Bývalá eurokomisárka Johanssonová má byť osobitnou vyslankyňou pre Ukrajincov v EÚ

„Ďalšie zachytenie ruského lietadla nad Baltským morom, tentoraz dvoma britskými stíhačkami,“ uviedlo poľské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X.

Podľa rezortu ruský IL-20 vnikol približne dva kilometre do poľského vzdušného priestoru. Následne ho identifikovali a vytlačili späť.

„Je to ďalší prípad provokatívneho testovania pripravenosti systémov krajín NATO,“ dodalo ministerstvo.

Ruské vojenské lietadlá často pristupujú k poľskému vzdušnému priestoru, kde ich pravidelne zachytávajú lietadlá Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Poľsko, člen Európskej únie a NATO, je jedným z najbližších spojencov Ukrajiny a kľúčovým logistickým uzlom pre západnú vojenskú pomoc Kyjevu. (SITA)

Ministri vnútra Litvy, Lotyšska a Estónska sa zaviazali vypracovať spoločné plány evakuácie, zefektívniť výmenu informácií a zabezpečiť, aby počas evakuácií neboli opomenuté zraniteľné skupiny obyvateľstva. Referuje o tom web Politico.

„Jasné postupy sú kľúčové, rovnako ako rýchla výmena informácií,“ uviedol v tlačovej správe litovský minister vnútra Vladislav Kondratovič. Dodal, že to umožní rýchle zavedenie opatrení a zabráni panike pred krízou a počas nej.

„Je dôležité, aby pobaltské krajiny zachovali jednotný prístup a koordinovali kroky pri vzniku hrozieb, aby sme zaistili bezpečnosť našich ľudí - najmä v prípade rozsiahlej evakuácie,“ doplnil.

Dohoda zahŕňa zdieľanie údajov o kapacite evakuácie, možných evakuačných koridoroch a stave kľúčových hraničných priechodov. Kroky pobaltských krajín predchádzajú septembrovému vojenskému cvičeniu Zapad 2025, ktoré spoločne organizujú Moskva a Minsk v Bielorusku.

Spojeneckí predstavitelia vyjadrujú rastúce znepokojenie, že cvičenie by mohlo byť predzvesťou agresie. Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v rozhovore pre Euronews varovala, že cvičenia predstavujú reálnu hrozbu, pričom poukázala na to, že cvičenia Zapad 2021 predchádzali plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu.

Lotyšský parlament zároveň vo štvrtok schválil zákon, ktorý zabraňuje štátnym predstaviteľom cestovať do Ruska a Bieloruska. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť.

Zákaz sa týka poslancov lotyšského parlamentu a širokej škály štátnych predstaviteľov, vrátane tých, ktorí pracujú so štátnymi tajomstvami či kritickou infraštruktúrou.

Ľudia zo zoznamu môžu cestovať do Ruska alebo Bieloruska len za účelom vykonávania oficiálnych povinností alebo s povolením z humanitárnych dôvodov, napríklad pre účasť na pohrebe. (SITA)

„Podľa našich spravodajských informácií Rusko začalo pripravovať strategické rezervy, čo znamená plány na bojové operácie nielen na Ukrajine. Spojenci potrebujú plnú diplomatickú mobilizáciu, aby zastavili túto vojnu,“ povedal Andrij Sybiha, šéf ukrajinskej diplomacie.

Zdôraznil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin rozumie iba sile, „preto je teraz dôležité včas uplatniť sankcie a využiť ich ako ekonomickú zbraň na vyvíjanie tlaku na Rusko“. „

Je čas reštartovať proces uznania Ruska za teroristický štát. Reakciou Moskvy na naše mierové návrhy a kolektívne mierové úsilie je eskalácia a teror,“ podotkol Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie predtým vyhlásil, že Rusko môže byť prinútené uzavrieť spravodlivý mier iba vtedy, ak spojenci Ukrajiny výrazne zvýšia sankčný tlak a pomôžu posilniť obranné schopnosti Ukrajiny. (SITA)

Od leta budú môcť Ukrajinci v Česku získať informácie potrebné na bývanie, na prácu i na návrat do vlasti v novom informačnom stredisku, potvrdil Vít Rakušan po rokovaní v Luxemburgu.

Na jeho vzniku sa dohodli česká a ukrajinská strana. Minister zdôraznil, že pôjde len o poradné miesto, ktoré nebude nijako nahrádzať činnosť českých úradov a len u nich budú môcť ľudia z Ukrajiny podávať najrôznejšie žiadosti.

Ukrajinská strana má podľa neho vytypované v centre Prahy jedno reprezentatívne miesto, kde by informačné centrum mohlo vzniknúť, do leta sa ale určite neotvorí, pretože budova vyžaduje rekonštrukciu. Česká strana vie o dvoch, troch miestach, ktoré považuje za vhodné. Sú blízko metra a dá sa tam zaparkovať, povedal minister.

"My teraz len nečakáme žiadnu revolúciu a na to tiež ukrajinskú stranu upozorňujeme. Bude to miesto, kde chceme, aby pracovali sami Ukrajinci, ktorí už na našom území sú, "vysvetlil Rakušan. (ČTK)

Tieto systémy sa čoskoro môžu stať súčasťou univerzálnej siete protivzdušnej obrany, napísal na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na oznámenie vlády.

Testy na nespresnenom polygóne zorganizovali zbrojovky, ministerstvo obchodu a priemyslu a zúčastnili sa na nich podniky zo štátnych korporácií Rostech a Rosatom.

"V testoch bola testovaná presnosť zamerania, dosah, rýchlosť reakcie systémov na pohyb vzdušných cieľov a tiež ich spoľahlivosť za rôzneho počasia," uviedla ruská vláda na webe.

Bezpilotné lietadlá či drony majú čoraz zásadnejší význam v terajšej vojne na Ukrajine, ktorú práve Rusko spustilo vo februári 2022 svojou inváziou do susednej krajiny.

Ukrajinskí obrancovia odvtedy opakovane používajú drony inovatívnym spôsobom. Úspech mala napríklad nedávna operácia ukrajinskej tajnej služby, ktorá s ich využitím dronov zaútočila na stroje ruského strategického letectva na letiskách hlboko za frontovou líniou.

Testovaných bolo podľa ruskej vlády celkovo osem protidronových systémov s rôznym výkonom - od kompaktných mobilných zariadení až po stacionárne zariadenia s vysokým výkonom. Tieto systémy majú čeliť rôznym typom dronov, od malých cez prieskumné až po úderné stroje. Po dokončení vývoja jednotlivých prvkov má začať sériová výroba laserových zbraní.

V predvečer testov usporiadal Putin druhú poradu o programe zbrojenia v rokoch 2027 až 2026, na ktorej ako jednej z kľúčových úloh stanovil vytvorenie univerzálneho systému protivzdušnej obrany schopné poradiť si s bezpilotnými lietadlami bez ohľadu na ich typ. (ČTK)

Repatriácia tiel sa uskutočnila v rámci dohôd dosiahnutých v rámci posledného kola priamych rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule. Kriminalisti a experti sa teraz pokúsia pozostatky identifikovať.

Rusko odovzdalo Ukrajine 1200 tiel ukrajinských vojakov, ale nedostalo ani jedno telo ruského vojaka, napísali neskôr ruské agentúry TASS a Interfax s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Pred dvoma dňami sa a Ukrajinu sa vrátili telá 1212 padlých vojakov. Hlavný ruský vyjednávač, poradca Putina Vladimir Medinskij neskôr odovzdanie 1212 tiel ukrajinskej strane potvrdil a oznámil, že Rusko získalo pozostatky 27 vlastných bojovníkov.

Odovzdanie padlých sa podľa neho odohralo v súlade s dohodou z Istanbulu, kde sa zástupcovia oboch krajín dohodli na výmene všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov, a tiež na odovzdaní tiel padlých.

V predchádzajúcich dňoch Kyjev aj Moskva informovali o výmene vojnových zajatcov v rámci dohody z Istanbulu. Rusko avizovalo, že pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny. Vrátiť sa má do vlasti celkovo vyše tisíc zajatcov na každej strane, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Počty oslobodených zatiaľ ani Rusko ani Ukrajina nespresnili.

Opatrenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2026 s možným odkladom do 17. júna 2026 v rámci existujúcich krátkodobých zmlúv.

Informuje o tom na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na interný dokument Komisie.

Návrh nariadenia EÚ o zákaze využívania ruských energetických zdrojov plánuje Komisia zverejniť 17. júna. Európska komisia má tiež v úmysle zaviazať európske spoločnosti, aby zverejňovali hlavné parametre zmlúv o dodávkach ruského plynu vrátane dátumov, podmienok a objemov dodávok, ako aj ich konečných príjemcov.

Aby tieto normy vstúpili do platnosti, musia ich schváliť všetky krajiny EÚ. Maďarsko a Slovensko už skôr oznámili, že tieto návrhy zablokujú, pokiaľ EK nenavrhne výnimky, ktoré by zabezpečili energetickú bezpečnosť týchto dvoch krajín. (TASR)