Ruský súd nariadil opozičnému politikovi Šlosbergovi domáce väzenie

Vyhlásil to nemecký minister obrany Boris Pistorius počas tlačovej konferencie v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Toto dodatočné financovanie by zvýšilo celkovú vojenskú podporu Nemecka pre Ukrajinu na približne 9 miliárd eur v roku 2025, čo je nárast zo 7 miliárd eur, ktoré už boli vyčlenené začiatkom tohto roka.

„Plánujeme – ešte to nebolo finalizované, ale pripravuje sa to – ďalších 1,9 miliardy (na podporu), ktoré budú k dispozícii v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch po tom, ako parlament prijme rozhodnutie,“ povedal Pistorius na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Časť novej pomoci pomôže financovať plán, ktorý podporuje Nemecko, na výrobu vlastných zbraní dlhého doletu pre Ukrajinu.

Kancelár Friedrich Merz už skôr uviedol, že Nemecko a Ukrajina budú spoločne vyvíjať systémy zbraní dlhého doletu.

Berlín však podľa Pistoriusa neuvažuje o dodávke rakiet dlhého doletu Taurus Ukrajine. „Moja odpoveď na otázku, či o tom uvažujeme, je nie," uviedol nemecký minister obrany. Rakety Taurus majú dolet viac ako 500 kilometrov a Kyjev by tak mohol zasahovať ciele hlboko na ruskom území. (SITA, KyivPost)

Andrij Sybiha je presvedčený, že ústupky na Moskvu nezaberajú, takže je potrebný iba ďalší tlak.

„Túto vojnu chceme ukončiť tento rok,“ povedal Sybiha európskym spojencom v Ríme. „Diplomacia ústupkov voči Rusku nefunguje... Nastal čas na diplomaciu nátlaku,“ dodal.

Európska komisia tento týždeň predstavila 18. balík sankcií zameraný na príjmy Ruska z energetiky a vojenského priemyslu.

Navrhuje v ňom znížiť cenový strop skupiny krajín G7 na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.

Lídri krajín G7 sa stretnú 15 až 17. júna v Kanade, kde budú o cenovom strope diskutovať.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri nemenované zdroje informovala, že väčšina štátov tejto skupiny je pripravená postupovať samostatne a strop znížiť aj v prípade, že sa americký prezident Donald Trump nerozhodne na takúto dohodu pristúpiť.

Brusel a Londýn sa už niekoľko týždňov usilujú o zníženie cenového stropu, pretože pokles svetových cien ropy spôsobil, že súčasný limit 60 dolárov sa stal takmer bezpredmetným.

EÚ a Británia majú podľa nemenovaných zdrojov v tomto smere podporu Kanady a aj ostatných európskych členov G7, teda Talianska a Nemecka. Nejasný postoj majú zatiaľ USA a Japonsko, uviedli predstavitelia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že na summite G7 v Kanade sa plánuje zúčastniť a dúfa, že sa na jeho okraj stretne aj s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Počas summitu chce Zelenskyj podľa svojich slov diskutovať o ďalšej podpore Kyjevu, sankciách voči Rusku a budúcom financovaní povojnovej obnovy Ukrajiny. (TASR)

Vyhlásilo to ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Iniciatíva s názvom „Chcem nájsť“ prijala 100 324 žiadostí od ruských občanov, ktorí hľadali odpovede o príbuzných, ktorí zmizli počas služby v ruskej armáde, uviedlo koordinačné veliteľstvo.

Predpokladá sa, že skutočný počet nezvestných ruských vojakov je výrazne vyšší. Od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Kremeľ do značnej miery zatajil rozsah svojich vojenských strát, čo prinútilo mnohé rodiny pátrať po svojich príbuzných na vlastnú päsť, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Len v máji 2025 projekt prijal rekordných 12 320 dopytov – najvyšší mesačný počet od začiatku programu, ktorý zaviedli v januári 2024.

Prostredníctvom projektu si rodiny môžu overiť, či boli ich príbuzní zajatí alebo zabití, čo im môže umožniť vyvíjať tlak na ruské úrady, aby sa usilovali o výmenu väzňov.

Do júna Ukrajina potvrdila 2 415 ruských vojakov držaných v zajatí, pričom 1 126 z nich už bolo vymenených za ukrajinských, uviedlo Koordinačné veliteľstvo.

„V zajatí zostáva oveľa viac Rusov, ale nie všetky rodiny o programe vedia alebo podali žiadosti,“ dodala agentúra.

Podrobná analýza žiadostí odhalila, že medzi najvážnejšie oslabené jednotky Ruska patrí 15. samostatná motostrelecká brigáda (vojenská jednotka 90600), ktorá má na konte 2 277 nezvestných vojakov – najviac zo všetkých jednotiek.

Z 20 najviac postihnutých jednotiek je 17 motostreleckých brigád, ktoré sú často nasadené v najbrutálnejších pechotných útokoch Ruska, bežne označovaných ako taktika „mlynčeka na mäso“.

Údaje tiež ukázali, že 26 percent nezvestných vojakov malo menej ako 30 rokov. Najmladší nezvestný mal 18 rokov a najstarší 67 rokov.

Projekt tiež odhalil posun vo verejnej mienke, pričom 75 percent tých, ktorí podali žiadosti, uviedlo, že nepodporujú ruskú vojnu na Ukrajine. (Kyiv Independent)

Rutte spomenul komentár nemeckého šéfa obrany Johanna Wadephula, že Rusko by mohlo byť do roku 2029 alebo 2030 pripravené otestovať odhodlanie NATO brániť svoje územie.

„Teraz sme v bezpečí. O tri až päť rokov v bezpečí nebudeme, takže musíme minúť viac,“ povedal.

Zdôraznil tiež, že Európa potrebuje zvýšiť svoju priemyselnú výrobu v oblasti obrany. „Potrebujeme viac zmien, viac výrobných liniek,“ povedal Rutte.

O Ukrajine povedal, že „musíme zabezpečiť, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii a mohla vyjednať takú mierovú dohodu, aby sa „Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu“. (The Guardian)

Radosław Sikorski tiež zdôraznil tiež, že Európa reaguje na ruskú hrozbu plánmi na zvyšovanie výdavkov na obranu.

V súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím ministrov obrany v Ríme povedal, že lídri musia „strategicky vypracovať, čo urobiť, aby pomohli Ukrajine brániť sa proti tomuto ruskému náporu“.

Povedal, že ho obzvlášť znepokojuje ruská tieňová flotila lodí, „ktorá prepravuje obrovské množstvo ropy pod exotickými vlajkami alebo bez vlajky“ a „predstavujú nebezpečenstvo pre plytké, uzavreté more, akým je Baltské more“.

V rámci vládneho Programu Ukrajina o tom informoval komunikačný odbor českého ministerstva zahraničných vecí.

„O podpore Ukrajiny nemôžeme iba hovoriť, ale musíme robiť konkrétne kroky, tak aby bola česká podpora čo najviac cielená a mala účinok,“ uviedol šéf českej diplomacie Jan Lipavský.

„Výcvik ukrajinských pilotov v Česku je presne takým príkladom. Ide o investíciu do budúcnosti celej krajiny i našich spoločných hodnôt. Česko bude v tejto forme spolupráce aj naďalej pokračovať,“ vyhlásil.

Do výcviku ukrajinských pilotov sa zapojili tri rezorty, akademické i súkromné subjekty. Na akademickej úrovni sa na projekte podieľalo České vysoké učení technické v Prahe, ktoré pripravilo výcvikové materiály podľa európskych štandardov a vytvorilo rozdielovú analýzu českých osnov.

Praktická výuka prebiehala na leteckej škole F-AIR na letiskách v Karlových Varoch a Benešove. Celkový rozpočet bol 22 miliónov českých korún (890.000 eur).

Študenti po absolvovaní výcviku zložili skúšky a získali európsky certifikát „Commercial Pilot Licence“, ktorý ich oprávňuje vykonávať povolanie profesionálneho pilota v EÚ, na Ukrajine a ďalších krajinách sveta. (TASR)

Na Ukrajinu sa podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vrátila skupina vážne zranených vojakov, z ruskej strany tretiu výmenu v priebehu tohto týždňa potvrdilo ministerstvo obrany.

„Dnes sú bojovníci našich ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže späť doma,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS uviedlo, že vojaci prepustení z ukrajinského zajatia sú aktuálne v Bielorusku, kde im poskytujú lekársku a psychologickú pomoc pred návratom do Ruska.

V stredu Ukrajina odovzdala telá 27 zabitých ruských vojakov a Rusko jej vydalo telá viac ako 1200 padlých ukrajinských vojakov. S výmenami obe strany začali v pondelok a podľa dohody si celkovo vymenia na každej strane vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých.

Výmena vojnových zajatcov je jednou z mála vecí, na ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť. Naposledy tak spravili koncom mája, keď si vymenili po 1000 zajatcov. Širšie rokovania ich však dosiaľ nepriblížili k ukončenia vojny, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej Ukrajiny vo februári 2022.