Ruský útok na Charkov má už tri obete

Rubio súčasne potvrdil záväzok USA ku konštruktívnej spolupráci s Ruskou federáciou s cieľom dosiahnuť trvalý mier vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Informovala o tom agentúra DPA.

Nemecká agentúra súčasne uviedla, že šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha sa voči tejto gratulácii ostro ohradil, aj keď USA výslovne nemenoval.

„Pre mňa ako ministra štátu vo vojne bolo mimoriadne nepríjemné čítať verejné gratulácie niektorých štátov adresované ruskému agresorovi,“ uviedol Sybiha počas návštevy v Ríme na stretnutí vo formáte Weimar+. Dodal, že za agresiu nemožno nikoho odmeňovať, pričom uviedol, že má „morálne právo toto povedať“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, naopak, Rubiovo gesto ocenil - aj ako za dôkaz, že nová americká administratíva pod vedením Trumpa sa líši od predchádzajúcej vlády Joea Bidena. Podľa neho je Washington teraz ochotný riešiť problémy v bilaterálnych vzťahoch.

Deň Ruska sa oslavuje od roku 1992 - je tak jedným najmladších sviatkov Ruskej federácie. Obyvatelia Ruska si ním pripomínajú udalosť z 12. júna 1990, keď delegáti na Prvom zjazde ľudových poslancov Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky  schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. (TASR)

Špeciálny splnomocnenec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg povedal, že sa Trumpovi snažil vysvetliť dôležitosť úsilia Zelenského o dosiahnutie mieru.

Vyjadril sa tak na fóre Nemeckého Marshallovho fondu v Bruseli. Kellog podľa svojich slov Trumpovi povedal, že „od čias Abrahama Lincolna sme nemali amerického prezidenta, ktorý by musel robiť to, čo robí prezident Zelenskyj“.

„Prezident Zelenskyj bojuje na svojej vlastnej pôde o národné prežitie a presne to robil Abraham Lincoln. Bojoval na svojej vlastnej pôde za národné prežitie, za národnú suverenitu. A keď to vidíte, musíte oceniť problémy, ktorým práve teraz čelia," konštatoval Kellogg.

Splnomocnenec prezidenta USA pre Ukrajinu dodal, že Američania to niekedy nevidia, pretože sa „nevžívajú do situácie Ukrajincov“ a nerozumejú, ako „z toho nájsť cestu von“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Informuje o tom agentúra DPA.

„Neexistujú žiadne obavy, že sa to neaktivuje,“ povedal Klingbeil. Komisia nedávno udelila výnimky z dlhových limitov viacerým členským krajinám EÚ, nie však Nemecku, keďže spolková vláda ešte nepredložila strednodobý rozpočtový plán.

Minister financií uviedol, že má v úmysle predložiť vládnemu kabinetu 24. júna svoje plány pre rozpočet na rok 2025 a kľúčové údaje pre rozpočet na rok 2026. Návrhy potom musia prerokovať obe komory nemeckého parlamentu a vláda ich následne predloží Komisii.

Výnimka z európskych dlhových cieľov má umožniť väčšie investície do obrany. V takom prípade bude možné vziať si nové úvery na zbrojenie bez toho, aby sa riskovalo konanie pre porušenie dlhových pravidiel EÚ. (TASR)

Vyhlásil to nemecký minister obrany Boris Pistorius počas tlačovej konferencie v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Toto dodatočné financovanie by zvýšilo celkovú vojenskú podporu Nemecka pre Ukrajinu na približne 9 miliárd eur v roku 2025, čo je nárast zo 7 miliárd eur, ktoré už boli vyčlenené začiatkom tohto roka.

„Plánujeme – ešte to nebolo finalizované, ale pripravuje sa to – ďalších 1,9 miliardy (na podporu), ktoré budú k dispozícii v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch po tom, ako parlament prijme rozhodnutie,“ povedal Pistorius na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Časť novej pomoci pomôže financovať plán, ktorý podporuje Nemecko, na výrobu vlastných zbraní dlhého doletu pre Ukrajinu.

Kancelár Friedrich Merz už skôr uviedol, že Nemecko a Ukrajina budú spoločne vyvíjať systémy zbraní dlhého doletu.

Berlín však podľa Pistoriusa neuvažuje o dodávke rakiet dlhého doletu Taurus Ukrajine. „Moja odpoveď na otázku, či o tom uvažujeme, je nie," uviedol nemecký minister obrany. Rakety Taurus majú dolet viac ako 500 kilometrov a Kyjev by tak mohol zasahovať ciele hlboko na ruskom území. (SITA, KyivPost)

Andrij Sybiha je presvedčený, že ústupky na Moskvu nezaberajú, takže je potrebný iba ďalší tlak.

„Túto vojnu chceme ukončiť tento rok,“ povedal Sybiha európskym spojencom v Ríme. „Diplomacia ústupkov voči Rusku nefunguje... Nastal čas na diplomaciu nátlaku,“ dodal.

Európska komisia tento týždeň predstavila 18. balík sankcií zameraný na príjmy Ruska z energetiky a vojenského priemyslu.

Navrhuje v ňom znížiť cenový strop skupiny krajín G7 na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.

Lídri krajín G7 sa stretnú 15 až 17. júna v Kanade, kde budú o cenovom strope diskutovať.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri nemenované zdroje informovala, že väčšina štátov tejto skupiny je pripravená postupovať samostatne a strop znížiť aj v prípade, že sa americký prezident Donald Trump nerozhodne na takúto dohodu pristúpiť.

Brusel a Londýn sa už niekoľko týždňov usilujú o zníženie cenového stropu, pretože pokles svetových cien ropy spôsobil, že súčasný limit 60 dolárov sa stal takmer bezpredmetným.

EÚ a Británia majú podľa nemenovaných zdrojov v tomto smere podporu Kanady a aj ostatných európskych členov G7, teda Talianska a Nemecka. Nejasný postoj majú zatiaľ USA a Japonsko, uviedli predstavitelia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že na summite G7 v Kanade sa plánuje zúčastniť a dúfa, že sa na jeho okraj stretne aj s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Počas summitu chce Zelenskyj podľa svojich slov diskutovať o ďalšej podpore Kyjevu, sankciách voči Rusku a budúcom financovaní povojnovej obnovy Ukrajiny. (TASR)

Vyhlásilo to ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Iniciatíva s názvom „Chcem nájsť“ prijala 100 324 žiadostí od ruských občanov, ktorí hľadali odpovede o príbuzných, ktorí zmizli počas služby v ruskej armáde, uviedlo koordinačné veliteľstvo.

Predpokladá sa, že skutočný počet nezvestných ruských vojakov je výrazne vyšší. Od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Kremeľ do značnej miery zatajil rozsah svojich vojenských strát, čo prinútilo mnohé rodiny pátrať po svojich príbuzných na vlastnú päsť, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Len v máji 2025 projekt prijal rekordných 12 320 dopytov – najvyšší mesačný počet od začiatku programu, ktorý zaviedli v januári 2024.

Prostredníctvom projektu si rodiny môžu overiť, či boli ich príbuzní zajatí alebo zabití, čo im môže umožniť vyvíjať tlak na ruské úrady, aby sa usilovali o výmenu väzňov.

Do júna Ukrajina potvrdila 2 415 ruských vojakov držaných v zajatí, pričom 1 126 z nich už bolo vymenených za ukrajinských, uviedlo Koordinačné veliteľstvo.

„V zajatí zostáva oveľa viac Rusov, ale nie všetky rodiny o programe vedia alebo podali žiadosti,“ dodala agentúra.

Podrobná analýza žiadostí odhalila, že medzi najvážnejšie oslabené jednotky Ruska patrí 15. samostatná motostrelecká brigáda (vojenská jednotka 90600), ktorá má na konte 2 277 nezvestných vojakov – najviac zo všetkých jednotiek.

Z 20 najviac postihnutých jednotiek je 17 motostreleckých brigád, ktoré sú často nasadené v najbrutálnejších pechotných útokoch Ruska, bežne označovaných ako taktika „mlynčeka na mäso“.

Údaje tiež ukázali, že 26 percent nezvestných vojakov malo menej ako 30 rokov. Najmladší nezvestný mal 18 rokov a najstarší 67 rokov.

Projekt tiež odhalil posun vo verejnej mienke, pričom 75 percent tých, ktorí podali žiadosti, uviedlo, že nepodporujú ruskú vojnu na Ukrajine. (Kyiv Independent)

Rutte spomenul komentár nemeckého šéfa obrany Johanna Wadephula, že Rusko by mohlo byť do roku 2029 alebo 2030 pripravené otestovať odhodlanie NATO brániť svoje územie.

„Teraz sme v bezpečí. O tri až päť rokov v bezpečí nebudeme, takže musíme minúť viac,“ povedal.

Zdôraznil tiež, že Európa potrebuje zvýšiť svoju priemyselnú výrobu v oblasti obrany. „Potrebujeme viac zmien, viac výrobných liniek,“ povedal Rutte.

O Ukrajine povedal, že „musíme zabezpečiť, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii a mohla vyjednať takú mierovú dohodu, aby sa „Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu“. (The Guardian)