Ruská opozícia údajne v zákulisí rokuje s Ukrajinou, hovorí popredný disident

Ten sa bude konať v Kanade v dňoch 15. – 17. júna.

Vedúci kancelárie Andrij Jermak ďalej uviedol, že príprava možného stretnutia medzi Zelenským a Trumpom na summite G7 bola aj jedným z cieľov návštevy ukrajinskej delegácie vedenej prvou podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Julijou Svyrydenkovou v USA, ktorá sa konala 3. – 5. júna. Súčasťou delegácie bol aj Jermak.

„Naša návšteva bola súčasťou príprav, a to aj na stretnutie, o ktorom verím, že sa uskutoční popri summite G7 v Kanade. Bol to kľúčový krok v príprave na tento rozhovor,“ konštatoval Jermak.

Dodal, že ukrajinská delegácia sa stretla s približne polovicou členov amerického Senátu a predsedami kľúčových výborov v oboch komorách Kongresu, pričom vysvetlila postoj Ukrajiny k ruskej agresii a potrebu sankcií voči Moskve.

Zelenskyj a Trump sa naposledy osobne stretli 26. apríla vo Vatikáne, kde sa konal pohreb pápeža Františka. Minulý týždeň Zelenskyj potvrdil, že dostal pozvánku na summit G7. (TASR)

Verejne sa k nej vyjadrili napríklad bývalý prezident Dmitrij Medvedev, poslanec Štátnej dumy Dmitrij Novikov alebo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Medvedev, súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa na platforme X ponúkol, že „za primeraný poplatok“ sprostredkuje mierovú dohodu medzi Trumpom a Muskom. Ako platbu by vraj prijal akcie spoločnosti Starlink. Zároveň ich však vyzval, aby sa nehádali.

Ruská tlačová agentúra TASS informovala o vyhláseniach poslanca Novikova, ktorý posmešne navrhol udeliť Muskovi azyl v Rusku. I keď poslanec očakáva, že by takúto možnosť miliardár nevyužil, podľa jeho slov by mu ho Moskva v prípade potreby „určite udelila“.

Hovorca Kremľa Peskov bol vo veci zdržanlivejší a hádku Trumpa s Muskom označil za vnútornú záležitosť Spojených štátov. „Nemáme v úmysle do nej zasahovať ani ju akokoľvek komentovať,“ uviedol a dodal, že Trump sa o seba postará. (TASR)

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje ruský telegramový kanál Astra.

Útok podľa zdrojov Astry zničil vrtuľník Mi-8, v ktorom vybuchla palubná munícia. Ďalší stroj, a to bojový vrtuľník Mi-35, bol tiež poškodený, ale rozsah škôd je nejasný.

Útok bol súčasťou širšej ukrajinskej operácie zameranej na viacero ruských letísk a vojenských zariadení.

Pre agentúru Reuters to povedal nemecký generálmajor Christian Freuding, ktorý zodpovedá za koordináciu dodávok vojenskej pomoci pre Kyjev.

Freuding pripomenul, že európski členovia NATO a Kanada už spoločne Ukrajine poskytli viac vojenskej pomoci ako USA, ktoré brániacej sa krajine dodali zbrane za 20 miliárd dolárov.

„Vojna proti Ukrajine zúri na našom kontinente, je vedená aj proti európskemu bezpečnostnému poriadku. Ak bude politická vôľa, potom budú aj prostriedky, ktoré do značnej miery vykompenzujú americkú podporu," povedal Freuding v rozhovore.

Ukrajina v súčasnosti naďalej dostáva dodávky zbraní, ktoré schválil bývalý prezident USA Joe Biden. Nie je však jasné, či jeho nástupca Donald Trump poskytne Kyjevu novú podporu ani či umožní tretím krajinám nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu, pripomína Reuters. (TASR)

Systém bol poškodený po tom, ako Rusko v roku 2023 vyhodilo do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka a priľahlú priehradu. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom tlačová služba delegácie EÚ na Ukrajine.

Už po tom, ako Rusko vyhodilo do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka, EÚ aktivovala mechanizmus civilnej ochrany, aby Ukrajine poskytla pomoc. Prvé príspevky poskytlo Nemecko a Rakúsko. Nemecko ponúklo päťtisíc vodných filtrov a 56 generátorov a Rakúsko 20 vodných kontajnerov na vodu a desať čerpadiel.

Ten sa mal nachádzať v Riazanskej oblasti juhovýchodne od Moskvy. 

„Počas zatýkania kládol zločinec ozbrojený odpor a bol zneškodnený,“ uviedla garda vo vyhlásení a zverejnila zábery z bezpečnostných kamier, na ktorých sa muž v kapucni krčí na poli a snaží sa spustiť dron, predtým než ho začnú prenasledovať ruské bezpečnostné zložky.

K incidentu došlo necelý týždeň po veľkom ukrajinskom dronovom útoku na ruské letiská.

Informoval o tom denník The Moscow Times. Na aktivity 22-ročnej Jelizavety Krivonogichovej upozornila na svojom facebookovom účte ruská umelkyňa žijúca v exile Nasťa Rodionova.

V príspevku napísala, že sa jej donieslo, že v parížskych galériách Studio Albatros a L gallery, kde sa vystavuje protivojnové umenie, pracuje Liza, zrejme dcéra Svetlany Krivonogichovej, ktorá podľa rôznych novinárskych investigatív mala blízko k Putinovi. O Jelizavete Krivonogichovej sa písalo, že ide možno o Putinovu nemanželskú dcéru.

Jelizaveta Krivonogichová žije v Paríži a používa druhý pas vystavený na meno Jelizaveta Olegovna Rudnovová.

Spoločnosť L Association podľa The Moscow Times potvrdila, že Jelizaveta Rudnovová je súčasťou jej manažérskeho tímu. Jej galérie Albatros Studios a L Galérie sú známe tým, že sa zameriavajú na súčasné umenie s politickými a protivojnovými motívmi. V oboch vystavovali ruskí aj ukrajinskí umelci.

Šéf L Association Dmitrij Dolinskij Rodionovovej povedal, že sa zamestnancov nepýta na ich rodokmeň a že dôležití sú umelci, ktorí pri ňom vystavujú a charakter podujatí, ktoré galérie organizujú. Rodionovová k tomu uviedla, že v situácii, keď Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine, je potrebná maximálna transparentnosť a citlivosť zo strany ľudí, ktorí organizujú akékoľvek verejné akcie, na ktorých sa podieľajú protivojnoví umelci a niekedy aj priame obete súčasného ruského režimu.

Jelizaveta Krivonogichová údajne vlani absolvovala parížsku školu manažmentu kultúry a trhu s umením ICART. Rodionovová uviedla, že pri príspevku o minuloročnej výstave absolventov ICART na sociálnej sieti LinkedIn používatelia písali, že je medzi nimi "Putinova dcéra" a upozorňovali na jej nápadnú podobnosť so šéfom Kremľa. (ČTK, The Moscow Times)

Znížila ho z 21 %, čo bola najvyššia úroveň za dve desaťročia.

Uviedla pritom, že inflačné tlaky vrátane základných sa už zmierňujú. Informuje o tom agentúra AFP a portál businesstimes.

Rozhodnutie predstavuje prvé zníženie sadzieb od septembra 2022. „Ruská ekonomika sa postupne vracia na cestu vyváženého rastu,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení banky. Medziročné tempo rastu inflácie sa však stále drží nad 10 %, hoci banka poznamenala, že cenové „tlaky ďalej klesajú“.

Ruská centrálna banka sa tento rok dostala pod rastúci politický tlak na zníženie úrokových sadzieb, ktoré podľa firiem brzdia ekonomiku a investície.

Ceny potravín a služieb sú vysoké, rovnako ako inflačné očakávania, najmä medzi domácnosťami. Trh práce je aj naďalej napätý, ale objavujú sa náznaky zmierňovania nedostatku pracovnej sily aj zmierňovania rastu miezd. Úverová aktivita je utlmená a domácnosti naďalej šetria.

Banka upozornila, že inflačné riziká stále prevažujú nad dezinflačnými a varovala pred možným vplyvom externých šokov. Uviedla pritom, že napriek zníženiu kľúčového úroku o jeden percentuálny bod jej „menová politika zostane prísna“ počas dlhšieho obdobia, aby sa inflácia do roku 2026 vrátila na jej cieľovú úroveň 4 %.

Dodala, že ďalšie rozhodnutia o kľúčovej úrokovej sadzbe budú závisieť od „rýchlosti a udržateľnosti poklesu inflácie a inflačných očakávaní“. (TASR)