UKRAJINA: Moskva za jediný deň stratila takmer tisíc vojakov

V online prejave na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum to vo štvrtok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hostí vyzval, aby podporili výrazné sprísnenie protiruských sankcií, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Existujú formy nátlaku, ktoré škodia tým, ktorí sú pri moci. Žiadam vás, aby ste podporili výrazné sprísnenie sankcií voči Rusku. Naším cieľom musí byť výrazne znížiť príjmy Ruska z ropy,“ podotkol Zelenskyj a dodal, že to môže oslabiť ruský rozpočet. Bez takéhoto tlaku podľa neho k zvratu na Ukrajine nedôjde.

„Rusko sa obáva o peniaze, o takzvanú prestíž v zahraničnej politike a o náš odpor, ale nestará sa o životy miliónov vlastných ľudí,“ podotkol s tým, že Ukrajina musí čeliť režimu, ktorý zaobchádza s ľudským životom ako s bezcenným.

„Keď život pre tých, ktorí sú pri moci, nič neznamená, potom nie je vylúčený žiadny zločin, dokonca ani totálna agresia,“ opísal postoj Ruska ukrajinský prezident.

Vojna sa podľa neho stáva technologicky náročnejšou a využíva rôzne drony, ktorých výrobu sa Rusko chystá výrazne posilniť. To chce však podľa neho aj Ukrajina a hoci na to už má vo svojich továrňach dostatočnú kapacitu, chýbajú jej financie. Obrátil sa na Európu, aby sa aj ona postavila k výrobe dronov s urgentnosťou.

„Musíme posilniť všetky formy obrannej spolupráce, najmä tie, ktoré nám pomáhajú stať sa technologicky vyspelejšími a používať drony každého druhu – vo vzduchu, na súši aj na mori... Musíme byť rýchlejší a silnejší ako naši nepriatelia,“ zdôraznil ukrajinský prezident.

Ukrajina dnes podľa neho pre Európu znamená bezpečnostné záruky. „Samozrejme, NATO je spoľahlivým spojencom, ale skutočnosť, že Ukrajina stojí a nedovolí, aby sa vojna ďalej šírila, je silnou bezpečnostnou zárukou pre celú Európu,“ dodal.

Na konferencii sa osobne zúčastňuje ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a ďalší politici z Ukrajiny.

Bývalý čínsky veľvyslanec pre Poľsko Sun Lin-ťiang bol vymenovaný za osobitného zástupcu pre euroázijské záležitosti, uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Nahradil Li Chueja, ktorý viedol diplomatické rokovania v Európe a v iných častiach sveta s cieľom nájsť politické riešenie vojny na Ukrajine.

Čína sa snaží prezentovať ako mierový sprostredkovateľ v rámci konfliktu, píše AFP.

Peking sa od začiatku ruskej invázie vyhlasuje za neutrálnu krajinu. Vlády Západu však tvrdia, že poskytol Moskve ekonomickú i diplomatickú podporu. Čína zas obvinila USA a ďalšie krajiny z podpory vojny pre poskytovanie zbraní Ukrajine.

Diplomatické snahy Liho nepriniesli žiadne významné výsledky, pripomína AFP. Vyslanec minulý rok po ceste do Ruska, na Ukrajinu a do štátov EÚ priznal, že medzi Kyjevom a Moskvou existuje „značná priepasť“ v otázke perspektívy mierových rokovaní.

Nový vyslanec Sun „je vysokopostavený diplomat, ktorý dobre pozná situáciu v eurázijskom regióne“, zhodnotil Lin vo štvrtok. Sun bude „vyvíjať neutíchajúce úsilie, aby prehĺbil tradičné priateľstvo a vzájomne prospešnú spoluprácu medzi Čínou a krajinami v eurázijskom regióne“, doplnila hovorkyňa. (TASR)

Prezident Ukrajiny vyhlásil, že "Európa a USA musia pochopiť, že vojna Vladimira Putina je namierená proti NATO a civilizovanému svetu a Ukrajina je len prvou líniou útoku. Každá línia je dôležitá, ale najdôležitejšia je prvá línia, pretože ak zlyhá, zlyhá všetko,“ povedal Volodymyr Zelenskyj.

Prostredníctvom tlmočníka argumentoval, že podpora Ukrajiny „znamená pre Európu bezpečnosť“.

„NATO je spoľahlivým spojencom, ale skutočnosť, že Ukrajina stojí a nedovolí, aby sa vojna ďalej šírila, predstavuje silné bezpečnostné záruky pre celú Európu, a preto musí byť Ukrajina posilnená,“ povedal. (The Guardian)

„Dnes straty Ruska na Ukrajine dosiahli milión mŕtvych a zranených v bojoch. Zbytočne bolo zničených milión životov. Rusko nedosiahlo žiadny strategický cieľ svojej totálnej invázie. A ani nedosiahne. Ukrajina túto vojnu nezačala a viac ako ktokoľvek iný si želá, aby sa skončila. Sme oddaní mieru. Iba Rusko bráni mierovým snahám, odmieta prímerie a stretnutie lídrov a robí všetko pre to, aby vojnu predĺžilo,“ uvádza v príspevku ukrajinského ministra zahraničia.

Podľa Andreja Sybihu treba zvýšiť tlak na agresora a zodpovednosť za túto „barbarskú a nezákonnú agresiu“ musí niesť ruské vojenské a politické vedenie.

„Všetci ruskí zločinci, ktorí spáchali trestné činy na Ukrajine, musia byť postavení pred súd,“ dodal Sybiha.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov uviedol, že desiatky dronov a rakiet zasiahli počas noci celkovo deväť miest v oblasti.

„Bola poškodená a zničená civilná infraštruktúra,“ uviedol s tým, že len v meste Charkov hlásili škody na 11 bytových domoch, početných autách a dvoch školách.

Rusko na túto oblasť pri svojej hranici masívne útočí už niekoľko dní, uviedla DPA. Predošlý deň si nálety v Charkove, asi 30 kilometrov od hranice, vyžiadali päť životov a 60 zranených.

K útokom došlo podľa miestnych predstaviteľov aj v ďalších oblastiach Ukrajiny.

V Odeskej oblasti na juhu civilná ochrana informovala o veľkom požiari, ktorý zničil sklady s trstinou a zariadenia na jej spracovanie. Zranených nehlásili.

V roku 2022 okupanti prišli o 106 720 vojakov (v priemere 340 ľudí za deň). Za rok 2023 dosiahli straty 253 290 osôb (v priemere 693 osôb za deň). V roku 2024 už 430 790 ľudí (v priemere 1177 za deň).

Od začiatku roka 2025 do 4. júna už ruské straty prekročili 200-tisíc vojakov, v priemere o 1 286 za deň.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že cieľom operácie bolo „znížiť schopnosť Ruska vyrábať high-tech zbrane a zariadenia“, keďže v závodoch sa montujú plošné spoje a elektroniku pre ruskú vojenskú techniku.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho sily v noci zostrelili 52 ukrajinských dronov, vrátane troch nad Moskovskou oblasťou. K útoku na Rezonit sa nevyjadrilo.

Komplex sa nachádza v Zubove, približne 500 kilometrov severne od rusko-ukrajinskej hranice.

Marco Rubio zároveň potvrdil záujem konštruktívne spolupracovať na dosiahnutí mieru vo vojne na Ukrajine.

Rusi si 12. júna pripomínajú schválenie Deklarácie o štátnej zvrchovanosti Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky z roku 1990 - rok pred pádom Sovietskeho zväzu. „Spojené štáty sú aj naďalej odhodlané podporovať ruský ľud, ktorý pokračuje v budovaní svojich ašpirácií na svetlejšiu budúcnosť,“ povedal Marco Rubio vo vyhlásení.

„Pri tejto príležitosti opätovne potvrdzujeme želanie Spojených štátov konštruktívne spolupracovať s Ruskou federáciou na dosiahnutí trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou,“ upresnil šéf diplomacie.

„Našou nádejou je, že mier prispeje k vzájomne výhodnejším vzťahom medzi našimi krajinami,“ dodal.

Ruská tlačová agentúra TASS v stredu uviedla, že veľvyslanec Moskvy v Spojených štátoch Alexander Darčijev prisľúbil, že bude pracovať na obnovení vzťahov s USA. K úplnej normalizácii vzťahov medzi oboma štátmi je podľa neho ešte dlhá cesta.

Existuje ale určitý pokrok, ktorý priniesol hmatateľné výsledky. Ide napríklad o predbežné rozhodnutie, prijaté na poslednom kole konzultácií v Istanbule 10. apríla, presunúť rozhovory do hlavných miest oboch krajín, poznamenal veľvyslanec. (TASR)