Mnohé spoločnosti v Belgicku láka predstava spolupracovať s obranným priemyslom

Vyhlásilo to ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Iniciatíva s názvom „Chcem nájsť“ prijala 100 324 žiadostí od ruských občanov, ktorí hľadali odpovede o príbuzných, ktorí zmizli počas služby v ruskej armáde, uviedlo koordinačné veliteľstvo.

Predpokladá sa, že skutočný počet nezvestných ruských vojakov je výrazne vyšší. Od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Kremeľ do značnej miery zatajil rozsah svojich vojenských strát, čo prinútilo mnohé rodiny pátrať po svojich príbuzných na vlastnú päsť, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Len v máji 2025 projekt prijal rekordných 12 320 dopytov – najvyšší mesačný počet od začiatku programu, ktorý zaviedli v januári 2024.

Prostredníctvom projektu si rodiny môžu overiť, či boli ich príbuzní zajatí alebo zabití, čo im môže umožniť vyvíjať tlak na ruské úrady, aby sa usilovali o výmenu väzňov.

Do júna Ukrajina potvrdila 2 415 ruských vojakov držaných v zajatí, pričom 1 126 z nich už bolo vymenených za ukrajinských, uviedlo Koordinačné veliteľstvo.

„V zajatí zostáva oveľa viac Rusov, ale nie všetky rodiny o programe vedia alebo podali žiadosti,“ dodala agentúra.

Podrobná analýza žiadostí odhalila, že medzi najvážnejšie oslabené jednotky Ruska patrí 15. samostatná motostrelecká brigáda (vojenská jednotka 90600), ktorá má na konte 2 277 nezvestných vojakov – najviac zo všetkých jednotiek.

Z 20 najviac postihnutých jednotiek je 17 motostreleckých brigád, ktoré sú často nasadené v najbrutálnejších pechotných útokoch Ruska, bežne označovaných ako taktika „mlynčeka na mäso“.

Údaje tiež ukázali, že 26 percent nezvestných vojakov malo menej ako 30 rokov. Najmladší nezvestný mal 18 rokov a najstarší 67 rokov.

Projekt tiež odhalil posun vo verejnej mienke, pričom 75 percent tých, ktorí podali žiadosti, uviedlo, že nepodporujú ruskú vojnu na Ukrajine. (Kyiv Independent)

Rutte spomenul komentár nemeckého šéfa obrany Johanna Wadephula, že Rusko by mohlo byť do roku 2029 alebo 2030 pripravené otestovať odhodlanie NATO brániť svoje územie.

„Teraz sme v bezpečí. O tri až päť rokov v bezpečí nebudeme, takže musíme minúť viac,“ povedal.

Zdôraznil tiež, že Európa potrebuje zvýšiť svoju priemyselnú výrobu v oblasti obrany. „Potrebujeme viac zmien, viac výrobných liniek,“ povedal Rutte.

O Ukrajine povedal, že „musíme zabezpečiť, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii a mohla vyjednať takú mierovú dohodu, aby sa „Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu“. (The Guardian)

Radosław Sikorski tiež zdôraznil tiež, že Európa reaguje na ruskú hrozbu plánmi na zvyšovanie výdavkov na obranu.

V súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím ministrov obrany v Ríme povedal, že lídri musia „strategicky vypracovať, čo urobiť, aby pomohli Ukrajine brániť sa proti tomuto ruskému náporu“.

Povedal, že ho obzvlášť znepokojuje ruská tieňová flotila lodí, „ktorá prepravuje obrovské množstvo ropy pod exotickými vlajkami alebo bez vlajky“ a „predstavujú nebezpečenstvo pre plytké, uzavreté more, akým je Baltské more“.

V rámci vládneho Programu Ukrajina o tom informoval komunikačný odbor českého ministerstva zahraničných vecí.

„O podpore Ukrajiny nemôžeme iba hovoriť, ale musíme robiť konkrétne kroky, tak aby bola česká podpora čo najviac cielená a mala účinok,“ uviedol šéf českej diplomacie Jan Lipavský.

„Výcvik ukrajinských pilotov v Česku je presne takým príkladom. Ide o investíciu do budúcnosti celej krajiny i našich spoločných hodnôt. Česko bude v tejto forme spolupráce aj naďalej pokračovať,“ vyhlásil.

Do výcviku ukrajinských pilotov sa zapojili tri rezorty, akademické i súkromné subjekty. Na akademickej úrovni sa na projekte podieľalo České vysoké učení technické v Prahe, ktoré pripravilo výcvikové materiály podľa európskych štandardov a vytvorilo rozdielovú analýzu českých osnov.

Praktická výuka prebiehala na leteckej škole F-AIR na letiskách v Karlových Varoch a Benešove. Celkový rozpočet bol 22 miliónov českých korún (890.000 eur).

Študenti po absolvovaní výcviku zložili skúšky a získali európsky certifikát „Commercial Pilot Licence“, ktorý ich oprávňuje vykonávať povolanie profesionálneho pilota v EÚ, na Ukrajine a ďalších krajinách sveta. (TASR)

Na Ukrajinu sa podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vrátila skupina vážne zranených vojakov, z ruskej strany tretiu výmenu v priebehu tohto týždňa potvrdilo ministerstvo obrany.

„Dnes sú bojovníci našich ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže späť doma,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS uviedlo, že vojaci prepustení z ukrajinského zajatia sú aktuálne v Bielorusku, kde im poskytujú lekársku a psychologickú pomoc pred návratom do Ruska.

V stredu Ukrajina odovzdala telá 27 zabitých ruských vojakov a Rusko jej vydalo telá viac ako 1200 padlých ukrajinských vojakov. S výmenami obe strany začali v pondelok a podľa dohody si celkovo vymenia na každej strane vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých.

Výmena vojnových zajatcov je jednou z mála vecí, na ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť. Naposledy tak spravili koncom mája, keď si vymenili po 1000 zajatcov. Širšie rokovania ich však dosiaľ nepriblížili k ukončenia vojny, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej Ukrajiny vo februári 2022.

V online prejave na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum to vo štvrtok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hostí vyzval, aby podporili výrazné sprísnenie protiruských sankcií, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Existujú formy nátlaku, ktoré škodia tým, ktorí sú pri moci. Žiadam vás, aby ste podporili výrazné sprísnenie sankcií voči Rusku. Naším cieľom musí byť výrazne znížiť príjmy Ruska z ropy,“ podotkol Zelenskyj a dodal, že to môže oslabiť ruský rozpočet. Bez takéhoto tlaku podľa neho k zvratu na Ukrajine nedôjde.

„Rusko sa obáva o peniaze, o takzvanú prestíž v zahraničnej politike a o náš odpor, ale nestará sa o životy miliónov vlastných ľudí,“ podotkol s tým, že Ukrajina musí čeliť režimu, ktorý zaobchádza s ľudským životom ako s bezcenným.

„Keď život pre tých, ktorí sú pri moci, nič neznamená, potom nie je vylúčený žiadny zločin, dokonca ani totálna agresia,“ opísal postoj Ruska ukrajinský prezident.

Vojna sa podľa neho stáva technologicky náročnejšou a využíva rôzne drony, ktorých výrobu sa Rusko chystá výrazne posilniť. To chce však podľa neho aj Ukrajina a hoci na to už má vo svojich továrňach dostatočnú kapacitu, chýbajú jej financie. Obrátil sa na Európu, aby sa aj ona postavila k výrobe dronov s urgentnosťou.

„Musíme posilniť všetky formy obrannej spolupráce, najmä tie, ktoré nám pomáhajú stať sa technologicky vyspelejšími a používať drony každého druhu – vo vzduchu, na súši aj na mori... Musíme byť rýchlejší a silnejší ako naši nepriatelia,“ zdôraznil ukrajinský prezident.

Ukrajina dnes podľa neho pre Európu znamená bezpečnostné záruky. „Samozrejme, NATO je spoľahlivým spojencom, ale skutočnosť, že Ukrajina stojí a nedovolí, aby sa vojna ďalej šírila, je silnou bezpečnostnou zárukou pre celú Európu,“ dodal.

Na konferencii sa osobne zúčastňuje ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a ďalší politici z Ukrajiny.

Bývalý čínsky veľvyslanec pre Poľsko Sun Lin-ťiang bol vymenovaný za osobitného zástupcu pre euroázijské záležitosti, uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Nahradil Li Chueja, ktorý viedol diplomatické rokovania v Európe a v iných častiach sveta s cieľom nájsť politické riešenie vojny na Ukrajine.

Čína sa snaží prezentovať ako mierový sprostredkovateľ v rámci konfliktu, píše AFP.

Peking sa od začiatku ruskej invázie vyhlasuje za neutrálnu krajinu. Vlády Západu však tvrdia, že poskytol Moskve ekonomickú i diplomatickú podporu. Čína zas obvinila USA a ďalšie krajiny z podpory vojny pre poskytovanie zbraní Ukrajine.

Diplomatické snahy Liho nepriniesli žiadne významné výsledky, pripomína AFP. Vyslanec minulý rok po ceste do Ruska, na Ukrajinu a do štátov EÚ priznal, že medzi Kyjevom a Moskvou existuje „značná priepasť“ v otázke perspektívy mierových rokovaní.

Nový vyslanec Sun „je vysokopostavený diplomat, ktorý dobre pozná situáciu v eurázijskom regióne“, zhodnotil Lin vo štvrtok. Sun bude „vyvíjať neutíchajúce úsilie, aby prehĺbil tradičné priateľstvo a vzájomne prospešnú spoluprácu medzi Čínou a krajinami v eurázijskom regióne“, doplnila hovorkyňa. (TASR)