Zelenskyj na Globsecu: Bez ekonomického tlaku na Rusko k zvratu nedôjde

Na sieti Telegram to uviedlo ukrajinské letectvo. Zranených zatiaľ úrady neohlásili. Pri iných ruských úderoch v Charkovskej a Sumskej oblasti vo štvrtok zahynul najmenej jeden človek, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia, uvádza dnes zverejnená bilancia miestnych úradov.

Podľa ukrajinského letectva vyslalo Rusko v noci na dnes na Ukrajinu štyri strely Iskander a 55 bezpilotných prostriedkov vrátane klamlivých cieľov. "Protivzdušná obrana na severe, východe a juhu krajiny zostrelila 43 nepriateľských dronov Šahíd a ďalších typov. Paľbou ich zničila 28, ďalších 15 zmizlo z radarov či bolo odrazených elektronickým bojom, "uviedlo letectvo.

Ukrajinské letectvo však tiež tvrdí, že zaznamenalo útoky na deviatich miestach, ktorým nedokázalo zabrániť. Podrobnosti o týchto úderoch ale neuviedlo.

Dnes aktualizovaná ukrajinská bilancia štvrtkových ruských útokov uvádza, že ruské sily zaútočili na viac ako 35 obcí a osád v Chersonskej oblasti, kde zabili jedného človeka a ďalších sedem zranili. Tamojší oblastný šéf Oleksandr Prokudin na telegrame napísal, že úderu čelilo aj mesto Cherson. Ruské údery zasiahli obytné oblasti a tiež kritickú infraštruktúru, zničili štyri byty, 13 domov a tiež čerpaciu stanicu.

V Sumskej oblasti, kde ruské sily hlásia postup, zaznamenali ukrajinské úrady v 25 obciach vyše 50 útokov dronov, delostrelectva a navádzaných leteckých bômb. V Mykolajivskom zhromaždení pri útoku dronov utrpeli zranenia 88-ročná a 57-ročná žena. Hromada je administratívna jednotka zahŕňajúca napríklad mesto a priľahlé dediny. (ČTK)

Ak sa existujúce inštitucionálne rámce ukážu ako nedostatočné alebo reagujúce príliš pomaly, treba sa podľa neho uchýliť k novým formátom, ako je koalícia európskych krajín, ktoré podporujú Ukrajinu na bojisku aj pri rokovacom stole.

Koalícia si podľa Lipavského kladie za cieľ ukázať, že Európa je pripravená viesť, vyvíjať tlak na Rusko a spoločne so Spojenými štátmi vytvárať cestu k prímeriu a bezpečnej budúcnosti pre Ukrajinu. "Česká republika je hrdá na to, že je súčasťou tohto úsilia," povedal.

Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická nevyhnutnosť, poznamenal tiež Lipavský. "Je to investícia do našej kolektívnej bezpečnosti, prosperity a dôveryhodnosti. Silná a suverénna Ukrajina je nevyhnutná pre stabilnú Európu, "povedal. Reakcia Európy na ruskú agresiu na Ukrajine podľa neho bude utvárať budúcnosť európskej bezpečnosti, silu transatlantického partnerstva a stabilitu globálneho poriadku na nadchádzajúce desaťročia.

Európa musí na Rusko vyvíjať tlak, zásadným nástrojom sú sankcie, uviedol ďalej Lipavský. Spomenul tiež český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore, pre ktorý Lipavský postupne získava podporu členských krajín Európskej únie. "Bohužiaľ, stále existuje určitá neochota byť voči Kremľu rozhodnejšia," dodal.

Lipavský dnes bude v Prahe rokovať s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom, v Černínskom paláci sa spoločne stretnú so zástupcami českých firiem a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na Ukrajine. Český minister sa dnes na okraj Globsecu stretne tiež so svojím estónskym či bulharským náprotivkom, stretnúť sa má aj s predstaviteľom Vatikánu alebo francúzskym ministrom pre európske záležitosti.

Ukrajina bola témou konferencie už vo štvrtok, keď na začatí on-line prehovoril Zelenskyj. Prezident Petr Pavel zdôraznil nutnosť nenechať Ukrajinu padnúť. Krajina pokračuje v odvážnom boji za svoju slobodu, nezávislosť a bezpečnosť celej Európy, povedal. (ČTK)

V porovnaní s predchádzajúcou správou z konca mája pribudli na zoznam mŕtvych mená 1 762 ruských vojakov.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 28 200 dobrovoľníkov, 17 400 naverbovaných väzňov, takmer 12 300 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 100 dôstojníkov. (SITA, Kyiv Independent)

Orbán zdôraznil, že Kyjev sa s Maďarmi nemôže rozprávať povýšenecky.

„Ak nejaká krajina požaduje pomoc, pričom my kŕmime a vzdelávame jej deti, je nemiestne, že sa s nami rozpráva povýšenecky. Ukrajina nemôže požadovať, aby Maďarsko podporilo členstvo krajiny v EÚ, pretože by to Maďarsko zničilo. Nemajú automaticky právo vstúpiť do EÚ, majú iba právo požiadať o členstvo a my k tomu vyjadríme svoj názor. Toto sa teraz deje,“ vykreslil Orbán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre server valaszonline.hu v utorok povedal, že Orbán sa zrejme domnieva, že si dokáže veci vyriešiť sám prostredníctvom ropy a plynu. Preto podľa Zelenského vsádza na dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zlý vzťah s Ukrajinou. Vyjadril tiež presvedčenie, že maďarský premiér si síce myslí, že vsadil na dobrého koňa, avšak prehrá.

Podľa Zelenského Orbánov postoj neodráža postoj celého Maďarska. „Toto je rozdiel medzi Maďarskom a Ruskom, Putinov postoj v Rusku je totiž identický s postojom jeho spoločnosti. Viktorova politika je, žiaľ, protiukrajinská a protieurópska. Využíva to vo svojej domácej politike: chce využiť vojnu na Ukrajine vo svoj prospech pre voľby. Čo je nespravodlivé,“ dodal. (TASR)

Ukrajinské jednotky odtiaľ okupantov postupne vytláčajú, povedal Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoposolstve. 

Zelenskyj spresnil, že pri svojich tvrdeniach sa opiera o správu vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského.

„Ďakujem! Ďakujem každému vojakovi, poddôstojníkovi a dôstojníkovi za tento výsledok,“ dodal bez uvedenia ďalších podrobností. Agentúra DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle potvrdiť.

Podľa máp zostavených ukrajinskými vojenskými blogermi pokračujú ruské jednotky v postupe. V popoludňajšej situačnej správe kyjevského generálneho štábu sa spomínali delostrelecké útoky na lokality v Sumskej oblasti, avšak žiadne pozemné strety, dodáva DPA.

Na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina presunula ruská armáda k hraniciam s ukrajinskou Sumskou oblasťou značné posily a pokúsila sa tam zriadiť nárazníkovú zónu.

S postupom ruských jednotiek do hĺbky až 15 kilometrov na ukrajinské územie sa oblastná metropola Sumy dostala do dosahu ruského delostrelectva a dronov s krátkym doletom, uzatvára DPA.

Počas výkonu trestu zakázané používať telefón a internet, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Šlosberg je podpredsedom opozičnej politickej strany Jabloko a súčasne aj jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Šlosberga polícia zadržala za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Šlosberg už najmenej dvakrát dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu. Je aj na zozname tzv. zahraničných agentov, z čoho mu vyplýva rad povinností, ktorých nedodržanie sa tiež trestá - buď pokutou, alebo pri recidíve väzením.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a to v obave z represií. Z exilu potom mnohí z nich Šlosberga kritizovali za to, že vojnu na Ukrajine neodsúdil dostatočne dôrazne a že kritizoval ukrajinské protiútoky.

Šlosberg sa netají ani svojou kritikou tej časti ruských emigrantov, ktorí podľa jeho slov „fandia proti Rusku“ a vrátili by sa tam „krytí cudzími tankami.“ Tejto skupine ľudí Šlosberg svojho času veľmi vyčítal, že mali radosť z nečakanej vojenskej operácie ukrajinskej armády v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj zo strát medzi ruskými vojakmi a civilistami.

Šlosberg, ktorý je dlhoročným kritikom Kremľa, pritom odsudzuje konanie Moskvy na Ukrajine od roku 2014, keď anektovala polostrov Krym a podporila proruských seperatistov na východe Ukrajiny, doplnila AFP. (TASR)

Otvorenú inváziu na Ukrajinu Moskva odštartovala vo februári 2022.

„Som veľmi sklamaný z Ruska, ale som sklamaný aj z Ukrajiny, pretože si myslím, že dohody sa dali uzavrieť,“ povedal Trump novinárom na podujatí v Bielom dome.

Prezident USA pritom zdôraznil, že v tejto vojne každý týždeň zomiera až 6-tisíc ľudí vrátane civilistov, „ktorých zasahujú rakety“.

Johanssonová obsadí novovytvorenú pozíciu, v ktorej bude pomáhať dohliadať na dlhodobú stratégiu Európskej komisie pre ukrajinských utečencov.

Bývalá švédska ministerka Johanssonová bola eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti v rokoch 2019 až 2024. Ukrajinu viackrát navštívila, vrátane utečeneckého tábora na hranici s Rumunskom, a v septembri minulého roka jej bol udelený ukrajinský rad za zásluhy.

Európska komisia navrhla minulý týždeň ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027. Únijná exekutíva sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

V tejto súvislosti zverejnila niekoľko odporúčaní pre členské štáty a oznámila, že na podporu krajín vymenuje práve aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ. Jeho úlohou bude „zlepšiť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a zavádzať praktické podporné nástroje, vrátane rozvoja“ informačných centier pre ukrajinských utečencov, oznámil minulý týždeň eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner. (ČTK)