V centre Kyjeva vystavujú hrmiaci Čierny mrak

V roku 2022 okupanti prišli o 106 720 vojakov (v priemere 340 ľudí za deň). Za rok 2023 dosiahli straty 253 290 osôb (v priemere 693 osôb za deň). V roku 2024 už 430 790 ľudí (v priemere 1177 za deň).

Od začiatku roka 2025 do 4. júna už ruské straty prekročili 200-tisíc vojakov, v priemere o 1 286 za deň.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že cieľom operácie bolo „znížiť schopnosť Ruska vyrábať high-tech zbrane a zariadenia“, keďže v závodoch sa montujú plošné spoje a elektroniku pre ruskú vojenskú techniku.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho sily v noci zostrelili 52 ukrajinských dronov, vrátane troch nad Moskovskou oblasťou. K útoku na Rezonit sa nevyjadrilo.

Komplex sa nachádza v Zubove, približne 500 kilometrov severne od rusko-ukrajinskej hranice.

Marco Rubio zároveň potvrdil záujem konštruktívne spolupracovať na dosiahnutí mieru vo vojne na Ukrajine.

Rusi si 12. júna pripomínajú schválenie Deklarácie o štátnej zvrchovanosti Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky z roku 1990 - rok pred pádom Sovietskeho zväzu. „Spojené štáty sú aj naďalej odhodlané podporovať ruský ľud, ktorý pokračuje v budovaní svojich ašpirácií na svetlejšiu budúcnosť,“ povedal Marco Rubio vo vyhlásení.

„Pri tejto príležitosti opätovne potvrdzujeme želanie Spojených štátov konštruktívne spolupracovať s Ruskou federáciou na dosiahnutí trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou,“ upresnil šéf diplomacie.

„Našou nádejou je, že mier prispeje k vzájomne výhodnejším vzťahom medzi našimi krajinami,“ dodal.

Ruská tlačová agentúra TASS v stredu uviedla, že veľvyslanec Moskvy v Spojených štátoch Alexander Darčijev prisľúbil, že bude pracovať na obnovení vzťahov s USA. K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa neho ešte dlhá cesta.

Existuje ale určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky. Ide napríklad o predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal veľvyslanec. (TASR)

„Keď sa zamyslíte nad tým, kadiaľ ropa prúdi, väčšinou ide cez Európu, cez Baltské more a Čierne more. Takže aj keby sa do toho Američania nezapojili, stále to vieme urobiť a dosiahnuť účinok,“ uviedla Kaja Kallasová.

Sedemnásty balík sankcií EÚ voči Rusku nadobudol účinnosť 20. mája, pričom blok už pripravuje ďalší. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok oznámila, že v rámci 18. kola sankcií Únia zavedie ďalšie obmedzenia v oblasti energetiky, bankovníctva, obchodu s ropou a v ďalších sektoroch.

„Spravodajské informácie naznačujú, že nové sankcie citeľnejšie zasiahnu ruské dodávateľské reťazce, ktoré financujú túto vojnu,“ konštatovala Kallasová. Dodala, že skupina G7 sa predtým dohodla na cenovom strope na ruskú ropu, ktorý je o päť percent nižší ako trhová cena. (SITA)

Ako referuje web The Telegraph, dva cenné strategické raketové bombardéry Tu-160 presunuli na leteckú základňu Anadyr, ktorá sa nachádza viac ako 6 400 kilometrov od bojovej zóny.

Letecká základňa, ktorá leží na riedko obývanom Čukotskom polostrove, približne 660 kilometrov od Aljašky, je dostupná iba letecky alebo po mori. Postavili ju počas studenej vojny s cieľom čeliť potenciálnym útokom zo Spojených štátov. Anadyr je zároveň najvýchodnejšie mesto Ruska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Operáciu Pavučina plánovali rok a pol. Ako Ukrajinci zničili ruské strategické bombardéry Čítajte 

Nadzvukový bombardér Tu-160 je jedným z najdrahších lietadiel v ruskom arzenáli, pričom cena jedného stroja je okolo 500 miliónov dolárov. Pre porovnanie, americký bombardér B-52 má hodnotu okolo 94 miliónov dolárov.

Okrem vysokej ceny sú tieto bombardéry pre Rusko vzácne aj pre počet kusov, ktorými Moskva disponuje. Predpokladá sa, že Rusko má iba 16 lietadiel Tu-160. Ukrajina po operácii Pavučina z 1. júna tvrdila, že niektoré z nich boli poškodené počas útoku.

Justin Bronk z britského Spojeného kráľovského vojenského inštitútu (RUSI) uviedol, že presun lietadiel na základňu v Anadyre naznačuje snahu Kremľa znížiť riziko nových ukrajinských útokov. (SITA, The Telegraph)

„Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme Ukrajinu podporili, aby sa mohla brániť a dostať sa do pozície, v ktorej bude Rusko pripravené na seriózne rokovania,“ povedal Boris Pistorius pred svojou cestou.

Napriek prebiehajúcim medzinárodným mierovým snahám Rusko v poslednom období výrazne zintenzívnilo útoky na Ukrajinu za pomoci dronov a rakiet, píše agentúra DPA. Ukrajinské úrady na začiatku tohto týždňa informovali o najväčšom útoku dronmi od začiatku vojny, ktorá trvá už viac než tri roky. Rusko pri ňom použilo 479 dronov typu Šahíd a viacero rakiet.

Lídri na samite podpísali vyhlásenie odsudzujúce ruskú inváziu, v ktorom okrem iného vyzvali na vstup Ukrajiny do NATO a odsúdili vojnové zločiny spáchané Ruskom.

Na zasadnutí sa zúčastnili aj lídri z Rumunska, Chorvátska, Moldavska a Grécka. Ukrajinu navštívil aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dlhodobo udržiava úzke vzťahy s Ruskom, píše AFP. Išlo o jeho prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Vučič na Ukrajine vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Podľa agentúry však Vučič nebol na zozname lídrov, ktorí podpísali spomínané vyhlásenie zverejnené kanceláriou ukrajinského prezidenta.

Lídri vo vyhlásení vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a odsúdili tiež „deportáciu tisícov ukrajinských civilistov vrátane detí“ zo strany Ruska.

„Slobodná, mierová a prosperujúca Európa nie je možná bez slobodnej, mierovej a prosperujúcej Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Zelenskyj na úvod stretnutia vyzval na jednotu medzi lídrami regiónu. „Žiaľ, náš región je jedným z hlavných cieľov Ruska, hlavných cieľov na vyvolanie chaosu,“ povedal ukrajinský prezident. „Už predtým sme to videli, naprieč Balkánom, kde Rusko podnecovalo etické napätie, sabotáž a dokonca aj pokusy o prevrat,“ pokračoval Zelenskyj.

„Boli sme svedkami pokusov o manipuláciu verejnej mienky v Rumunsku, s účasťou Moskvy. A už tri desaťročia sa Rusko usiluje udržať Moldavsko v chudobe a nestabilite, aby ho úplne dostalo pod svoju kontrolu,“ dodal.

Odesa - miesto konania stredajšieho samitu - je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny opakovane terčom ruských útokov dronmi a raketami, pripomína AFP. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v stredu informovalo, že počas nočného dronového útoku došlo k poškodeniu domovov, civilných lodí a skladov v Odeskej oblasti.

Kyjev po prvýkrát organizoval samit Ukrajina - juhovýchodná Európa v roku 2022 s cieľom posilniť vzťahy s týmto regiónom počas ruskej vojny. Minuloročný summit sa konal v chorvátskom Dubrovníku a Zelenskyj počas neho vyzval Európu na „zjednotenie“. Taktiež vyzval Brusel, aby urýchlil proces prijímania nových členov do Európskej únie, a to vrátane Ukrajiny, pripomína AFP. (TASR)

Vyhlásil, že podporuje územnú celistvosť krajiny.

Srbsko si počas viac než tri roky trvajúcej invázie Ruska na Ukrajinu zachováva oficiálnu politiku neutrality a odmieta, že by vyzbrojovalo ktorúkoľvek zo znepriatelených strán.

V uplynulých dňoch však Rusko obvinilo srbské zbrojovky z toho, že sa „pokúšajú bodnúť Rusku nôž do chrbta" predajom munície pre Ukrajinu. Ani Belehrad, ani Kyjev to pritom nepotvrdil ani nevyvrátil.

Vučič sa zúčastnil na summite organizovanom ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v prístavnom meste Odesa, kde sa zišli lídri z viacerých krajín juhovýchodnej Európy.

„V mene mojej krajiny môžem povedať, že Srbsko bude naďalej veľmi pevné v dodržiavaní Charty OSN a medzinárodného verejného práva, ktoré zahŕňa ochranu územnej celistvosti krajín uznaných OSN ako najdôležitejšiu zásadu,“ povedal Vučič.

Srbský prezident sa len pred niekoľkými týždňami zúčastnil na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny na Červenom námestí v Moskve, pripomína AFP.

Vučič sa podľa agentúry pokúsil nájsť kompromis medzi tradičným spojencom Ruskom a túžbou Srbska vstúpiť do Európskej únie, ktorá je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny vo vojne proti ruskej invázii.