Moskovské letiská kvôli dronom prerušili prevádzku

V rozhovore pre agentúru TASS to uviedol nový ruský veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev.

K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa Darčijeva ešte dlhá cesta a tento proces je náročný, pretože ho brzdia „nielen oponenti Bieleho domu v podobe deep state, ale aj niektorí ‚jastrabi‘ v Kongrese, kde sa etablovala silná protiruská lobby“.

Existuje však určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky, ako napríklad predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal Darčijev.

„Môžem potvrdiť, že ďalšie rozhovory medzi oboma delegáciami sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v Moskve,“ dodal.

Rusko a USA viedli 18. februára v Rijáde prvé rokovania od začiatku rusko-ukrajinskej vojny. Diskutovali o rusko-amerických vzťahoch, prípravách na stretnutie prezidentov Ruska a o ukončení vojny na Ukrajine.

V Istanbule sa následne 27. februára a 10. apríla uskutočnili dve kolá rokovaní, ktorých témou bola normalizácia fungovania ruského a amerického veľvyslanectva.

Ruskú delegáciu viedol Darčijev, americkú námestníčka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Sonata Coulterová.

Po druhom kole rozhovorov si obe strany vymenili nóty o zárukách neobmedzeného prístupu k bankovým službám pre diplomatické misie a dohodli sa na prijatí ďalších opatrení na zmiernenie cestovných obmedzení a vydávania víz pre diplomatov. Podľa Darčijeva Rusko zdôraznilo prioritu rýchleho vrátenia svojho majetku zaisteného v USA. (TASR)

Zelenskyj spresnil, že v dôsledku útoku padla časť omietky chrámu z 11. storočia, ktorý je jedným z najcennejších monumentov Ukrajiny a je zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

„Pre všetkých ľudí, ktorí skutočne poznajú históriu a kresťanstvo im nie je cudzie, je čo i len hrozba poškodenia alebo zničenia Svätej Sofie absolútne neprijateľná, katastrofálna,“ povedal Zelenskij vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

„Ale nie pre Rusko. Šialené do (Iránom vyrobených dronov) šáhidov a červeného tlačidla. A katastrofy sú presne zmyslom ich existencie. Nič neprodukujú a nič po sebe nezanechajú,“ podotkol ukrajinský prezident.

Minister kultúry Mykola Točyckyj v tejto súvislosti uviedol, že Rusko „opäť zasiahlo samotné srdce našej identity“. Katedrálu nazval „dušou celej Ukrajiny“.

Točyckyj dodal, že tlaková vlna poškodila rímsu na hlavnej apside pamiatky. Kusy bielej omietky spadli na zem a v časti rímsy bola viditeľná medzera.

Je to prvýkrát od začiatku vojny, čo bola katedrála poškodená, povedal novinárom prvý zástupca generálneho riaditeľa monumentu Vadym Kyrylenko.

„Ako hovoria naši strážnici, niekedy sa (drony) takmer dotknú krížov na zvonici, čo je 76 metrov nad zemou,“ povedal s tým, že ku kritickému poškodeniu nedošlo.

Šľahajú z nej blesky a dunia hromy, evokujúc atmosféru vojny.

Inštalácia ukrajinského umelca Olexija Saja je 30 metrov dlhá a 15 metrov vysoká, váži takmer osem ton a je vyrobená zo štyroch kilometrov látky. Ako pripomienka ruskej invázie na Ukrajinu dielo vydáva aj zvuky delostreleckej paľby, výbuchov, dronov a vojenských vozidiel.

„Pripravte sa. Zlo číha za rohom. Má však zmysel mu čeliť,“ odkázal 50-ročný Saj ľuďom aj za hranicami Ukrajiny. V jej hlavnom meste došlo počas konfliktu k nárastu „vojnového umenia“, uviedla agentúra Reuters.

„Keď si niekto nabudúce pozrie správy o Ukrajine, možno zaregistruje nielen informácie, ale aj emócie, ktoré s nimi súvisia. (Čierny mrak) má fungovať práve takto," doplnila manažérka projektu Marija Morozová.

Inštalácia bude ukrajinským príspevkom na každoročnom osemdňovom festivale nezávislého umenia Burning Man, ktorý sa koná v auguste v Black Rock Desert v nevadskej púšti. (TASR)

Podľa agentúry AFP o tom informovala politická strana Jabloko, ktorej je Šlosberg podpredsedom.

Šlosberg je súčasne jedným z posledných verejne známych ľudí otvorene kritizujúcich vojnu na Ukrajine, ktorý ešte žije v Rusku a nie je vo väzení.

Strana Jabloko vo svojom vyhlásení spresnila, že Šlosberg bol zadržaný za to, že začiatkom tohto roka vo videodebate vyzýval na prímerie na Ukrajine. Toto video bolo následne šírené na platforme Odnoklassniki (Spolužiaci), ktorá je v Rusku obľúbeným komunikačným fórom.

Podľa Jabloka Šlosberga po zadržaní presunuli do dočasného detenčného centra ako obvineného z opakovanej diskreditácie ruskej armády. Pred súd, ktorý rozhodne o jeho ďalšom osude, sa Šlosberg postaví v stredu.

Vo vyhlásení strany sa uvádza, že polícia po zadržaní prehľadala Šlosbergov byt a kanceláriu v západoruskom Pskove, ako aj byt jeho 96-ročného otca.

Šlosberg dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády už dvakrát. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý ruská Štátna duma prijala niekoľko dní po rozpútaní vojny na Ukrajine vo februári 2022. Ide o legislatívu, ktorá sa v Rusku často používa na umlčanie disentu.

Šlosbergov byt a byt jeho otca polícia prehľadala aj začiatkom októbra 2024. Vtedy bolo proti tomuto politikovi začaté konanie za neplnenie povinností tzv. zahraničného agenta.

Z priradenia do zoznamu zahraničných agentov okrem rôznych obmedzení občianskych práv a slobôd vyplýva aj povinnosť, že daná osoba musí tento fakt oznámiť v každom verejnom ústnom či písomnom prejave. Ak to počas roka dvakrát neurobí, tretíkrát sa už začne trestné stíhanie s hrozbou dvoch rokov väzenia.

Väčšina najvýraznejších opozičných politikov odišla z Ruska do emigrácie v obave z represií. (TASR)

K incidentu pri pobrežnom meste Porvoo východne od hlavného mesta Helsinki došlo niekoľko týždňov po tom, čo si fínski predstavitelia v súvislosti s podobným prípadom predvolali ruského veľvyslanca.

Fínsko, ktoré vstúpilo do NATO v roku 2023 po tom, čo Moskva rok predtým vojensky napadla Ukrajinu, má s Ruskom hranicu dlhú 1340 kilometrov.

„Bolo okamžite začaté vyšetrovanie v prípade údajného narušenia vzdušného priestoru,“ povedal o najnovšom incidente minister obrany Antti Häkkanen.

Vyšetrovanie povedie fínska pobrežná stráž. (TASR)

Spolkový kancelár na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Dickom Schoofom nazval ruské útoky na Ukrajinu „tými najzávažnejšími vojnovými zločinmi“. Rusko podľa neho neútočilo na vojenské ciele, ale na civilné obyvateľstvo.

Najnovšie kroky Ruska boli podľa Merza „všetkým, len nie primeranou odpoveďou na mimoriadne precízne ukrajinské útoky na vojenské letiská a infraštruktúru počas uplynulého týždňa“.

„Rusko chcelo spôsobiť krviprelievanie a skutočnosť, že sa tak stalo len v obmedzenej miere, je vďaka účinnej ukrajinskej obrane,“ dodal.

Merzove vyjadrenia prichádzajú pred summitom G7 v Kanade (15. – 17. júna) a stretnutím NATO koncom tohto mesiaca, kde sa spojenci chystajú tlačiť na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby bol voči Kremľu tvrdší, píše AFP.

Merz ďalej zdôraznil, že spojenci Kyjeva sú kedykoľvek pripravení na rokovania, avšak ak budú rokovania odmietnuté – a ruská strana ich odmieta –, reakciou musí byť „vojenská sila a masívny ekonomický tlak“. (TASR)

V rámci najnovšej výmeny sa na jednej i druhej strane do vlasti vrátila druhá skupina zajatých vojakov. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Ukrajinský prezident správu potvrdil a uviedol, že všetci vrátení Ukrajinci potrebujú okamžitú lekársku pomoc.

Výmena, s ktorou znepriatelené krajiny začali v pondelok, je výsledkom druhého kola priamych rokovaní Ukrajiny a Ruska v Istanbule z minulého týždňa. Podľa dohody si znepriatelené krajiny celkovo vymenia na každej strane vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých.

Počas prvého dňa si Kyjev a Moskva vymenili skupinu zajatcov, ktorí boli ťažko zranení alebo mali menej než 25 rokov. Kyjev a Moskva v pondelok ani v utorok nespresnili, koľko osôb sa vrátilo do vlasti.

„V súlade s rusko-ukrajinskými dohodami dosiahnutými 2. júna v Istanbule bola vrátená druhá skupina ruských vojakov. Výmenou bola odovzdaná skupina ukrajinských vojnových zajatcov,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnych sieťach.

Na Ukrajinu sa podľa Zelenského vrátili príslušníci ozbrojených síl, Národnej gardy, pohraničnej služby a špeciálnej dopravnej služby.

„Dnešný deň je prvou etapou návratu našich zranených a ťažko ranených bojovníkov z ruského zajatia. U všetkých je potrebná okamžitá lekárska starostlivosť. Ide o dôležitý humanitárny čin,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X s tým, že výmeny budú pokračovať.

Výmena vojnových zajatcov je jednou z mála vecí, na ktorých sa Kyjev a Moskva dokážu dohodnúť. (TASR)