Ukrajinské drony útočili na niektorých miestach v Rusku

„Vzhľadom na zložitú situáciu v energetickom systéme spôsobenú predchádzajúcimi ruskými útokmi – v Sumskej, Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej oblasti a čiastočne aj v Kirovohradskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti – boli zavedené núdzové odstávky,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho vo svojom vyhlásení.

Hlavný súkromný prevádzkovateľ siete DTEK neskôr na platforme Telegram oznámil, že plánované výpadky elektrickej energie pre Kyjev boli zrušené.

S blížiacou sa zimou Rusko zintenzívnilo svoje útoky na energetickú infraštruktúru a železničnú sieť Ukrajiny, čo vyvolalo obavy, že milióny ľudí by v tomto období mohli zostať bez elektriny.

Minulý týždeň zaznamenali výpadky elektrickej energie vo viacerých oblastiach Ukrajiny vrátane hlavného mesta.

Ukrajina na údery reaguje útokmi na ruské ropné rafinérie. Od začiatku augusta podnikla viac než 30 náletov dronmi na takéto zariadenia, čo spôsobilo prudký nárast cien benzínu v Rusku. (TASR)

„Som veľmi sklamaný, pretože Vladimir a ja sme mali veľmi dobrý vzťah," poznamenal Trump. „Už sa blíži štvrtému roku vojny, vojny, ktorú mal vyhrať o týždeň,“ vyjadril tiež svoje presvedčenie.

„Je to hrozná vojna,“ povedal Trump ďalej s tým, že Putin doteraz kvôli smrti alebo zraneniu prišiel o milión a pol vojakov. Navyše podľa neho ľudia v Rusku stoja dlhé rady na benzín a ekonomika krajiny by mohla skolabovať.

„Mal som veľmi dobrý vzťah s Vladimirom Putinom, ale jednoducho nechce skončiť tú vojnu,“ doplnil tiež Trump, podľa ktorého si nikto nemyslel, že Ukrajina bude schopná tak dlho sa brániť. Pre ruského prezidenta podľa Trumpa nie je vojna dobrá a mal by s tým niečo robiť. (ČTK)

Sever Švédska je podľa vlády oblasťou so strategickým vojenským významom a v prípade vojnového konfliktu by sa mohol ocitnúť izolovaný.

Ako v utorok informovala agentúra AFP, do vybudovania týchto zásobární vláda v Štokholme v rámci rozpočtu na rok 2026 plánuje investovať 575 miliónov švédskych korún (približne 52 miliónov eur).

Financovanie bude zabezpečené prostredníctvom zmlúv medzi štátom a podnikmi.

Švédska poľnohospodárska agentúra vysvetlila, že štát nakúpi od firiem určitý objem obilia a následne bude platiť za priebežné dopĺňanie zásobníkov, teda tzv. rotujúce zásoby, ktoré musia byť vždy k dispozícii.

Verejná súťaž na vybavenie zásobární bude vyhlásená 15. októbra v krajoch Norrbotten, Västerbotten, Västernorrland a Jämtland.

Tieto regióny sú v súčasnosti úplne závislé od dopravy z južnejších častí krajiny, čo by mohlo byť v prípade konfliktu či krízy problémom.

„Sever Švédska má strategický vojenský význam a je osobitnou prioritou totálnej obrany,“ uviedol minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin.

„Nie je náhoda, že práve tu sa robia prvé kroky smerom k vytvoreniu núdzových zásob obilia. V podstate ide o to, že treba zaistiť, aby obyvatelia mali čo jesť aj v čase krízy,“ dodal.

Koncept „totálnej obrany“ Švédsko obnovilo v roku 2015 po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom a posilnilo ho po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Cieľom je zapojiť celú spoločnosť – štát, občanov aj podniky –, aby spoločne odolali ozbrojenej agresii a pritom zachovali životne dôležité funkcie krajiny.

Švédska poľnohospodárska agentúra vo svojom vyhlásení pripomenula vysokú energetickú hodnotu chleba a obilnín. Odhaduje sa že iba na obilninách by tri mesiace dokázalo prežiť 90 – 95 percent populácie, pričom by nepociťovali žiadny nutričný deficit.

Tento odhad pritom vychádza z predpokladu, že počas vojny sa kalorický príjem zvyšuje na 3000 kalórií na osobu a deň. (TASR)

V rámci iniciatívy členské štáty nakupovali americké zbrane a dodávali ich Kyjevu. Uviedol to v utorok Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku.

Európske krajiny v júli a auguste poslali alebo vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine spolu 3,3 miliardy eur, čo zodpovedá priemeru 1,65 miliardy eur mesačne.

Ide o 57-percentný pokles v porovnaní s obdobím od januára do júna tohto roka, keď európske krajiny vyčlenili v priemere 3,85 miliardy eur mesačne.

Vojenská pomoc zo všetkých krajín klesla v rovnakom období o 43 percent, hoci Kanada na konci augusta oznámila veľký balík pomoci.

Európske krajiny vrátane Veľkej Británie dodali alebo vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine od začiatku vojny vo februári 2022 do konca augusta 2025 celkovo 83 miliárd eur. Spojené štáty v tom istom období vyčlenili 64,6 miliardy eur. (SITA)

Odvolaný Hennadij Truchanov údajne vlastní ruský pas. Truchanov to popiera a mieni Zelenského rozhodnutie napadnúť na súde.

„Budem sa brániť, podám žalobu. Ak súd nebude môcť rozhodnúť, odvolám sa na Európsky súd pre ľudské práva... Toto je vrchol svojvôle,“ uviedol Truchanov v rozhovore pre ukrajinský web Suspiľne.

Podľa agentúry DPA Truchanovovi teraz hrozí deportácia.

Stratou občianstva bol súčasne fakticky odvolaný z funkcie primátora Odesy. Zelenskyj zároveň inicioval vytvorenie vojenskej správy pre toto strategicky dôležité prístavné mesto.

V dôsledku stanného práva boli komunálne voľby na Ukrajine, naplánované na koniec októbra 2025, zrušené. Právomoci všetkých poslancov boli rozhodnutím republikového parlamentu potvrdené až do konca vojny, ktorú Rusko voči Ukrajine rozpútalo vo februári 2022.

Podozrenia, že Truchanov má ruský pas, sa objavili už v roku 2014 počas kampane pred komunálnymi voľbami, ktoré napokon vyhral a stal sa primátorom Odesy.

Niektoré médiá v týchto dňoch zverejnili fotografiu ruského pasu, ktorý údajne patrí Truchanovovi a má platnosť do decembra. DPA podotkla, že nateraz nie je možné nezávisle overiť, či ide o pravý dokument.

Ukrajinské médiá informovali, že rovnakým výnosom boli ukrajinského občianstva zbavení aj bývalý poslanec Najvyššej rady Oleh Carev a baletný tanečník Serhij Polunin.

Odobratie občianstva, ktoré sa praktizovalo proti disidentom za čias Sovietskeho zväzu, sa na Ukrajine opäť stalo pomerne bežným za Zelenského i za jeho predchodcu na poste prezidenta Petra Porošenka, dodáva DPA. (TASR)

Má sa tak stať na zasadnutí Rady Ukrajina-NATO a stretnutie vo formáte „Ramstein“.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Bolo by skvelé, keby sme mohli uzavrieť mierovú dohodu s (Iránom). Najprv však musíme vyriešiť situáciu s Ruskom,“ povedal šéf Bieleho domu.

Pri diskusii o ľuďoch, ktorí sa podieľali na uzatvorení dohody medzi Izraelom a Hamasom, Trump vyzdvihol svojho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa, ktorý sa pokúsil vyjednať mierovú dohodu aj s ruským vodcom Vladimirom Putinom.

Witkoff sa so šéfom Kremľa stretol viackrát. Jeho prístup k rokovaniam narazil na odpor, keďže často opakoval Putinove tvrdenia a údajne nemal jasnú predstavu o postoji Ukrajiny.

Trump povedal, že v tom čase Witkoff „nemal žiadnu predstavu o Rusku, len veľmi slabú predstavu o Putinovi a málo vedel o politike“, ale má „tú vlastnosť“, ktorú hľadal. Hoci americký prezident sľúbil, že zorganizuje priame rokovania medzi lídrami bojujúcich krajín, k dohode napokon nedošlo. (SITA)