USA veria, že ruská reakcia na ukrajinský útok ešte neskončila

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinská armáda vo svojej rannej zvodke spresnila, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu 49 útočnými dronmi, pričom hlavnými cieľmi boli Charkovská a Donecká oblasť.

Vo vyhlásení sa uvádza, že 40 z týchto dronov bolo zneškodnených – 22 bolo zostrelených a ďalších 18 sa „stratilo bez negatívnych následkov“.

Agentúra AFP doplnila, že ruské drony, delostrelectvo a raketové systémy zasiahli aj priemyselnú Dnepropetrovskú oblasť, odkiaľ hlásili jednu obeť a škody na civilnej infraštruktúre.

V noci na nedeľu podnikla útoky aj ukrajinská armáda, ktorá dronmi opäť cielila na chemickú továreň Azot v Tulskej oblasti Ruska. Podľa dostupných informácií utrpeli zranenia dve osoby a v areáli vypukol požiar, ktorý sa medzičasom podarilo uhasiť.

Továreň Azot bola cieľom dronového útoku aj koncom mája. V tomto kombináte sa vyrábajú látky ako dusičnan amónny používaný na výrobu výbušnín, metanol - súčasť raketového paliva - a argónový plyn, ktorý sa využíva v metalurgii.

Celkovo ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zachytili a zničili 61 ukrajinských dronov, ktoré smerovali k cieľom v Belgorodskej, Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Oriolskej, Tulskej a Moskovskej oblasti, ako aj na anektovaný Krymský polostrov. (TASR)

S určitým postupným zvyšovaním výdavkov je však v súčasnej situácii potrebné rátať.

Na nedeľnej tlačovej konferencii premiér zdôraznil zároveň, že časť výdavkov na obranu musí mať možnosť duálneho využitia, teda aj na infraštruktúru, ktorá môže slúžiť civilnému obyvateľstvu. „Ak príde k rozumnému návrhu a bude splnená podmienka možnosti duálneho využitia (...). Ale, ak si niekto myslí, že ak teraz dávame dve percentá, a budú rok päť percent, nech na to zabudne,“ vyhlásil. „Skokovitý nárast je nemožný,“ zdôraznil.

Mieni, že prezident Peter Pellegrini by mal v tejto otázke opätovne zvolať okrúhly stôl so zastúpením všetkých relevantných politických strán. „Toto je otázka a rozhodnutie, ktoré bude ďaleko presahovať súčasné volebné obdobie,“ argumentoval premiér.

Návrh na zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO podľa premiéra vychádza zo súčasnej napätej atmosféry i tenziou medzi Európou a USA, najmä v súvislosti s apelom Spojených štátov, aby Európa zvýšila svoje príspevky v Severoatlantickej aliancii. (TASR)

Zdôraznil však, že ide hlavne o politický dokument.

Podľa jeho slov sa oň bude môcť oprieť pri sankciách, ktoré by poškodzovali Slovensko. Medzi také sankcie považuje zákaz dovozu jadrového paliva z Ruska. Za také sankcie nezahlasuje.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 996 150, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a jedno lietadlo.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 911 tankov, 22 748 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 892 delostreleckých systémov a 414 lietadiel.

V noci na nedeľu bola prevádzka prerušená aj na letisku v meste Kaluga ležiacom 150 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

Moskovský primátor Sergej Sobianin v statuse zverejnenom v aplikácii Telegram napísal, že ruské jednotky protivzdušnej obrany zničili do 04:00 h SELČ deväť ukrajinských dronov smerujúcich k Moskve.

Na miesta, kde počas nočného útoku dopadli trosky dronu, boli vyslané záchranné zložky, dodal Sobianin. Nateraz nie sú žiadne správy o prípadných škodách týchto útokov.

Ukrajinský útočný dron spôsobil v noci na nedeľu menší požiar v chemickom závode Azot v Tulskej oblasti. Zranení boli pri tom dvaja ľudia. Ďalších sedem dronov bolo zničených nad Kalužskou oblasťou, doplnil Reuters s odvolaním sa na úrady oboch oblastí. Oba tieto regióny hraničia s Moskovskou oblasťou.

Agentúra Reuters tieto správy nedokázala overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajina ich nekomentovala.

Rusko a Ukrajina v posledných týždňoch zintenzívnili svoje útoky a zároveň sa prvýkrát od začiatku vojny, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine vo februári 2022, vrátili k mierovým rokovaniam. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj to oznámil v rozhovore pre televíziu ABC News, ktorá ho odvysielala v sobotu. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Veľmi som chcel použiť iba to, čo vyrábame,“ povedal Zelenskyj. SBU pomocou prepašovaných dronov prvého júna vykonala sériu rozsiahlych útokov na ruské bojové lietadlá na štyroch vojenských základniach v rámci operácie „Pavučina".

Ruskému strategickému letectvu vraj útok na Sibíri a za polárnym kruhom spôsobil škody za približne 7 miliárd dolárov. (SITA)

Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámila to tlačová služba kanadského ministerstva obrany.

Šéf kanadského rezortu obrany David J. McGuinty uviedol, že 30 miliónov kanadských dolárov sa vynaloží na obrnené transportéry Coyote a Bison a tiež na muníciu od kanadských spoločností.

Už doteraz Kanada Kyjevu dodala 64 obrnených vozidiel Coyote, ktoré prišli na Ukrajinu v decembri minulého roka. Ďalších päť miliónov kanadských dolárov pôjde na súpravy elektronického boja od kanadského obranného priemyslu.

Kyjev to vzápätí poprel s tým, že pre výmenu nebol pevne stanovený termín. Dodal však, že by sa mohla uskutočniť „v najbližších dňoch“. Moskvu zároveň v súvislosti s jej tvrdeniami obvinil z hrania „špinavých hier“ a „manipulácií“.

Na výmene stoviek vojnových zajatcov - ťažko chorých alebo osôb mladších ako 25 rokov - a tiež tiel padlých vojakov sa Kyjev a Moskva dohodli na pondelkovom druhom kole rokovaní v Istanbule. Výmena by sa mala týkať vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých - na každej strane, uvádza AFP.

V sobotu však poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij, ktorý viedol v Istanbule ruskú delegáciu, obvinil Ukrajinu z neočakávaného odkladu tejto výmeny. Medinskij uviedol, že ruská strana čaká na mieste dohodnutej výmeny s 1212 zmrazenými telami padlých ukrajinských vojakov v chladiarenských boxoch s ďalšie z celkovo 6000 dohodnutých tiel sú podľa neho tiež už na ceste.

Ruská strana čaká podľa jeho slov na dohodnutom mieste pri hraniciach, no ukrajinská sa tam údajne nedostavila. Dodal, že Rusko odovzdalo Kyjevu vopred zoznam dovedna 640 vojnových zajatcov, ktorých jej plánuje vrátiť počas tejto výmeny.

Ukrajina kontrovala vyjadrením, že výmenu nijako neodložila, keďže pre ňu dosiaľ nebol stanovený konkrétny dátum. Koordinačný štáb v Kyjeve však uviedol, že by k nej malo dôjsť „v najbližších dňoch“.

Štáb ďalej priblížil, že Rusko si určilo dátum výmeny bez toho, aby sa na ňom dohodlo s Kyjevom. Moskvu v tejto súvislosti obvinil z hrania „špinavých hier“ a vyzval na návrat k tzv. konštruktívnej práci. Oznámil tiež, že Kyjev ruskej strane taktiež odovzdal zoznam mien zajatcov, ktorých jej plánuje vrátiť v rámci nadchádzajúcej výmeny. (TASR)