Rusko oznámilo výmenu skupiny vojnových zajatcov s Ukrajinou

Do vlasti sa podľa neho vracajú zranení a mladší ako 25 rokov. O začatí výmeny pár minút predtým informovalo aj Rusko.

Výmena je výsledkom druhého kola priamych rokovaní Ukrajiny a Ruska v Istanbule, ktoré sa konalo minulý pondelok. Podľa dohody si znepriatelené krajiny vymenia celkovo vymenia vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých - na každej strane.

„Ukrajinci sa vracajú domov z ruského zajatia. Dnes sa začala výmena, ktorá bude pokračovať v niekoľkých etapách v nasledujúcich dňoch. Tento proces je pomerne zložitý, s mnohými citlivými detailmi, a rokovania pokračujú prakticky každý deň,“ uviedol Zelenskyj.

Ruská armáda predtým informovala, že vrátení ruskí zajatci sú už na území Bieloruska, kde im bola poskytnutá psychologická a lekárska pomoc. (ČTK)

O prekročení administratívnej hranice tohto regiónu na východ od centrálnej Ukrajiny informovala Moskva v nedeľu. Ukrajinská strana sa k vývoju zatiaľ nevyjadrila.

Podľa mapy analytického projektu DeepState blízkeho ukrajinskej armáde invázne sily východnú hranicu Dnepropetrovskej oblasti neprekročili, v jej južnej a strednej časti sú však v jej bezprostrednej blízkosti.

Ruské jednotky sa blížia k východnej hranici Dnepropetrovskej oblasti. (zdroj: Deep State)

Hrozí tak, že Dnepropetrovská oblasť sa po Sumskej, Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti stane ďalším ukrajinským regiónom, kde by sa odohrávali pozemné boje.

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov povedal, armáda ofenzívu v Dnepropetrovskej oblasti vedie s cieľom vytvoriť na Ukrajine nárazníkovú zónu, ktorá je podľa neho potrebná na ochranu ruských hraníc.

Vznik takéhoto pásma vo vnútri ukrajinského územia oznámil pred časom aj Putin. S plánom súvisí aj zosilnenie ruských útokov na Sumskú oblasť z posledných mesiacov. (ČTK)

Rusko už skôr obviňovalo Kyjev z odkladania dojednaných výmien. Na ďalšej výmene zajatcov a odovzdaní tiel padlých sa minulý pondelok dohodli v Istanbule zástupcovia Ruska a Ukrajiny. Kyjev ale už v sobotu obvinil Moskvu, že v tejto veci teraz postupuje jednostranne.

Rusko, ktoré naopak viní Ukrajinu z odkladania výmeny, čo Kyjev poprel, podľa Kremľa nepredložilo zoznamy v podobe, ktorá bola v Istanbule dojednaná. Tvrdí tiež, že ohľadom repatriácie tiel nebol schválený konkrétny dátum.

Rusko zároveň v nedeľu oznámilo, že smerom k hranici začínajú prichádzať vlaky a nákladné automobily s telami padlých ukrajinských vojakov. Prvá výmena podľa Moskvy bude zahŕňať vyše 1200 tiel ukrajinských vojakov z celkových 6000, ktoré Moskva avizovala Ukrajine odovzdať.

"Naši špecialisti sa nachádzajú na mieste pri hraniciach, na mieste predpokladaného odovzdania. O tom sa už hovorilo. Sme pripravení plniť (dohody dosiahnuté v Istanbule)," vyhlásil v pondelok podľa TASS Peskov, ktorý obvinil Ukrajinu z marenia dohodnutej výmeny.

"Počkáme začiatkom týždňa, uvidíme, ako sa bude vyvíjať postoj ukrajinskej strany," odpovedal na otázku, ako by odmietnutie Ukrajiny prijať telá padlých ovplyvnilo ďalšie výmeny.

Ukrajinský koordinačný štáb už v nedeľu uviedol, že Ukrajina čelí informačnému tlaku a pokusom Ruska určovať parametre výmeny.

"O tom, kto, kedy a akým spôsobom bude vymenený, by sa nemalo rozhodovať jednostranne. Prebiehajú dôkladné prípravy. Nátlak a manipulácia sú tu neprípustné," napísal štáb na telegrame.

"Ruská strana sa ako zvyčajne snaží hrať špinavú a politickú hru," povedal medzitým Zelenskyj vo svojom večernom prejave. (ČTK)

„Úprimne povedané, veľmi sme sa priblížili k momentu, keď môžeme prinútiť Rusko ukončiť vojnu. Aspoň ju zastaviť. Sme k tomu veľmi blízko. Cítime to. Naša operácia Pavučina u nich... Hoci sú nahnevaní, všetko chápu,“ povedal v rozhovore pre ABC News ukrajinský prezident Zelenskyj 

Ukrajinská hlava štátu okrem toho vysvetlila, ako prinútiť Putina ukončiť vojnu.

„Nechceme, aby vojna pokračovala, ale ak je to jediná cesta von, budeme za seba bojovať. Boli sme veľmi blízko. Potrebujeme silnú, rozhodnú pomoc od Spojených štátov. Spojené štáty potrebujú jednotu s Európou a naďalej vyvíjajú tlak na Putina. On nechce ukončiť vojnu, ale môže ju ukončiť vďaka tlaku našich partnerov. Podľa môjho názoru to dáva šancu. A to určite neznie pesimisticky,“ dodal.

Pri nedávnej operácii Pavučina prišlo Rusko o viac ako 40 lietadiel vrátane strategických bombardérov. Moskva týmto utrpela straty za viac ako dve miliardy dolárov.

Podľa hovorcu ukrajinského letectva Jurija Ihnaťa krajina zažila masívny úder, ktorý bol jedným z najväčších, ktoré proti nej Rusko v poslednom čase podniklo. Hlavný útok mieril na jedno z letísk, uviedol Ihnať bez ďalších podrobností.

Ukrajinci nad územím svojej krajiny zostrelili 277 bezpilotných lietadiel, ďalších 183 zneškodnili pomocou prostriedkov elektronického boja alebo drony zmizli z radarov.

Protivzdušná obrana zlikvidovala aj desať striel Ch-101, dve strely Ch-22 nedosiahli cieľ a zmizli z radarov. Najväčší útok od začiatku ruskej invázie zažila Rivnenská oblasť, ruský vzdušný útok opäť mieril aj na Kyjev,

Ukrajina hlási aj zásah dvoch lietadlá na základni Savaslejka v Nižegorodskej oblasti. "Podľa predbežných informácií boli zasiahnuté dva nepriateľské lietadlá (zrejme stroje MiG-31 a Su-30/34)," oznámil tiež ukrajinský generálny štáb.

Uviedol, že z tohto letiska pravidelne štartujú stíhačky MiG-31, ktoré ruské letectvo používa ako nosiče hypersonických striel Kinžal.