Rubio pri príležitosti Dňa Ruska vyjadril záujem o dosiahnutie mieru na Ukrajine

Orbán zdôraznil, že Kyjev sa s Maďarmi nemôže rozprávať povýšenecky.

„Ak nejaká krajina požaduje pomoc, pričom my kŕmime a vzdelávame jej deti, je nemiestne, že sa s nami rozpráva povýšenecky. Ukrajina nemôže požadovať, aby Maďarsko podporilo členstvo krajiny v EÚ, pretože by to Maďarsko zničilo. Nemajú automaticky právo vstúpiť do EÚ, majú iba právo požiadať o členstvo a my k tomu vyjadríme svoj názor. Toto sa teraz deje,“ vykreslil Orbán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre server valaszonline.hu v utorok povedal, že Orbán sa zrejme domnieva, že si dokáže veci vyriešiť sám prostredníctvom ropy a plynu. Preto podľa Zelenského vsádza na dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zlý vzťah s Ukrajinou. Vyjadril tiež presvedčenie, že maďarský premiér si síce myslí, že vsadil na dobrého koňa, avšak prehrá.

Podľa Zelenského Orbánov postoj neodráža postoj celého Maďarska. „Toto je rozdiel medzi Maďarskom a Ruskom, Putinov postoj v Rusku je totiž identický s postojom jeho spoločnosti. Viktorova politika je, žiaľ, protiukrajinská a protieurópska. Využíva to vo svojej domácej politike: chce využiť vojnu na Ukrajine vo svoj prospech pre voľby. Čo je nespravodlivé,“ dodal. (TASR)

Ukrajinské jednotky odtiaľ okupantov postupne vytláčajú, povedal Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoposolstve. 

Zelenskyj spresnil, že pri svojich tvrdeniach sa opiera o správu vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského.

„Ďakujem! Ďakujem každému vojakovi, poddôstojníkovi a dôstojníkovi za tento výsledok,“ dodal bez uvedenia ďalších podrobností. Agentúra DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle potvrdiť.

Podľa máp zostavených ukrajinskými vojenskými blogermi pokračujú ruské jednotky v postupe. V popoludňajšej situačnej správe kyjevského generálneho štábu sa spomínali delostrelecké útoky na lokality v Sumskej oblasti, avšak žiadne pozemné strety, dodáva DPA.

Na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina presunula ruská armáda k hraniciam s ukrajinskou Sumskou oblasťou značné posily a pokúsila sa tam zriadiť nárazníkovú zónu.

S postupom ruských jednotiek do hĺbky až 15 kilometrov na ukrajinské územie sa oblastná metropola Sumy dostala do dosahu ruského delostrelectva a dronov s krátkym doletom, uzatvára DPA.

Počas výkonu trestu zakázané používať telefón a internet, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Šlosberg je podpredsedom opozičnej politickej strany Jabloko a súčasne aj jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Šlosberga polícia zadržala za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Šlosberg už najmenej dvakrát dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu. Je aj na zozname tzv. zahraničných agentov, z čoho mu vyplýva rad povinností, ktorých nedodržanie sa tiež trestá - buď pokutou, alebo pri recidíve väzením.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, a to v obave z represií. Z exilu potom mnohí z nich Šlosberga kritizovali za to, že vojnu na Ukrajine neodsúdil dostatočne dôrazne a že kritizoval ukrajinské protiútoky.

Šlosberg sa netají ani svojou kritikou tej časti ruských emigrantov, ktorí podľa jeho slov „fandia proti Rusku“ a vrátili by sa tam „krytí cudzími tankami.“ Tejto skupine ľudí Šlosberg svojho času veľmi vyčítal, že mali radosť z nečakanej vojenskej operácie ukrajinskej armády v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj zo strát medzi ruskými vojakmi a civilistami.

Šlosberg, ktorý je dlhoročným kritikom Kremľa, pritom odsudzuje konanie Moskvy na Ukrajine od roku 2014, keď anektovala polostrov Krym a podporila proruských seperatistov na východe Ukrajiny, doplnila AFP. (TASR)

Otvorenú inváziu na Ukrajinu Moskva odštartovala vo februári 2022.

„Som veľmi sklamaný z Ruska, ale som sklamaný aj z Ukrajiny, pretože si myslím, že dohody sa dali uzavrieť,“ povedal Trump novinárom na podujatí v Bielom dome.

Prezident USA pritom zdôraznil, že v tejto vojne každý týždeň zomiera až 6-tisíc ľudí vrátane civilistov, „ktorých zasahujú rakety“.

Johanssonová obsadí novovytvorenú pozíciu, v ktorej bude pomáhať dohliadať na dlhodobú stratégiu Európskej komisie pre ukrajinských utečencov.

Bývalá švédska ministerka Johanssonová bola eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti v rokoch 2019 až 2024. Ukrajinu viackrát navštívila, vrátane utečeneckého tábora na hranici s Rumunskom, a v septembri minulého roka jej bol udelený ukrajinský rad za zásluhy.

Európska komisia navrhla minulý týždeň ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027. Únijná exekutíva sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

V tejto súvislosti zverejnila niekoľko odporúčaní pre členské štáty a oznámila, že na podporu krajín vymenuje práve aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ. Jeho úlohou bude „zlepšiť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a zavádzať praktické podporné nástroje, vrátane rozvoja“ informačných centier pre ukrajinských utečencov, oznámil minulý týždeň eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner. (ČTK)

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó to povedal po telefonáte s Jurajom Blanárom.

"Zhodli sme sa, že nemôžeme akceptovať také hrubé porušenie našej suverenity," vyhlásil. Napísal Szijjártó po telefonáte s Blanárom a tvrdil, že za plán presadzovaný šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou a Zelenským by maďarské domácnosti museli draho zaplatiť, pretože účty za energie by sa im až strojnásobili. "V pondelok sa v Luxemburgu odohrá veľká bitka," sľúbil maďarský minister.

Pondelková rada ministrov EÚ zodpovedných za energetiku má na programe ako prvý bod výmenu názorov na plán REPowerEU, ktorý má znížiť závislosť "dvadsaťsedmičky" od Ruska.

Blanár vyhlásil, že prijatie plánu komisie, ktorý má ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív, by malo katastrofálne dôsledky nielen pre Slovensko, ale aj pre konkurencieschopnosť celej EÚ, a preto je povinnosťou slovenskej vlády obhajovať národné a štátne záujmy Slovenska, hoci je krajina členom EÚ.

V prípade prijatia by Slovensku len z možných arbitráží mohli hroziť straty vo výške miliárd eur, pretože Slovensko sa zmluvne zaviazalo dovážať ruský plyn až do roku 2034. Okrem toho by o prijatí plánu mala rozhodnúť kvalifikovaná väčšina a nie konsenzus všetkých členských štátov.

"Kvalifikovanou väčšinou nás jednoducho prehlasujú a my nebudeme môcť urobiť vôbec nič. Preto je náš postoj jasný: sme pripravení rokovať a chceme, aby nás vypočuli, "povedal Blanár a dodal, že Bratislava chce odložiť rozhodnutie o 18. balíku sankcií proti Rusku, kým sa nerozhodne o RePowerEU.

„Dnes prišla správa od vrchného veliteľa (Oleksandra) Syrského ... Naše jednotky v Sumskej oblasti postupne vytláčajú okupantov," povedal Zelenskyj v príhovore z videozáznamu. 

Od marca Rusko údajne prevzalo kontrolu nad približne 200 štvorcovými kilometrami v severnej časti Sumskej oblasti vrátane zhruba desiatich malých dedín. K záveru mája Ukrajinci v regióne evakuovali 213 osád.

V máji Putin nariadil svojej armáde vytvoriť na ukrajinskej strany hraníc takzvanú „bezpečnostnú nárazníkovú zónu“. (SITA, Kyiv Independent)

Rubio súčasne potvrdil záväzok USA ku konštruktívnej spolupráci s Ruskou federáciou s cieľom dosiahnuť trvalý mier vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Informovala o tom agentúra DPA.

Nemecká agentúra súčasne uviedla, že šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha sa voči tejto gratulácii ostro ohradil, aj keď USA výslovne nemenoval.

„Pre mňa ako ministra štátu vo vojne bolo mimoriadne nepríjemné čítať verejné gratulácie niektorých štátov adresované ruskému agresorovi,“ uviedol Sybiha počas návštevy v Ríme na stretnutí vo formáte Weimar+. Dodal, že za agresiu nemožno nikoho odmeňovať, pričom uviedol, že má „morálne právo toto povedať“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, naopak, Rubiovo gesto ocenil - aj ako za dôkaz, že nová americká administratíva pod vedením Trumpa sa líši od predchádzajúcej vlády Joea Bidena. Podľa neho je Washington teraz ochotný riešiť problémy v bilaterálnych vzťahoch.

Deň Ruska sa oslavuje od roku 1992 - je tak jedným najmladších sviatkov Ruskej federácie. Obyvatelia Ruska si ním pripomínajú udalosť z 12. júna 1990, keď delegáti na Prvom zjazde ľudových poslancov Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky  schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. (TASR)