Pobaltské štáty spojili sily pri plánoch hromadnej evakuácie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko cez noc vypustilo viac ako 300 útočných dronov – vrátane niektorých s kazetovou muníciou – a 37 rakiet. „Túto jeseň Rusi každý deň útočia na našu energetickú infraštruktúru.“

Najväčší súkromný dodávateľ energie v krajine DTEK oznámil po štvrtkových útokoch núdzové výpadky prúdu v ôsmich regiónoch.

Správy v médiách naznačovali, že pri nedávnych ruských útokoch bolo odstavených približne 60 percent ukrajinskej produkcie plynu a útoky na elektrárne vyradili dodávku elektriny pre státisíce ľudí.

Štátna energetická spoločnosť Naftohaz v stredu oznámila, že jedna z jej tepelných elektrární bola poškodená pri ruskom útoku na Charkovskú, Sumskú a Černihivskú oblasť na severovýchode krajiny.

Kyrylo Budanov spomenul predovšetkým Severnú Kóreu a zdôraznil, že niektoré štáty nekonajú v dobrej viere a porušujú medzinárodné sankcie tým, že umožňujú, aby Rusko dostávalo zbrane, muníciu a kritické komponenty. Zároveň nebránia svojim občanom vstúpiť do radov ruskej armády.

„Niektoré krajiny sa správajú nečestne, v rozpore so sankciami, poskytujú Rusku vojenskú pomoc a prístup k základniam surovín. Navyše umožňujú svojim občanom pripojiť sa k ruským jednotkám,“ povedal Budanov.

Šéf ukrajinskej spravodajskej služby poďakoval medzinárodným partnerom za ich pokračujúcu podporu Ukrajiny a varoval EÚ a NATO pred zintenzívnením hybridnej vojny, ktorú vedie Rusko. (SITA)

Ministerstvo obrany SR v tlačovej správe informovalo o záveroch stretnutí ministrov obrany NATO a EÚ v Bruseli.

„Radi sme súčasťou európskych projektov ako Drone Wall, no tie slúžia predovšetkým na hľadanie možností financovania a technologickej spolupráce," vyhlásil rezort obrany.

Robert Kaliňák označil rokovanie ministrov za plodné. Ako priblížil, ministri obrany Veľkej Británie, Kanady, Turecka, Fínska, Chorvátska, Maďarska, Belgicka a Talianska podpísali Memorandum o budúcej spolupráci.

„Podpísali sme memorandum o podpore slovenskému obrannému priemyslu a predovšetkým nášmu vojenskému technickému skúšobnému ústavu, ktorý by mal byť centrom excelentnosti pre delostrelectvo, muníciu a mínomety, teda nepriamu paľbu, a to, v čom sme najlepší a čo nás predáva v zahraničí," povedal minister.

Súčasne podpísal aj zmluvu s chorvátskou stranou, konkrétne s agentúrou Agencja Alan, na dodávku tkanín pre nové uniformy slovenských vojakov. (SITA)

Cieľom je obnoviť jej napojenie na elektrickú sieť

„Naďalej rokujem s Ruskom aj Ukrajinou, aby sa tieto práce mohli začať v priebehu niekoľkých dní,“ uviedol riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vo vyhlásení.

Dodal, že opravy sú potrebné na oboch stranách frontovej línie, niekoľko kilometrov od areálu elektrárne.

Záporožská elektráreň, ktorú od marca 2022 okupujú ruské sily, stratila pripojenie k rozvodnej sieti 23. septembra už desiatykrát od začiatku ruskej invázie. Aktuálny výpadok je najdlhší od vypuknutia vojny.

Hoci sú reaktory elektrárne odstavené už viac než tri roky, zariadenie stále potrebuje spoľahlivý externý zdroj energie na chladenie jadrového paliva a udržiavanie bezpečnostných systémov.

Od výpadku je elektráreň závislá od záložných naftových generátorov. Podľa MAAE je bezpečnosť zatiaľ zachovaná – všetkých šesť odstavených reaktorov je účinne chladených a úroveň radiácie zostáva v norme.

Tím MAAE priamo na mieste naďalej hlási vojenské aktivity v rôznych vzdialenostiach od areálu a opakovane vyzýva Moskvu aj Kyjev, aby v okolí elektrárne zastavili boje.

„Ani jedna strana by nezískala nič z jadrovej nehody. Som preto v neustálom kontakte s oboma stranami, aby sa čo najrýchlejšie obnovilo napojenie,“ zdôraznil Grossi.

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je od začiatku ruskej invázie opakovane terčom útokov a sabotáží. Zodpovednosť za incidenty si pritom vzájomne pripisujú obe strany konfliktu. (TASR)

Gubernátor Viačeslav Čaus na Telegrame upresnil, že došlo k zásahu dvoch obytných budov a ďalšej civilnej infraštruktúry pri útoku na mesto Nižin.

V príspevku na Facebooku starosta mesta Olexandr Kodola vyzval obyvateľov, aby si urobili zásoby vody a nabili mobilné telefóny a prenosné nabíjačky pred útokmi na kritickú infraštruktúru.

Dokument podpísali Boris Pistorius a Denys Šmyhaľna okraji ministerskej schôdzky členských štátov NATO v Bruseli.

Dohoda by mala posilniť obranné a odstrašujúce schopnosti Ukrajiny a zároveň umožniť Nemecku využívať jej inovačný potenciál. Podľa nemeckého ministra by mala tiež prehĺbiť spoluprácu oboch krajín v oblasti výskumu a technologického rozvoja. Uviedol to počas podpisu dokumentu v sídle NATO v Bruseli.

Nemecký minister vyjadril nádej, že spolupráca prinesie nemeckému obrannému priemyslu pozitívny impulz v oblasti inovácií, schopností a rýchlosti.

Ako konkrétne projekty uviedol spoločné aktivity v oblasti protivzdušnej obrany, zjednodušenie pracovných a študijných pobytov či ďalšiu spoluprácu v oblasti výcviku ozbrojených síl. Dodal, že existujú aj plány na rozšírenie výmeny informácií.

Uviedla to litovská premiérka Inga Ruginiené.

Informuje o tom agentúra AFP.

Táto suma bude zahrnutá do štátneho rozpočtu na rok 2026, povedala Ruginieneová pri prezentácii plánu výdavkov, ktorý bude predložený parlamentu.

Zvýšením výdavkov táto pobaltská krajina reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na východnom krídle NATO po invázii ruských síl na Ukrajinu v roku 2022.

Na tento rok vyčlenila Litva na obranu 4,05 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 3,34 miliardy eur.

„Napredujeme rovnakým tempom ako naši susedia a strategickí partneri, pretože každý chápe, že náš región musí obrane venovať veľkú pozornosť,“ konštatovala premiérka.

Zdôraznila, že sa to netýka len vojenských výdavkov, ale aj investícií do infraštruktúry vrátane ciest do výcvikových priestorov armády.

Susedné Estónsko plánuje splniť päťpercentný výdavkový cieľ na budúci rok. Lotyšsko podľa návrhu rozpočtu vyčlenilo na rok 2026 na obranu 4,9 percenta HDP.

Poľsko, najväčšia krajina na východnom krídle NATO, na budúci rok tiež zvýši svoje výdavky na obranu na 4,8 percenta HDP.

V júni sa 32-členná aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP v priebehu nasledujúceho desaťročia. Dosiahol sa však kompromis, podľa ktorého sa tam môžu započítať aj výdavky súvisiace s bezpečnosťou, ako je budovanie kritickej infraštruktúry.

Z najnovších odhadov Aliancie vyplýva, že predchádzajúcu dvojpercentnú výdavkovú hranicu nesplnila v roku 2024 viac ako štvrtina členských krajín NATO. (TASR)