Ukrajina by mohla vstúpiť do EÚ ešte do roku 2029, Maďarsko proces spochybňuje

Ministerstvo tvrdí, že tanková jednotka „sa dostala na západnú hranicu Doneckej ľudovej republiky a pokračuje v ofenzíve v Dnepropetrovskej oblasti“.

Kremeľ chce anektovať päť oblastí Ukrajiny, ale nároky na Dnepropetrovskú oblasť si doteraz formálne neuplatnil. Región je dôležitým ťažobným a priemyselným centrom Ukrajiny.

Pred začiatkom ruskej agresie mala Dnepropetrovská oblasť podľa odhadov približne tri milióny obyvateľov. Mesto Dnipro, ktoré je metropolou regiónu, malo zhruba milión obyvateľov. (SITA)

Moskva najskôr informovala, že do oblasti určenej na takúto výmenu, ktorá sa dohodla v pondelok na rokovaniach v Istanbule priviezla prvú várku 1212 tiel padlých ukrajinských vojakov a čaká na potvrdenie výmeny od ukrajinskej strany. Vzápätí dodala, že výmena sa pravdepodobne odloží na budúci týždeň, píšu agentúry AP a TASS.

Generálporučík Alexandr Zorin zastupujúci ruskú vyjednávaciu stranu v nedeľu povedal, že Rusko priviezlo do dohodnutej oblasti zmienených 1212 tiel, ktoré boli identifikované ako ukrajinskí vojaci na základe ich uniformy i oblasti, v ktorej ich našli. Dodal, že pri mnohých z nich sa podarilo zistiť aj ich totožnosť.

Zároveň ešte pred poludním informoval, že vlaky s týmito telami vyrazia k ukrajinským hraniciam „presne o hodinu“. Či sa tak stalo, nateraz nie je známe. Ruská a ukrajinská strana si majú - v súlade s dohodou z Istanbulu - vymeniť okrem stoviek vojnových zajatcov každá aj po vyše 6000 tiel padlých vojakov.

Zorin v tejto súvislosti uviedol, že Rusko je pripravené všetky tieto dohody dodržať a padlých vojakov Ukrajine odovzdať - či už vlakmi alebo cestnou dopravou. Dodal, že „ide o humanitárnu akciu“. Rusko však podľa jeho slov stále čaká na reakciu Kyjeva, no má indície, že k takejto výmene tiel dôjde až na budúci týždeň.

Rusko už v sobotu obvinilo Ukrajinu z toho, že neočakávane na neurčito odložila plánovanú výmenu ako zmienených tiel padlých vojakov, tak aj stoviek vojnových zajatcov. Kyjev to vzápätí poprel s tým, že pre výmenu dosiaľ nebol pevne stanovený termín a Moskvu v súvislosti s týmito tvrdeniami obvinil z hrania „špinavých hier“. Zároveň však dodal, že výmena by mohla prebehnúť „v najbližších dňoch“. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinská armáda vo svojej rannej zvodke spresnila, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu 49 útočnými dronmi, pričom hlavnými cieľmi boli Charkovská a Donecká oblasť.

Vo vyhlásení sa uvádza, že 40 z týchto dronov bolo zneškodnených – 22 bolo zostrelených a ďalších 18 sa „stratilo bez negatívnych následkov“.

Agentúra AFP doplnila, že ruské drony, delostrelectvo a raketové systémy zasiahli aj priemyselnú Dnepropetrovskú oblasť, odkiaľ hlásili jednu obeť a škody na civilnej infraštruktúre.

V noci na nedeľu podnikla útoky aj ukrajinská armáda, ktorá dronmi opäť cielila na chemickú továreň Azot v Tulskej oblasti Ruska. Podľa dostupných informácií utrpeli zranenia dve osoby a v areáli vypukol požiar, ktorý sa medzičasom podarilo uhasiť.

Továreň Azot bola cieľom dronového útoku aj koncom mája. V tomto kombináte sa vyrábajú látky ako dusičnan amónny používaný na výrobu výbušnín, metanol - súčasť raketového paliva - a argónový plyn, ktorý sa využíva v metalurgii.

Celkovo ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zachytili a zničili 61 ukrajinských dronov, ktoré smerovali k cieľom v Belgorodskej, Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Oriolskej, Tulskej a Moskovskej oblasti, ako aj na anektovaný Krymský polostrov. (TASR)

S určitým postupným zvyšovaním výdavkov je však v súčasnej situácii potrebné rátať.

Na nedeľnej tlačovej konferencii premiér zdôraznil zároveň, že časť výdavkov na obranu musí mať možnosť duálneho využitia, teda aj na infraštruktúru, ktorá môže slúžiť civilnému obyvateľstvu. „Ak príde k rozumnému návrhu a bude splnená podmienka možnosti duálneho využitia (...). Ale, ak si niekto myslí, že ak teraz dávame dve percentá, a budú rok päť percent, nech na to zabudne,“ vyhlásil. „Skokovitý nárast je nemožný,“ zdôraznil.

Mieni, že prezident Peter Pellegrini by mal v tejto otázke opätovne zvolať okrúhly stôl so zastúpením všetkých relevantných politických strán. „Toto je otázka a rozhodnutie, ktoré bude ďaleko presahovať súčasné volebné obdobie,“ argumentoval premiér.

Návrh na zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO podľa premiéra vychádza zo súčasnej napätej atmosféry i tenziou medzi Európou a USA, najmä v súvislosti s apelom Spojených štátov, aby Európa zvýšila svoje príspevky v Severoatlantickej aliancii. (TASR)

Zdôraznil však, že ide hlavne o politický dokument.

Podľa jeho slov sa oň bude môcť oprieť pri sankciách, ktoré by poškodzovali Slovensko. Medzi také sankcie považuje zákaz dovozu jadrového paliva z Ruska. Za také sankcie nezahlasuje.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 996 150, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a jedno lietadlo.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 911 tankov, 22 748 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 892 delostreleckých systémov a 414 lietadiel.

V noci na nedeľu bola prevádzka prerušená aj na letisku v meste Kaluga ležiacom 150 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

Moskovský primátor Sergej Sobianin v statuse zverejnenom v aplikácii Telegram napísal, že ruské jednotky protivzdušnej obrany zničili do 04:00 h SELČ deväť ukrajinských dronov smerujúcich k Moskve.

Na miesta, kde počas nočného útoku dopadli trosky dronu, boli vyslané záchranné zložky, dodal Sobianin. Nateraz nie sú žiadne správy o prípadných škodách týchto útokov.

Ukrajinský útočný dron spôsobil v noci na nedeľu menší požiar v chemickom závode Azot v Tulskej oblasti. Zranení boli pri tom dvaja ľudia. Ďalších sedem dronov bolo zničených nad Kalužskou oblasťou, doplnil Reuters s odvolaním sa na úrady oboch oblastí. Oba tieto regióny hraničia s Moskovskou oblasťou.

Agentúra Reuters tieto správy nedokázala overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajina ich nekomentovala.

Rusko a Ukrajina v posledných týždňoch zintenzívnili svoje útoky a zároveň sa prvýkrát od začiatku vojny, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine vo februári 2022, vrátili k mierovým rokovaniam. (TASR)

Očakávaná odpoveď bude pravdepodobne rozsiahla, uviedli pre agentúru Reuters americkí predstavitelia.

Ukrajina minulú nedeľu podnikla dronové útoky na letecké základne hlboko v Rusku, pričom zničila viac ako desať lietadiel a poškodila niekoľko ďalších.

Načasovanie ruskej odvety podľa amerických predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, nie je známe. Jeden zo zdrojov tvrdí, že by k nej mohlo dôjsť v priebehu niekoľkých dní. Druhý predstaviteľ sa domnieva, že odveta bude pravdepodobne zahŕňať rôzne raketové a dronové útoky.

Títo predstavitelia neuviedli podrobnosti o očakávaných cieľoch Ruska. Prvý predstaviteľ uviedol, že útok Moskvy bude „asymetrický“, čo znamená, že jeho spôsob a ciele nebudú zrkadliť ukrajinský útok z minulého víkendu na ruské bojové lietadlá.

Rusko podniklo v piatok rozsiahly útok raketami a dronmi na ukrajinskú metropolu Kyjev. Ruské ministerstvo obrany uvidelo, že útoky na vojenské objekty boli odpoveďou na „teroristické činy“ voči Rusku. Americkí predstavitelia však podľa Reuters veria, že úplná ruská odpoveď ešte len príde.

Diplomatický zdroj uviedol, že hoci reakcia Ruska už mohla začať, pravdepodobne sa vystupňuje útokmi na symbolické ukrajinské ciele, ako sú vládne budovy, v snahe vyslať Kyjevu jasný odkaz, píše Reuters. Ďalší diplomatický zdroj tvrdí, že ruský útok bude „obrovský, krutý a neúprosný“. „Ale Ukrajinci sú statočný národ,“ dodal.

Rusko podniklo v noci na sobotu a následne aj poobede útok na ukrajinské mesto Charkov, kde podľa tamojších predstaviteľov zahynuli štyria ľudia a viac ako 60 utrpelo zranenia. (TASR)