Ruská továreň na elektroniku v Čuvašsku pozastavila výrobu pre ukrajinský útok

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS. Volkov žije mimo Ruska.

"Súd uznal Leonida Michajloviča Volkova vinným z viacerých trestných činov a rozhodol o jeho odsúdení v neprítomnosti na 18 rokov trestu odňatia slobody v trestaneckej kolónii," uviedol súd.

Volkovovi tiež podľa agentúry uložil pokutu vo výške dva milióny rubľov.

Rusko zakazuje akúkoľvek formu spolupráce s organizáciami alebo skupinami, ktoré označuje za extrémistické, pričom trestom za porušenie nariadenia môže byť aj väzenie. Organizácie spojené s Navaľným, vrátane Fondu boja proti korupcii, si vyslúžili od súdov prívlastok extrémistické už pred rokmi.

Volkov viedol politické kampane Navaľného, v roku 2020 sa s rodinou uchýlil do litovského exilu. V roku 2024 bol pred svojím domom vo Vilniuse napadnutý útočníkmi s kladivom. Volkov k tomu vtedy uviedol, že za napadnutím stojí Putin.

Navaľnyj, ktorý by najvýznamnejším domácim oponentom Putina, zahynul vlani vo februári v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom. Podľa jeho spolupracovníkov majú opatrenia ruských úradov za cieľ znemožniť akúkoľvek politickú opozíciu voči Putinovi. (ČTK)

Bývalí poprední predstavitelia nemeckých sociálnych demokratov zverejnili manifest, v ktorom vládu vyzývajú na rokovania s Ruskom. SPD je koaličnou stranou vo vláde pod vedením kresťanského demokrata Friedricha Merza a patrí jej post ministra obrany.

Informovala o tom agentúra DPA.

Dokument podpísalo viac ako 100 ľudí, medzi nimi aj bývalý šéf poslaneckého klubu SPD Rolf Mützenich, bývalý predseda strany Norbert Walter-Borjans, zahraničnopolitický expert Ralf Stegner a niekoľko poslancov na spolkovej a krajinskej úrovni.

„Vojenská alarmistická rétorika a obrovské zbrojné programy nevytvárajú väčšiu bezpečnosť pre Nemecko a Európu, ale vedú k destabilizácii a posilneniu vzájomného vnímania hrozby medzi NATO a Ruskom,“ uvádza sa v dokumente.

Podpísaní vyjadrili poľutovanie nad „nutkaním viac zbrojiť a pripravovať sa na údajne neodvratnú vojnu.“

Podľa DPA by manifest mohol spôsobiť rozruch na straníckej konferencii SPD, ktorá je naplánovaná na koniec júna. Sociálni demokrati si na nej zvolia nové vedenie po slabých výsledkoch vo februárových parlamentných voľbách. (TASR)

K narušeniu podľa všetkého došlo v utorok. Agentúra Reuters pripomína, že ide o druhé takéto narušenie za menej ako tri týždne.

Fínsko v utorok uviedlo, že má podozrenie na narušenie vzdušného priestoru ruským vojenským lietadlom na juhu krajiny pri pobreží mesta Porvoo. Fínska pohraničná stráž uviedla, že incident vyšetruje.

„Fínske ministerstvo zahraničných vecí si pozvalo úradujúceho vedúceho ruskej misie, aby sa dnes vyjadril k tejto záležitosti,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení pre agentúru Reuters. Pozvanie na rozhovor potvrdil aj fínsky verejnoprávny vysielateľ YLE, no ministerstvo bezprostredne odmietlo poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti.

Ide už o druhý prípad, keď si rezort v priebehu niekoľkých týždňov predvolal ruského predstaviteľa. Fínsko podozrievalo Moskvu z narušenia vzdušného priestoru aj koncom minulého mesiaca, čo viedlo k vypočúvaniu veľvyslanca Pavla Kuznecova.

Ministerstvo veľvyslancovi v súvislosti s podozrením z porušenia predpisov odovzdalo aj diplomatickú nótu.

Moskva opakovane varovala Fínsko pred možnými dôsledkami jeho rozhodnutia vstúpiť do NATO a napätie medzi krajinami narastá, konštatuje AFP. (TASR)

V predchádzajúcich dvoch dňoch Kyjev aj Moskva informovali o výmene vojnových zajatcov v rámci dohody, ku ktorej dospeli delegácie oboch krajín.

Rusko avizovalo, že pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny. Vrátených má byť teraz celkovo vyše tisíc zajatcov na každej strane, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov.

Počty oslobodených Rusko ani Ukrajina v pondelok ani v utorok nespresnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že súčasná výmena má vo viacerých fázach pokračovať aj v najbližších dňoch.

V prvej skupine podľa Zelenského boli zranení a mladší ako 25 rokov, v druhej sa vrátili zranení vojaci, ktorí padli do ruského zajatia. Ďalšia časť dohody sa týka repatriácie padlých.

Medzi padlými, ktorých pozostatky sa teraz vrátili na Ukrajinu, sú podľa koordinačného štábu ukrajinskí vojaci, ktorí bojovali proti ruskej inváznej armáde v Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ale tiež v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda prekvapivo prenikla vlani v lete.

Ukrajinský koordinačný štáb dohodu s Rusmi z Istanbulu nespomína, vo svojej správe hovorí o spoločnej práci rôznych ukrajinských úradov či zložiek a ďakuje za pomoc Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

Dohodnutá výmena vojnových zajatcov a repatriácia padlých je v podstate jediný výsledok druhého kola prvých priamych rokovaní medzi Rusmi a Ukrajincami za posledné tri roky. Ukrajina sa rozsiahlej ruskej vojenskej agresii bráni od 24. februára 2022.

odobná výmena zajatcov z každej strany bola jediným výsledkom už prvého stretnutia ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule v polovici mája.

Cez víkend sa okolo terajšej výmeny objavili otázniky, keď sa Moskva a Kyjev navzájom vinili z jej meškania alebo marenia. 

Informovalo o tom poľské ministerstvo vnútra.

Muž bol obvinený zo špionáže pre spravodajské služby Ruskej federácie a "zhromažďovanie a odovzdávanie informácií o prevádzke kriticky dôležitých obranných zariadení, ktoré by mohli poškodiť Poľskú republiku", napísal na sieti X hovorca ministerstva vnútra Jacek Dobrzyński.

"Na základe rozhodnutia súdu strávi muž nasledujúce tri mesiace vo väzbe," dodal s tým, že v prípade odsúdenia mu hrozí osem rokov väzenia až doživotie.

Podľa vyjadrenia prokuratúry, na ktoré sa odvoláva agentúra PAP, bol muž zadržaný 4. júna. Výzvednú činnosť v Poľsku i zahraničí vykonával od februára do marca. Podozrivý má vysokoškolské vzdelanie a podľa vyšetrovateľov konal z ideologických pohnútok a proruského presvedčenia.

Poľsko už skôr uviedlo, že kvôli svojej úlohe hlavného prekladiska západnej pomoci Ukrajine, ktorú v roku 2022 vojensky napadlo Rusko, je hlavným terčom ruskej špionáže, sabotáží a kybernetických útokov. (ČTK)

Prokuratúra uviedla, že Rusi na Charkov útočili bezpilotnými lietadlami. Skoršie informácie hovorili o dvoch mŕtvych.

Podľa šéfa charkovskej oblasti Oleha Synehubova však v nemocnici zomrel ešte 65-ročný muž, ktorý mal rozsiahle popáleniny.

"V dvoch štvrtiach mesta bolo vykonaných sedemnásť dronových útokov," uviedol starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov a dodal, že medzi zranenými sú deti.

Zasiahnuté sú podľa neho viacpodlažné budovy, rodinné domy, detské ihriská, podniky i verejná doprava. Podľa Synehubovho údery zasiahli okrem iného trolejbusové depo. (ČTK)