripravujú primeranú reakciu," uviedla brigáda Rubiž.

Osobitnú hrozbu na fronte pri Siversku predstavujú chemické zbrane. „Už tretí týždeň nepriateľ na tomto fronte používa chemické zbrane, ktoré, žiaľ, spôsobujú našim obrancom veľké škody. Táto munícia uvoľňuje jedovaté látky, ktoré sa extrémne rýchlo šíria do podzemných krytov a nízko položených oblastí," dodala brigáda. (SITA, Ukrajinská pravda)

Napriek útokom ale nedošlo k "porušeniu prevádzky" a nikto zo zamestnancov nebol zranený, uviedli zdroje agentúry Reuters.

Ukrajinskú stranu už požiadal, aby pripravila konkrétnosti k tomu, aby jeho návšteva „mala nejaký obsah“ a „nebola to len zdvorilostná návšteva“.

Dodal, že z dlhodobého hľadiska je rozvíjajúca sa Ukrajina veľkou príležitosťou pre východné Slovensko.

"Ďalších 1 200 tiel, o ktorých ruská strana tvrdí, že patria ukrajinským občanom vrátane vojenského personálu, bolo vrátených na Ukrajinu," napísalo kyjevské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. V súčasnosti prebieha ich identifikácia.

Kyjev a Moskva sa dohodli na odovzdaní až 6000 tiel na každej strane a na výmene chorých a ťažko zranených vojnových zajatcov a osôb mladších ako 25 rokov.

Rusko tvrdí, že doteraz odovzdalo Ukrajine telá takmer 5000 ukrajinských vojakov, ale oznámilo, že na oplátku dostalo len 27 ruských vojakov. Obe krajiny doteraz uskutočnili aj tri výmeny vojnových zajatcov, ale ich presný počet nezverejnili.

AFP pripomína, že dohody o odovzdaní tiel padlých vojakov a výmene zajatcov sú jedinými dohodami, ktoré vyplynuli z dvoch kôl rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule.

Ukrajinská a ruská delegácia zatiaľ nedokázali nájsť zhodu na prímerí, ktoré by mohlo viesť k ukončeniu viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Premiér chce, aby minister zahraničných vecí Juraj Blanár na stredajšom stretnutí ministrov žiadal odloženie rozhodnutia o sankčnom balíku proti Rusku, pokiaľ sa nevyrieši otázka ruského plynu.

„Chceme požiadať, aby sme teraz nerokovali o sankciách, ale najprv o tejto téme,“ hovorí Fico.

Najskôr má byť vyriešená otázka úplného zákazu dovozu ruského plynu po roku 2027 a náhrada škôd, ktorá by v takom prípade Slovensku vznikla. Fico sa pýtal, či bude mať Slovensko garancie, že bude mať dostatok plynu. „To len preto, že Ukrajina, majú trpieť naše domácnosti?“ pýtal sa.

„Na základe posledných udalostí patrí naše osobitné poďakovanie vojakom 225. samostatného útočného pluku za ofenzívne operácie v Sumskej oblasti a oslobodenie najmä Andrijivky," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Upozornil tiež na „úspešné akcie“ pri meste Pokrovsk, na ktoré sa celé mesiace zameriavali ruské útoky na východnom fronte, a „silné výsledky“ neďaleko Kupianska na severovýchode Ukrajiny.

Rusko v uplynulom čase zintenzívnilo svoju ofenzívu pozdĺž frontovej línie, najmä v severovýchodnej Sumskej oblasti, kde sa snaží vytvoriť „nárazníkovú zónu“ a chrániť tak svoju Kurskú oblasť, ktorej časť v minulosti obsadili ukrajinské sily, napísala AFP.

Zelenskyj vyhlásil, že postup Ruska smerom na Sumskú oblasť sa podarilo zastaviť. Podľa ukrajinského prezidenta Rusko do sumskej operácie zapojilo 53-tisíc vojakov.

Ukrajinský líder tiež poprel predošlé tvrdenia Moskvy, že jej vojaci vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti. (TASR)

 Poradca šéfa Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že telefonát trval približne 50 minút a označil ho za „zmysluplný a užitočný“.

„Vladimir Putin odsúdil izraelskú vojenskú operáciu proti Iránu a vyjadril vážne obavy z potenciálnej eskalácie konfliktu, ktorá by mala nepredvídateľné dôsledky pre celý Blízky východ,“ povedal novinárom Ušakov. Zároveň uviedol, že aj Trump označil vývoj udalostí na Blízkom východe za „veľmi znepokojivý“. Obaja lídri však potvrdili, že nevylučujú návrat k rokovaniam o iránskom jadrovom programe, skonštatoval Ušakov.

Putin podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti šéfovi Bieleho domu tiež povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou po 22. júni. Oboznámil Trumpa aj s „uplatňovaním dohôd, ktoré uzavreli ruská a ukrajinská delegácia v Istanbule 2. júna“, priblížil Kremeľ. Ukrajina a Rusko v sobotu uskutočnili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov. Trump opäť zopakoval svoj záujem o rýchle vyriešenie konfliktu na Ukrajine, uviedol poradca Kremľa.

Putin počas telefonátu zablahoželal Trumpovi k jeho sobotňajším 79. narodeninám.
(TASR)

„Chceli by sme, aby sa pomoc Ukrajine v dôsledku toho neznížila,“ povedal ukrajinský prezident.

Izrael v piatok odštartoval rozsiahle útoky na Irán, ktorých cieľom boli jadrové a vojenské zariadenia, ako aj vysokopostavení generáli a atómoví vedci. Útok na Irán vyvolal nárast cien ropy, čo podľa Zelenského prospeje Rusku.

„Útoky viedli k prudkému rastu cien ropy. To je pre nás zlé,“ konštatoval ukrajinský líder a zopakoval výzvu na zavedenie stropu na cenu ruskej ropy. Izraelské útoky na Irán by však mohli byť priaznivé aj pre Kyjev, ak povedú k zníženiu dodávok vojenského vybavenia z Teheránu do Moskvy. Rusko sa totiž vo veľkom rozsahu spolieha na útočné drony iránskej výroby. (SITA)