Orbán vsadil na zlého koňa a prehrá, tvrdí Zelenskyj

V máji sa Vučić, ktorý udržiava úzke vzťahy s ruským vedením, zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve.

Vučić sa na Ukrajine zúčastní na samite Ukrajiny a krajín juhovýchodnej Európy, vopred neohlásená návšteva bude jednodňová, uviedla prezidentská kancelária. Podľa stanice N1 sa vrcholná schôdzka uskutoční v juhoukrajinskej Odese.

Srbsko pod Vučićovým vedením balancuje medzi svojimi tradičnými väzbami na Rusko a Európsku úniu, o ktorej členstvo sa táto balkánska krajina uchádza.

V rusko-ukrajinskej vojne sa označuje za neutrálnu. Hoci Belehrad odsúdil ruskú inváziu, nepripojil sa k západným sankciám uvaleným na Moskvu kvôli jej agresii voči Ukrajine. Vučić sa tiež niekoľkokrát stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ruská rozviedka SVR koncom mája obvinila členské štáty NATO, že pomáhajú sprostredkovať dodávky srbskej munície ukrajinskej armáde.

Počínanie srbského zbrojárskeho priemyslu označila za "ranu do chrbta" Rusku ako tradičnému spojencovi. Vučić k tomu uviedol, že Belehrad s Moskvou tvrdenia spoločne preverí. (ČTK)

Putinov prezidentský poradca to uviedol v rozhovore s americkým denníkom The Wall Street Journal. Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii, považuje ruské požiadavky za ultimáta.

Vladimir Medinskij poskytol rozhovor americkému denníku po druhom kole priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule. Rozhovory nepriniesli žiadny prelom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.

"Chceme mier," tvrdil poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. "Ale ak sa Ukrajina bude aj naďalej riadiť národnými záujmami iných, potom jednoducho budeme nútení reagovať," dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho poradca Vladimir Medinskij. (zdroj: Kremeľ)

Kyjev dlhodobo upozorňuje, že práve tento druh argumentácie, ktorý sa pravidelne objavuje vo vyhláseniach ruského prezidenta Putina, bráni akémukoľvek pokroku v mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha označil ruské návrhy za súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru.

"S Ruskom nie je možné viesť dlhú vojnu," povedal tiež historik Medinskij v rozhovore s Wall Street Journal. Ako dôkaz toho, že Rusko v dlhých bojoch víťazí, uviedol 21 rokov trvajúcu vojnu so Švédskom v 18. storočí.

Viacero dlhých vojen vedených Rusmi sa však skončilo porážkou, vrátane takmer desať rokov trvajúcej invázie do Afganistanu, ktorá vyčerpala zdroje Moskvy a skončila sa v roku 1989 vojenským stiahnutím, ktoré o dva roky neskôr urýchlilo rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa západných predstaviteľov sú straty Ruska na Ukrajine viac ako desaťkrát väčšie ako Sovietskeho zväzu počas celého afganského ťaženia, pripomenul Wall Street Journal.

Medinskij v rozhovore takisto zľahčoval dopad nedávneho útoku ukrajinských dronov, ktorý zničil najmenej 12 ruských strategických bombardérov. Podľa neho akcia, ku ktorej sa prihlásila ukrajinská tajná služba SBU, nevrhla na rozhovory v Istanbule žiadny tieň. (ČTK, The Wall Street Journal)

S odvolaním sa na charkovského primátora Ihora Terechova o tom informovala agentúra AFP. Medzi zranenými je aj sedem detí vrátane dvojročného batoľaťa.

Útok sa odohral deň po tom, ako podobné ruské údery na Kyjev a Odesu, jedny z najväčších od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, pripravili o život troch ľudí.

Deväť zranených, vrátane dvojročného dievčatka a 15-ročného chlapca, bolo hospitalizovaných, uviedol na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Agentúra Reuters doplnila, že nálet celkovo 17 dronov, ktorý spôsobil tieto škody, trval deväť minút.

V statuse zverejnenom na platforme Telegram Terechov uviedol, že po útoku vypukol požiar v päťposchodovej budove v jednej zo štvrtí, pričom plamene tam zachvátili viac ako 15 bytov. Ďalšie bytové domy boli zasiahnuté v inej časti mesta.

Terechov upozornil, že pod troskami poškodených budov môžu byť ešte uväznení ľudia.

Pri útoku boli zasiahnuté aj rodinné domy, ihriská, podniky a trolejbusová vozovňa, doplnil. Synehubov dodal, že údery zasiahli aj mestské trolejbusové depo.

Sirény varujúce pred možným útokom sa v noci na stredu rozozvučali nielen v Charkovskej oblasti, ale aj v niekoľkých ďalších regiónoch, informovala britská stanica BBC.

Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko cez noc vypustilo 85 dronov, z ktorých 40 bolo zostrelených. Deväť dronov sa "stratilo", čo je odkaz na to, že ukrajinská armáda používa elektronické prostriedky na ich presmerovanie, alebo išlo o návnady bez výbušnej hlavice.

"Hlavnými oblasťami náletu sa stali Charkovská, Donecká a Odeská oblasť," uviedla armáda.

Charkov odolal útoku ruskej armády už v prvých dňoch invázie a odvtedy je častým cieľom raketových a dronových útokov. Nočný útok v stredu nasledoval po dvoch dňoch intenzívnych náletov na Ukrajinu, ktoré Moskva označila za odvetu za nedávne cielené útoky ukrajinskej armády hlboko na území Ruska. (TASR, ČTK)

V rozhovore pre agentúru TASS to uviedol nový ruský veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev.

K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa Darčijeva ešte dlhá cesta a tento proces je náročný, pretože ho brzdia „nielen oponenti Bieleho domu v podobe deep state, ale aj niektorí ‚jastrabi‘ v Kongrese, kde sa etablovala silná protiruská lobby“.

Existuje však určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky, ako napríklad predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal Darčijev.

„Môžem potvrdiť, že ďalšie rozhovory medzi oboma delegáciami sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v Moskve,“ dodal.

Rusko a USA viedli 18. februára v Rijáde prvé rokovania od začiatku rusko-ukrajinskej vojny. Diskutovali o rusko-amerických vzťahoch, prípravách na stretnutie prezidentov Ruska a o ukončení vojny na Ukrajine.

V Istanbule sa následne 27. februára a 10. apríla uskutočnili dve kolá rokovaní, ktorých témou bola normalizácia fungovania ruského a amerického veľvyslanectva.

Ruskú delegáciu viedol Darčijev, americkú námestníčka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Sonata Coulterová.

Po druhom kole rozhovorov si obe strany vymenili nóty o zárukách neobmedzeného prístupu k bankovým službám pre diplomatické misie a dohodli sa na prijatí ďalších opatrení na zmiernenie cestovných obmedzení a vydávania víz pre diplomatov. Podľa Darčijeva Rusko zdôraznilo prioritu rýchleho vrátenia svojho majetku zaisteného v USA. (TASR)

Zelenskyj spresnil, že v dôsledku útoku padla časť omietky chrámu z 11. storočia, ktorý je jedným z najcennejších monumentov Ukrajiny a je zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

„Pre všetkých ľudí, ktorí skutočne poznajú históriu a kresťanstvo im nie je cudzie, je čo i len hrozba poškodenia alebo zničenia Svätej Sofie absolútne neprijateľná, katastrofálna,“ povedal Zelenskij vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

„Ale nie pre Rusko. Šialené do (Iránom vyrobených dronov) šáhidov a červeného tlačidla. A katastrofy sú presne zmyslom ich existencie. Nič neprodukujú a nič po sebe nezanechajú,“ podotkol ukrajinský prezident.

Minister kultúry Mykola Točyckyj v tejto súvislosti uviedol, že Rusko „opäť zasiahlo samotné srdce našej identity“. Katedrálu nazval „dušou celej Ukrajiny“.

Točyckyj dodal, že tlaková vlna poškodila rímsu na hlavnej apside pamiatky. Kusy bielej omietky spadli na zem a v časti rímsy bola viditeľná medzera.

Je to prvýkrát od začiatku vojny, čo bola katedrála poškodená, povedal novinárom prvý zástupca generálneho riaditeľa monumentu Vadym Kyrylenko.

„Ako hovoria naši strážnici, niekedy sa (drony) takmer dotknú krížov na zvonici, čo je 76 metrov nad zemou,“ povedal s tým, že ku kritickému poškodeniu nedošlo.

Šľahajú z nej blesky a dunia hromy, evokujúc atmosféru vojny.

Inštalácia ukrajinského umelca Olexija Saja je 30 metrov dlhá a 15 metrov vysoká, váži takmer osem ton a je vyrobená zo štyroch kilometrov látky. Ako pripomienka ruskej invázie na Ukrajinu dielo vydáva aj zvuky delostreleckej paľby, výbuchov, dronov a vojenských vozidiel.

„Pripravte sa. Zlo číha za rohom. Má však zmysel mu čeliť,“ odkázal 50-ročný Saj ľuďom aj za hranicami Ukrajiny. V jej hlavnom meste došlo počas konfliktu k nárastu „vojnového umenia“, uviedla agentúra Reuters.

„Keď si niekto nabudúce pozrie správy o Ukrajine, možno zaregistruje nielen informácie, ale aj emócie, ktoré s nimi súvisia. (Čierny mrak) má fungovať práve takto," doplnila manažérka projektu Marija Morozová.

Inštalácia bude ukrajinským príspevkom na každoročnom osemdňovom festivale nezávislého umenia Burning Man, ktorý sa koná v auguste v Black Rock Desert v nevadskej púšti. (TASR)

Podľa agentúry AFP o tom informovala politická strana Jabloko, ktorej je Šlosberg podpredsedom.

Šlosberg je súčasne jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Strana Jabloko vo svojom vyhlásení spresnila, že Šlosberg bol zadržaný za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Podľa Jabloka Šlosberga po zadržaní presunuli do dočasného detenčného centra ako obvineného z opakovanej diskreditácie ruskej armády. Pred súd, ktorý rozhodne o jeho ďalšom osude, sa Šlosberg postaví v stredu.

Vo vyhlásení strany sa uvádza, že polícia po zadržaní prehľadala Šlosbergov byt a kanceláriu v západoruskom Pskove, ako aj byt jeho 96-ročného otca.

Šlosberg dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády už dvakrát. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu.

Šlosbergov byt a byt jeho otca polícia prehľadala aj začiatkom októbra 2024. Vtedy bolo proti tomuto politikovi začaté konanie za neplnenie povinností tzv. zahraničného agenta.

Z priradenia do zoznamu zahraničných agentov okrem rôznych obmedzení občianskych práv a slobôd vyplýva aj povinnosť, že daná osoba musí tento fakt oznámiť v každom verejnom ústnom či písomnom prejave. Ak to počas roka dvakrát neurobí, tretíkrát sa už začne trestné stíhanie s hrozbou dvoch rokov väzenia.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie v obave z represií. (TASR)